Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/458/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716209659 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716209659.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu V. Z., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom N. č. XXX/X, XXX XX N. I. L., právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Faludim, advokátom, so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná, proti žalovanému SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Banská Bystrica, so sídlom Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica, IČO: 36 022 047 03 (týka sa M. B. K. R., J. H. XX, XXX XX Y.), o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k. 13C 170/2016-29 z 19. 08. 2016 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 19. 08. 2016, na základe návrhu žalobcu doručeného súdu 08. 08. 2016, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť poskytovať žalobcovi časť pracovnej odmeny v sume 435 € mesačne, a to vždy k 15. dňu v mesiaci, počas trvania pracovného pomeru, ktorý bol medzi žalobcom a žalovaným založený pracovnou zmluvou zo dňa 02. 01. 1991 (prvý výrok). Druhým výrokom poučil žalovaného ako stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnym následkom bude vedenie konania vo veci samej v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, a to za účelom usporiadania vzájomných sporných práv a povinností medzi stranami sporu. Stranami sporu vo veci samej budú žalobca a žalovaný, ktorí sú aj účastníkmi konania o neodkladnom opatrení a predmet konania vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Z odôvodnenia uznesenia okresného súdu, ktoré nadobudlo predbežnú vykonateľnosť dňa 09. 09. 2016, vyplýva, že žalobca podal návrh nariadenie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti žalovanému platiť náhradu časti príjmu 435 € mesačne žalobcovi k 15. dňu toho-ktorého mesiaca. Návrh odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy z 02. 01. 1991 začal u žalovaného pracovať ako B. B., čím bol založený pracovno-právny vzťah. Žalobca dňa XX. XX. XXXX utrpel pracovný úraz s ťažkými trvalými následkami; liečbe následkov z tohto poškodenia zdravia sa podrobuje doposiaľ. Písomnosťou zo dňa 16. 03. 2015 zamestnávateľovi oznámil, že v dôsledku pracovného úrazu a trvalých následkov pôvodnú prácu nemôže vykonávať. Dohodli sa, že žalobca sa podrobí objektívnemu vyšetreniu u zmluvného lekára pracovnej zdravotnej starostlivosti. Lekárska správa z 22. 04. 2015 uvádza, že žalobca je dlhodobo nespôsobilý na výkon pôvodnej práce. Na následnom stretnutí žalovaný deklaroval, že nemá pre žalobcu žiadnu voľnú vhodnú pracovnú pozíciu, zo strany žalobcu je potrebné zabezpečiť riadne ukončenie jeho PN a ak nebude trvať na ďalšom zamestnávaní, ukončí sa pracovný pomer dohodou. Dňa 18. 05. 2016 bol žalobcovi doručený návrh na ukončenie pracovného pomeru dohodou s vyplatením odstupného vo výške 5-násobku priemerného mesačného zárobku. Dňa 19. 05. 2016 právny zástupca žalobcu odoslal vyjadrenie žalobcu, že so skončením pracovného pomeru súhlasí, ale s poukazom na § 76 ods. 3 Zákonníka práce žiada odstupné vo výške 15-násobku priemerného mesačného zárobku. Oznámením zo 06. 10. 2015 právny zástupca žalobcu oznámil žalovanému ukončenie PN dňom 06. 10. 2015 aj skutočnosť, že zdravotný stav žalobcovi nedovoľuje naďalej vykonávať prácu, preto vyzval žalovaného na prideľovanie vhodnej práce, resp. iný zákonný postup. Zamestnanci prevádzky žalovaného na J. ul. v Y. písomnosť odmietli prevziať, čo oznámil právny zástupca žalobcu e- mailom žalovanému. Žalovaný nepristúpil na dohodu o skončení pracovného pomeru a doteraz nepridelil žalobcovi vhodnú prácu, nevypláca mu mzdu ani jej náhradu. Žalobca je bez príjmu a nútený obrátiť sa na súd so žiadosťou o poskytnutie ochrany formou neodkladného opatrenia. Dohodou zo dňa 18. 