Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/55/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201865 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716201865.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, vo veci starostlivosti súdu maloleté deti N. M. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K., č. XX/XX, a M. N. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K., č. XX/XX, obidve zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov matky Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v K., č. XX/XX, zastúpenej JUDr. Mariánom Görčim, advokátom so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP č. 50, a otca Z. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo T., H. č. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Dášou Brázdilovou, advokátkou so sídlom vo Zvolene, Trhová č. 1, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 5P/54/2016-56 zo dňa 17.05.2016, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh matky na zvýšenie výživného (prvý výrok) a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (druhý výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého výživné na maloleté deti bolo naposledy určené rozsudkom č.k. l5C/138/2013-82 zo dňa 11.02.2014, ktorým súd určil, že Z. C. je otcom maloletých detí, tieto zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal platiť im výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima pre každé dieťa zvlášť s účinnosťou od l5.11.2012; súd súčasne rozhodol aj o zameškanom výživnom v celkovej sume 853,38 €; v tom čase otec poberal invalidný dôchodok v sume l64,50 € mesačne, pričom bol odkázaný na finančnú pomoc rodičov, s ktorým žil v spoločnej domácnosti; matka v tom čase poberala rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami v sume 295,- € mesačne, bývala spolu s rodičmi, t.j. so svojou matkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa a so svojim otcom, ktorý je starobný dôchodca; uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2014; podľa zistenia súdu prvej inštancie sa pomery matky ani otca nezmenili, obidvaja naďalej bývajú u svojich rodičov; matka poberá prídavky na dve maloleté deti v sume 47,04 € mesačne, pričom do novembra 2015 poberala rodičovský príspevok v sume 254,- € mesačne; na základe dohody o aktivačnej činnosti vykonávala dobrovoľnícku činnosť v rozsahu 20 hodín týždenne v domove dôchodcov a sociálnych služieb v období od 08.02.2016 do 3l.07.2016; otec má príjem v podobe invalidného dôchodku v sume 168,20 € mesačne; ani jeden z rodičov nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Súd prvej inštancie tiež zistil, že matka má dlhy, ktoré „si už uplatňuje spoločnosť na vymáhanie pohľadávok a na telefón 148,- €, pričom mesačná splátka je 110,- €, tiež dlh vo výške 200,- €, mesačná splátka l0,- €; zo spoločnosti „Provident“ si zobrala úver vo výške l60,- € na Mikuláša na nákup balíčkov pre deti (lízanka, sladkosti) ktorý spláca mesačne vo výške 20,- €; podľa vlastného udania si matka zo spoločnosti „Pôžičkáreň“ zobrala úver vo výške 200,- € na zaplatenie pobytu a hospitalizácie maloletej so splátkou l0,- €, čo však súdu nepreukázala“. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci súdu prvej inštancie napriek skutočnosti, že od posledného rozhodnutia o výživnom sú maloleté deti staršie približne o dva roky a je nesporné, že sa zvyšujú náklady spojené s ich výživou, neboli splnené podmienky na zvýšenie výživného a vyhovenie návrhu matky, pretože na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšiť výživné na sumu požadovanú matkou; okrem toho súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že maloleté deti navštevujú materskú školu, v ktorej im štát hradí stravu, nakoľko sú posudzované ako sociálny prípad, ako aj na skutočnosť, že matka nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 78 ods. 2, § 62 ods. 2, 4 a 5 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 13.07.2016 (č.l. 64-65 spisu). Poukázala na to, že v prejednávanej veci sa domáhala zvýšenia výživného naposledy určeného rozsudkom č.k. l5C/138/2013-82 zo dňa 11.02.2014 vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa; v čase rozhodovania poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky spolu v sume 295,- € a otec bol invalidný dôchodca a poberal invalidný dôchodok v sume 164,- €. Od poslednej úpravy výživného sa zvýšili výdavky na maloleté deti o sumu 150,- € mesačne na stravu a o sumu 50,- € mesačne na lieky v prípade choroby; s maloletým synom pravidelne navštevuje neurologickú ambulanciu; obidve maloleté deti v rámci adaptačného procesu navštevujú