Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/372/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201534 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716201534.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne D. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N. XXX, proti žalovanému K. G., a.s., so sídlom XXX XX G., O. J. X, F.: XX XXX XXX, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou AK Antol, s.r.o., so sídlom 902 01 Pezinok, Kupeckého 2542/72, IČO: 47 257 024, o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen číslo konania 17C/31/2016-22 zo dňa 13.04.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia podľa ustanovenia § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. f/ a § 76 ods. 2 O.s.p., ktorým súd uložil zamestnávateľovi žalobkyne spoločnosti N. E., a.s., so sídlom XXX XX E., zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného na základe Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je ukotvená priamo v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011. Súd v odôvodnení uznesenia konštatoval, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.03.2011, ktorou žalobca poskytol žalobkyni úver za dohodnutých úverových podmienok a s dohodnutým spôsobom splácania poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom. Žalobkyňa podľa názoru súdu osvedčila dôvodnosť svojho nároku, nakoľko z predloženej zmluvy o úvere sa súdu javí, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, keďže bola uzatváraná so subjektom konajúcim v rámci svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti - dodávateľom (K. G., a.s.) a fyzickou osobou nekonajúcou v rámci podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti - spotrebiteľom (žalobkyňou). Súd konštatoval, že Dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou formulárovej zmluvy ako jej bod 3.9, ktorej podrobnosti sú dokonca súčasťou Obchodných podmienok k zmluve o úvere. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je teda individuálne dojednaná a je súčasťou predtlače pripravenej dodávateľom. Súd konštatoval, že je možné, že tento inštitút je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nakoľko umožňuje obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania, respektíve nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy hrozí v tom, že ešte pokým nebude rozhodnuté o platnosti dohody o zrážkach zo mzdy v úverovej zmluve, žalobkyni hrozí reálne zmenšovanie majetku, ktoré už dokonca aj nastalo, nakoľko už došlo k predloženiu uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy na realizáciu zamestnávateľovi žalobkyne. Realizácia tejto Dohody ohrozuje hradenie bežných výdavkov žalobkyne, nakoľko tejto zo zrážok vo výške 50 eur mesačne tieto stúpli na 170 eur mesačne, pričom jej čistý plat bol za mesiac 11/2015 500 eur. Z uvedených dôvodov súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (v zmysle zákonnej terminológie účinnej od 01.07.2016 neodkladného opatrenia) vyhovel a uložil povinnosť zdržať sa realizovania uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy aktuálnemu zamestnávateľovi žalobkyne, nakoľko súd konštatoval, že predbežným opatrením možno podľa § 76 ods. 2 O.s.p. uložiť povinnosť aj inému subjektu ako účastníkovi konania. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal predovšetkým, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia tak, ako vyplývali z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p.. Žalobca musí preukázať, respektíve osvedčiť, z čoho, z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia. Žalobca musí taktiež deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, respektíve zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Už v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia žalobca musí predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalobca má dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie predbežného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované predbežné opatrenie. Žalobca taktiež musí preukázať existenciu hroziacej ujmy. Žalovaný sa domnieva, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neboli opísané rozhodujúce skutočnosti, ktoré takéto opatrenie odôvodňovali. Žalobkyňa v návrhu namietala neplatnosť ustanovenia zmluvy o úvere bez väzby na ďalšie ustanovenia zmluvy o úvere, nezmieňuje sa o skutočnosti, že žalobca si dobrovoľne neplní svoje povinnosti podľa zmluvy o úvere a neuvádza, z akého dôvodu je zrážaná výška zrážok v rozpore s ustanovením § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný súd preto nariadil predbežné opatrenie z jednostranných tvrdení žalobkyne a je preto nesprávne a neodôvodnené, keď súd aj napriek ďalším dostupným skutkovým okolnostiam, svedčiacim v prospech žalovaného, tieto ignoroval a neprihliadal na ne v rozhodnutí. Žalobkyňa podľa názoru žalovaného nedostatočne uviedla, v čom konkrétne spočíva neplatnosť zmluvnej podmienky, alebo v čom bola značne porušená povinnosť žalovaného pri uzatváraní zmluvných dojednaní v zmluve o úvere. Žalobkyňa taktiež neuviedla, akému zákonnému ustanoveniu odporuje platne dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy a z akého dôvodu by ňou nemala byť viazaná žalobkyňa, respektíve jej zamestnávateľ. Žalovaný zdôraznil, že uplatnenie práva žalovaného je výlučne dôsledkom nesplnenia zmluvných povinností zo strany žalobkyne a v žiadnom prípade sa nejedná o svojvoľné konanie žalovaného. