Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16CoP/77/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716209075 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716209075.1 Rozhodnutie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci manželov: O. L., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O., A. X. XX, občianka SR, právne zastúpenej JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Advokátska kancelária Zvolen, Dukelských hrdinov 22, a R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX O., A. X. XX, občan SR, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode: T. L., nar. XX. XX. XXXX, J. L., nar. XX. XX. XXXX a V. L., nar. XX. XX. XXXX, všetky bytom XXX XX O., A. X. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, o odvolaní R. L. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 18P/15/2016-38 zo dňa 20. 09. 2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo O. L. a R. L., uzavreté dňa XX. XX. XXXX v kostole Sv. D. vo O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu O., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XXX, pod poradovým číslom XXX. Zároveň súd maloleté deti T., J. a V. L. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ich zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi maloletých detí uložil povinnosť prispievať na ich výživu, a to na maloletého T. výživným vo výške 100 € mesačne, na maloletého J. vo výške 90 € mesačne a na maloletú V. vo výške 70 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky. zároveň súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Po vykonaní dokazovania okresný súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a vzťahy medzi manželmi sú natoľko rozvrátené, že manželstvo neplní účel, za ktorým bolo uzavreté. Účastníci zhodne potvrdili v konaní, že rozpory vo vzťahoch medzi nimi pretrvávali počas celého manželstva a vyplývali najmä z rozdielneho vierovyznania. Navrhovateľka sama uviedla, že pokiaľ by túto okolnosť vedela pred uzavretím manželstva, do manželstva by vôbec nevstúpila. Spôsob života manžela ovplyvňovaný práve týmto je pre ňu neprekonateľnou prekážkou. Manžel v konaní uviedol, že na svojom náboženskom presvedčení zotrváva a nemieni sa ho vzdať. Je pravdou, že v Slovenskej republike je zaručená sloboda náboženského vyznania, ako aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru, pokiaľ však príslušnosť k náboženskej spoločnosti ovplyvňuje správanie jedného z manželov do takej miery, že to druhý z manželov nedokáže v manželstve akceptovať a spôsobuje rozvrat v manželských vzťahoch, takéto manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manžel napriek nesúhlasu navrhovateľky začal štúdium, doposiaľ vždy uprednostňoval aktivity súvisiace s jeho vierovyznaním ako manželkou a rodinou. Snaha o zblíženie sa a rozvoj rodičovského vzťahu otca k deťom zo strany manžela súd vnímal pozitívne, avšak sám o sebe zrejme nestačí na nápravu manželských vzťahov. Vo vzťahu k manželke neurobil manžel doposiaľ žiaden reálny krok, ktorý by ju presvedčil, že vo vzťahu k nej má záujem o zmenu. Súd konštatoval, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželskom vzťahu, ktorý ho nenapĺňa a nútiť budovať manželský vzťah na základoch, s ktorými nesúhlasí. Podľa názoru okresného súdu v súčasnej dobe nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia, a preto rozhodol o rozvode manželstva. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie súdu o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, a preto súd zároveň rozhodol aj o zverení maloletých detí na čas po rozvode do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, v súdenej veci navrhovateľky ako matky detí, a zároveň aj o vyživovacej povinnosti zo strany otca detí, ktorému deti zverené neboli. 3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 23 ods. 1, § 24 ods. 1, § 62 ods. 1, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 4. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote manžel (podľa § 94 CMP účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia). Poukázal na to, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 365 ods. 1 písm. d) CSP], rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP] a súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP). Uznal, že medzi ním a manželkou v minulosti došlo k nezhodám, no k nezhodám dochádza v množstve rodín a rozvod by mal byť až akýmsi konečným riešením manželských problémov. V manželstve môžu mať manželia rozdielne názory v niektorých záležitostiach, napr. výchova detí, vzdelávanie, náboženstvo a pod., uvedené rozdiely by však mali byť riešené predovšetkým formou dialógu a kompromisov medzi manželmi. Tvrdil, že manželku dobre pozná a myslí si, že nechcela nechať zájsť ich vzťah až do rozvodového konania. Z jej správania vycítil, ako by bola k podaniu návrhu na rozvod