materskú školu, za ktorú platí sumu 15,- € mesačne za každé dieťa zvlášť. Počas materskej dovolenky poberala rodičovský príspevok v sume 254,- € mesačne a prídavky na deti v sume 47,04 € mesačne, pričom materská dovolenka jej skončila dňa 05.11.2015; od 08.02.2016 do 31.07.2016 vykonáva aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby v domove dôchodcov a domove sociálnych služieb, za čo dostáva príspevok v sume 198,- € mesačne. Podľa zistenia súdu je otec invalidný dôchodca a je mu vyplácaný invalidný dôchodok v sume 168,20 € mesačne. Zdôraznila, že súd prvej inštancie sa zameral len na príjmy a výdavky a s kým žijú v spoločnej domácnosti, čím dokazovanie skončilo; napriek tomu, že v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, súd sa nezaoberal možnosťami otca a obmedzil sa len na konštatovanie, že je invalidným dôchodcom, čo považovala za závažnú vadu konania, pretože súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či otec môže pri svojej invalidite niekde pracovať alebo robiť inú zárobkovú činnosť a či sa snaží nájsť si zamestnanie, pretože mnoho dôchodcov napriek určitému zdravotnému postihnutiu pracuje a vykonáva zárobkovú činnosť; preto matka konštatovala, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav. Pokiaľ jedným z dôvodov zamietnutia návrhu mala byť skutočnosť, že nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami, túto informáciu poskytol kolízny opatrovník, ktorý buď nesprávne alebo vedome interpretoval úver v sume 160,- € na Z., za ktorý mala deťom nakúpiť sladkosti; je pravdou, že si tento úver vzala a aj nakúpila maloletým deťom sladkosti, ale nie za celú sumu, pretože požičané peniaze použila na uspokojenie svojich základných životných potrieb a potrieb maloletých detí, pričom na sladkosti minula len málo; je pravda, že si vzala úver v sume 200,- €, aby mohla zaplatiť pobyt a hospitalizáciu maloletej dcéry v zdravotníckom zariadení; v tomto smere teda vyčítala súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci pokiaľ dospel k záveru, že nehospodárne nakladá s finančnými prostriedkami; zdôraznila, že sa neustále snaží nájsť si prácu, mať finančný príjem a zabezpečiť deťom čo najlepšie hmotné podmienky. Poukázala aj na to, že otec nemá o maloleté deti záujem a nenavštevuje ich. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a tiež, aby uložil otcovi povinnosť nahradiť jej trovy odvolacieho konania. 2.2 Otec vo vyjadrení zo dňa 04.06.2016 (č.l. 71-72 spisu) prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vyjadril názor, že súd dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Zdôraznil, že matka v priebehu konania ani v samotnom odvolaní nenavrhla vykonať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, preto nie súd dôvodné jej námietky, že súd prvej inštancie nevykonal riadne dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu veci. Ohľadne svojej schopnosti pracovať predložil správu psychiatra, z ktorej vyplýva, že prácu zvláda len pod dohľadom inej dospelej osoby, keďže je u neho narušená zložka vôle s výrazne zníženým pracovným potenciálom, keď pri takomto náleze sa nemôže zamestnať a žiadny zamestnávateľ nie je ochotný ho zamestnať pri potrebe dohľadu nad jeho osobou. Matka napáda súd pre nedostatočne zistený skutkový stav, ale neuvádza aký konkrétny dôkaz mal súd vykonať. Matka ničím nemôže ospravedlniť svoje nehospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami, ktoré zistil aj kolízny opatrovník, pretože sa neprimerane a nedôvodne zaťažuje rôznymi pôžičkami, ktoré nepotrebuje. Zdôraznil, že ako invalidný dôchodca s invalidným dôchodkom v sume 168,20 € mesačne nie je schopný platiť maloletým deťom zvýšené výživné. 2.3 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 23.06.2016 (č.l. 69 spisu) uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí, ale už v priebehu konania poukázal na fakt, že otec maloletých detí je psychiatrický pacient, ktorý poberá invalidný dôchodok a sám je odkázaný na finančnú pomoc svojich rodičov. Otec nie je schopný pracovať samostatne, ale len pod dohľadom a takúto možnosť v mieste bydliska nemá. Matka má tri pôžičky od nebankových spoločností a podľa jej vlastného vyjadrenia jednu z nich si vzala na nákup balíčkov na Mikuláša, čo považuje za nezodpovedné konanie zo strany matky. 2.4 Vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka k odvolaniu doručil súd prvej inštancie matke na vedomie (č.l. 70 spisu; č.l. 73 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). 4.1 Konanie v prejednávanej veci začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok; podľa § 395 ods. 1 C.m.p., ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 395 ods. 2 C.m.