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so žalobkyňou dňa 9. 3. 2011 je v súlade so všetkými v čase podpisu platnými právnymi predpismi. Žalovaný má za to, že uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy riadne a zákonne, v súlade s účinným znením zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v čase podpisu zmluvy o úvere a taktiež v súlade s účinným znením Občianskeho zákonníka. Žalovaný opätovne zdôraznil, že uplatnenie dohody o zrážkach zo mzdy je dôsledkom porušenia ustanovení zmluvy o úvere zo strany žalobkyne, týkajúcich sa splácania jej záväzku, v dôsledku čoho žalovaný pristúpil k realizácii zabezpečovacieho inštitútu a uplatnil si u zamestnávateľa žalobkyne výplatu zrážok zo mzdy dokonca vo výške zrážok menšej, ako je výška mesačných splátok dohodnutých v zmluve o úvere. Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobkyňa nijakým spôsobom nespochybňuje svoju povinnosť splatiť žalovanému vzniknutý dlh a preto nedostatočne zdôvodnila svoj právny záujem na vydaní predbežného opatrenia. Taktiež nie je zrejmé z uznesenia okresného súdu, v dôsledku čoho bude spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda - ujma žalobkyni. Práve naopak, nevykonávaním zrážok zo mzdy by dochádzalo k navyšovania pohľadávky žalobkyne voči žalovanému o úroky z omeškania, nakoľko by sa záväzok žalobkyne neznižoval o vykonané zrážky zo mzdy a žalobkyňa by tak bola v omeškaní so splatením väčšej sumy. Nevykonávaním zrážok zo mzdy by došlo k ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia. Žalovaný je toho názoru, že nariadené predbežné opatrenie neprimerane zasahuje do práv žalovaného, ako veriteľa a to zásahom do jeho práva na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. V závere odvolania žalovaný poznamenal, že je bankovou inštitúciou, ktorá má na území Slovenskej republiky 20 ročnú tradíciu a jej konanie je neustále pod dozorom príslušných štátnych orgánov. Navrhuje preto, aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súd a zastavil konanie, respektíve zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného označila uznesenie okresného súdu za správne a domnieva sa, že v dostatočnej miere osvedčila nevyhnutnosť nariadenia predbežného uplatnenia. Pokiaľ ide o splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie (teda nie preukázanie!) žalobou uplatňovaného nároku žalobkyne, žalobkyňa poznamenáva, že by bolo predčasným a neodôvodneným v tomto štádiu konania tvrdiť, že tento nárok žalobkyne je vopred očividne vylúčený. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočností, že označené zmluvné dojednania zmluvy o úvere - teda dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská doložka, sú neprijateľné zmluvné podmienky, bude nevyhnutné vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo a právne vyhodnotiť. Žalobkyňa sa taktiež domnieva, že je daná aj druhá zo základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to osvedčenie potreby dočasnej úpravy pomerov, pretože pokiaľ bude žalobkyňa v konaní úspešná a súd dospeje k záveru, že boli splnené zákonné podmienky na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, na strane žalovaného by vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobkyne a to v nemalej výške. Aby naďalej nedochádzalo k neodôvodnenému navyšovaniu možného bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa sa domnieva, že by odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom mohol, respektíve mal považovať za potrebné tomuto zamedziť a to formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bude zamestnávateľovi žalobkyne, ako tretej osobe, v zmysle ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p., nariadené zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy žalobkyne. Žalobkyňa preto navrhuje uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť 4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 328 CSP zamietol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. 