niekým nútená. On v konaní vyjadril vôľu zmeniť svoje postoje a tak aj činí. Manželku aj deti miluje a bolo by v záujme maloletých detí, aby vyrastali v kompletnej rodine s obidvomi rodičmi. Po zmene jeho správania nevidí dôvod na ukončenie manželského spolužitia a myslí si, že je predpoklad, že si k sebe s manželkou nájdu cestu. V súčasnosti sa snaží tráviť s rodinou viac času, venovať sa deťom a manželke. Obmedzil svoje aktivity v rámci kresťanského spoločenstva, ktoré navštevuje. Čo sa týka jeho vzdelávania v Maďarsku, nie je podľa jeho názoru prekážkou v manželstve, má záujem sa vzdelávať a toto štúdium nie je finančne náročné, takže nijakým spôsobom neobmedzuje rodinu. Za vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, považuje skutočnosť, že sa súd nesprávne vysporiadal so skutkovým stavom veci a nevyužil všetky prostriedky a možnosti, ktoré by viedli k zmiereniu manželov. Poukázal v tomto smere na ust. §-u 96 ods. 1 a 2 CMP. Súd účastníkov konania neviedol dostatočným spôsobom k odstráneniu príčin rozvratu. Nedostatočne sa usiloval o ich zmierenie a ani neboli vyzvaní na riešenie situácie mediáciou. Podľa jeho názoru manželstvo s navrhovateľkou nie je tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že by od nich nebolo možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 5. Manželka v písomnom vyjadrení k odvolaniu manžela poukázala najmä na to, že by bolo neúčelné vyzývať účastníkov o zmierné riešenie veci mediáciou, ak je z návrhu, resp. z doterajšieho dokazovania zrejmý rozporný vzťah účastníkov konania bez snahy o konsenzuálne riešenie vzájomných konfliktov. Navyše manžel ešte pred podaním návrhu na rozvod manželstva sa vyjadril, že do žiadnej manželskej poradne v žiadnom prípade nepôjde a ani nepreferuje riešenie ich problémov touto formou. Neverí, že by sa manžel dokázal vo svojom správaní zmeniť, na pojednávaní jednoznačne uviedol, že nie je ochotný vzdať sa členstva v kresťanskom spoločenstve Milosť, ktoré navštevuje a ktoré je hlavným problémom ich manželstva, neurobil žiadne vážne a dôležité kroky k náprave narušených vzťahov. Manžel nie je schopný riešiť komunikáciou žiadne ich vzájomné problémy, reaguje na ne prehnanou introverciou a tým, že sa uťahuje do spoločnosti predovšetkým ľudí patriacich do spoločenstva, ktoré navštevuje, a s ktorými takisto rieši svoje osobné problémy, pričom v poslednej dobe sa uchyľuje aj k hraničným riešeniam. Návrh na rozvod manželstva nemá v žiadnom prípade záujem vziať späť, výslovne na ňom trvá a žiada, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny. V žiadnom prípade nie je možné obnoviť ich manželské spolužitie, čo bolo v rámci súdneho konania riadne preukázané. 6. Kolízny opatrovník maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomných a ústnych vyjadrení v predmetnej právnej veci a doporučil, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil. Podľa jeho názoru súd vykonal náležité dokazovanie s dôrazom na záujmy maloletých detí, aj samotné okolnosti odvolania (viď čestné vyhlásenie otca zo dňa 11. 11. 2016) potvrdzujú, že súd rozhodol správne zohľadňujúc všetky aspekty v prejednávanej veci. Manželstvo je dobrovoľný zväzok dvoch ľudí, ktorí sa vzájomne rešpektujú, vážia, ctia, čo daná situácia rozhodne nepotvrdzuje. 7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods.2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, podľa názoru odvolacieho súdu v súdenej veci nie je možné zmierčie riešenie manželských vzťahov medzi účastníkmi konania, okresný súd v konaní vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na preukázanie skutočného stavu veci, ktorý sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, aj v priebehu odvolacieho konania medzi účastníkmi konania existujú také názorové rozdiely ohľadom vierovyznania manžela, ktoré bránia riadnemu manželskému spolužitiu účastníkov. V podrobnostiach odvolací súd poukazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie. 10. Keďže s rozhodovaním o rozvode manželstva účastníkov súvisí aj rozhodovanie o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj v tomto výroku ako vecne správny, pričom poukazuje, na to, že napriek tomu, že manžel podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch, v dôvodoch tohto odvolania sa zaoberal len otázkami manželského spolužitia a neexistencie dôvodov na rozvod manželstva, pričom nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu vo výroku o zverenie maloletých detí do starostlivosti ich matky na čas po rozvode a vo výroku o výživnom nenamietal. Vzhľadom na uvedené rozsudok odvolací súd potvrdil aj v týchto výrokoch. 11. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval vzhľadom na ust. § 57 CMP, podľa ktorého ustanovenia o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 12. Rozsudok bol prijatý senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).