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca / matky podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. po zohľadnení, že podľa § 65 C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p. ako vecne správny potvrdil. 4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 4.4 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky matky ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. na tieto v celom rozsahu poukazuje. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca. Odvolacie námietky matky ani ostatný obsah spisu neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 C.m.p.). 4.6 K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného. Zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov. Pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného. 4.7 Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, keď pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne). Z týchto základných kritérií vychádzal pri rozhodovaní aj odvolací súd v prejednávanej veci. 4.8 Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že v prejednávanej veci neboli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca. Skutkový stav ohľadne pomerov účastníkov konania zistil a popísal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku; podľa týchto zistení pochádzajú maloleté deti zo vzťahu rodičov, v roku 2014 boli rozsudkom zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť platiť im výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, t.j. v súčasnosti v sume 27,13 € mesačne na každé dieťa zvlášť; v tom čase bola matka na materskej dovolenke, dosahovala príjem spolu v sume 295,- € mesačne a s maloletými deťmi bývala u svojich rodičov; otec bol v tom čase invalidný dôchodca s príjmom v podobe invalidného dôchodku v sume 165,50 € mesačne a býval u svojich rodičov; v súčasnosti je matka nezamestnaná a vykonáva dobrovoľnícku činnosť v rámci aktivačných prác, pričom dosahuje príjem spolu v sume 245,40 € mesačne a spolu s maloletými deťmi žije u svojich rodičov; otec je naďalej invalidný dôchodca s príjmom v podobe invalidného dôchodku v sume 168,20 € mesačne. Za tohto stavu nie sú ani podľa odvolacieho súdu splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloleté deti zo strany otca, pretože na jeho strane nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by zvýšenie výživného umožňovala, nakoľko zvýšenie výživného prichádza do úvahy nielen za podmienky zvýšenia oprávnených potrieb maloletých detí, ale aj za podmienky zmeny schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča (resp. za podmienky, že schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča zvýšenie výživného umožňujú). Pokiaľ matka vyčítala súdu prvej inštancie, že okrem výšky invalidného dôchodku iné pomery otca vo vzťahu k jeho schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem nezisťoval, zo spisu vyplýva, že otec je psychiatrický pacient a pravidelne absolvuje dlhodobú podpornú psychologickú starostlivosť, pričom v dôsledku svojej diagnózy je výrazne nesamostatný, schopný pomôcť len s jednoduchými prácami doma, prácu zvláda len pod dohľadom inej dospelej osoby, s nízkou výdržou pri pre neho nezaujímavej práci, čo výrazne znižuje pracovný potenciál otca (potvrdenie klinického psychológa zo dňa 03.05.2016 podľa č.l. 48 spisu a lekárska správa psychiatra podľa č.l. 51 spisu), keď súd prvej inštancie pri rozhodovaní a posudzovaní schopností a možností otca dosahovať iný príjem okrem invalidného dôchodku na tieto skutočnosti správne prihliadol. Odvolací súd sa preto s rozhodnutím súdu prvej inštancie stotožnil. 5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.). 6.1 Matka podané odvolanie odôvodnila ťažiskovo tým, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne neschopnosti otca dosahovať primeraný príjem za účelom platenia výživného na maloleté deti; zo strany matky ide teda o námietku nesprávne, resp. neúplne zisteného skutočného stavu veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.). Otec s tvrdením matky nesúhlasil. Nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o neschopnosti otca dosahovať iný príjem okrem invalidného dôchodku na základe potvrdení od ošetrujúceho psychológa a psychiatra otca, nepovažoval odvolací súd odvolaciu námietku matky za dôvodnú (bod 4.8 odôvodnenia). 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), na základe návrhu matky na rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania (§ 57 C.m.p.) o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§ 370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).