5. Podľa ustanovenia § 471 ods. 1 Civilného sporového poriadku, predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, považuje za potrebné v prvom rade poukázať na to, že od 01.07.2016 nadobudol právnu účinnosť nový procesný predpis -zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a nariadené predbežné opatrenia sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach. 8. Vychádzajúc z ustanovenia § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 9. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 10. Podľa ustanovenia § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 11. Podľa ustanovenia § 325 ods. 3 CSP, za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami. 12. Podľa ustanovenia § 60 CSP stranami sú žalobca a žalovaný. 13. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v súvislosti s novou procesnou a právnou úpravou tohto špecifického inštitútu konštatuje zásadné a významné odlišnosti terajšej úpravy neodkladných a zabezpečovacích opatrení tak, ako sú obsiahnuté v ustanoveniach § 324 až 344 Civilného sporového poriadku oproti právnej úprave predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazu podľa ustanovení § 74 až § 78h Občianskeho súdneho poriadku (a to z hľadiska ich charakteru, sledovaného účelu, dočasnosti a trvania týchto osobitných zákonných inštitútov, no najmä z hľadiska zákonných podmienok možnosti ich nariadenia a aj z hľadiska subjektov, vo vzťahu ku ktorých je súd oprávnený ich nariadiť). 14. Vzhľadom na citovanú aktuálnu právnu úpravu zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia odvolací súd ako prvoradú a z hľadiska správnosti preskúmavaného rozhodnutia okresného súdu aj zásadnú konštatuje skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala, a zhodne tak aj okresný súd nariadil, nariadiť predbežné opatrenie vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti N. E., a.s. so sídlom v E., teda vo vzťahu k tretiemu subjektu, ktorý nebol ani v čase nariadenia predbežného opatrenia účastníkom daného súdneho konania. Aj keď je nutné taktiež konštatovať, že nariadenie predbežného opatrenia aj vo vzťahu k tretej osobe a nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi konania za predpokladu, ak to možno od neho spravodlivo žiadať, výslovne umožňovala vtedajšia právna úprava a nariadené predbežné opatrenie bolo súladné s ustanovením § 76 ods. 2 O.s.p., avšak za predpokladu nutnosti aplikácie novej procesnej úpravy aj na predbežné opatrenia nariadené pred účinnosťou Civilného sporového poriadku (§ 471 ods. 1 CSP), už je nevyhnutné zohľadniť zákonné možnosti a predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúce z ustanovení § 324 až 342 CSP. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 325 ods. 2 umožňuje neodkladným opatrením uložiť strane sporu určitú povinnosť, pričom vo všetkých ustanoveniach týkajúcich sa tohto inštitútu procesná norma upravuje určité práva a povinnosti len vo vzťahu k stranám sporu. Za daného zákonného znenia, pokiaľ Civilný sporový poriadok, na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vo svojom ustanovení § 76 ods. 2 výslovne umožnil súdu uložiť určitú povinnosť aj vo vzťahu k tretej osobe, nielen vo vzťahu k účastníkom konania, výslovne umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie výlučne len vo vzťahu k stranám sporu, je potom nutné prijať záver, že Civilný sporový poriadok už neumožňuje nariadiť formou neodkladného opatrenia určitú povinnosť žiadnemu inému subjektu, okrem strán sporu. Civilný sporový poriadok pokiaľ vo svojom ustanovení § 60 expressis verbis definuje, kto je strana sporu, pričom ide len a výlučne o žalobcu a žalovaného, niet zákonnej možnosti vzťahovať určité procesné možnosti, práva a povinnosti na iný subjekt, pokiaľ to zákonná úprava výslovne nepredpokladá. Vychádzajúc dôsledne zo znenia ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, súd je oprávnený nariadiť neodkladné opatrenie, len ak sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 CSP a teda len vo vzťahu k stranám sporu - žalobcovi a žalovanému. 15. Za daného právneho stavu je potom bez právnej relevancie skúmať dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z hľadísk skutkových a právnych tvrdení obsiahnutých v žalobe; rovnako je už bez právnej relevancie, či boli v čase nariadenia predbežného opatrenia splnené zákonné podmienky podľa ustanovenia § 76 ods. 2 O.s.p. umožňujúce súdu uložiť určitú povinnosť subjektu odlišnému od účastníkov konania. Pokiaľ aktuálna právna úpravu neumožňuje nariadiť neodkladné opatrenie vo vzťahu k žiadnemu inému subjektu, ako stranám sporu, bolo nutné odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 388 CSP zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 328 CSP zamietnuť, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP. 16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).