12. 2012 bola dojednaná jeho mesačná mzda 580 €. Podľa ročného vyúčtovania preddavkov na daň z príjmov za rok 2013, počas ktorého žalobca pracoval, jeho priemerný mesačný zárobok tvoril 653 €. Žalobca, ktorý vyčerpal svoje finančné rezervy, žiadal priznať časť pracovnej odmeny vo výške 75% dojednanej mesačnej mzdy, čo predstavuje 435 € za mesiac. Predloženými listinnými dôkazmi mal okresný súd osvedčené trvanie pracovného pomeru žalobcu a žalovaného, založeného pracovnou zmluvou z 02. 01. 2001 aj to, že žalobca pri výkone práce u žalovaného 05. 12. 2013 utrpel pracovný úraz, v súvislosti s ktorým došlo k poškodeniu jeho zdravia, v dôsledku ktorého sa stal dlhodobo nespôsobilým na výkon dojednaného druhu práce, vykonávanej u žalovaného pred pracovným úrazom. Zamestnávateľ žalobcu na iný druh práce nepreradil a nepridelil mu ju. Nevyplácal mu mzdu, ani náhradu mzdy, pričom pracovný pomer trvá. Nárok žalobcu uplatnený prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhodnotil okresný súd ako dôvodný. Aj pri posudzovaní výšky mzdového nároku okresný súd vychádzal z listinných dôkazov a rozhodol v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktoré neupravuje rozsah, v akom možno zamestnávateľa zaviazať na poskytovanie aspoň časti pracovnej odmeny. Podporne okresný súd prihliadal na § 142 ods. 3 Zákonníka práce, podľa ktorého ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ poskytne náhradu mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca. V prejednávanej veci ide o prekážku v práci na stane zamestnávateľa, ktorý napriek trvaniu pracovného pomeru zamestnancovi neprideľuje vhodnú prácu a neposkytuje mzdu, alebo jej náhradu. Nárok žalobcu uplatnený vo výške 75% dojednanej výšky mzdy považoval okresný súd za plne dôvodný. Zároveň s poukazom na § 337 ods. 1 a 2 CSP okresný súd poučil žalovaného ako stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá povinnosť, o možnosti podať žalobu vo veci samej a o právnych následkov s tým spojených. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalovaný podľa § 357 písm. d/ a nasl. CSP v zákonnej lehote odvolanie. V jeho zdôvodnení poukázal na to, že v dôsledku pracovného úrazu bol žalobca práceneschopným od XX. XX. XXXX do 18. 01. 2015. Ukončenie práceneschopnosti žalobca neoznámil, do zamestnania po jej skočení nenastúpil. Po ukončení PN žalovaný žalobcu kontaktoval vo veci nástupu do práce osobne aj písomne. Žalobca na výzvy nereagoval, na adrese bydliska nikto neotváral a písomnú výzvu v odbernej lehote neprevzal. V období od 03. 02. 2015 do 03. 03. 2015 žalobca absolvoval kúpeľnú liečbu v Z.. Po jej ukončení 04. 03. 2015 do zamestnania nenastúpil, preto bol opätovne vyzvaný na nástup do práce listom z 10. 03. 2015, ktorý neprevzal v odbernej lehote. Zamestnávateľ žalobcovu neprítomnosť v práci neospravedlnil, počnúc dňom 04. 03. 2015 mu boli ukladané absencie a dňa 09. 04. 2015 ho žalovaný z tohto titulu odhlásil zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne. V dôsledku porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci listom zo dňa 11. 09. 2015, po prerokovaní s odborovým orgánom, bola žalobcovi daná výpoveď podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce. Pokus o jej doručenie žalobcovi v mieste bydliska bol dňa 11. 09. 2015 neúspešný, preto bola výpoveď zaslaná poštou, avšak v odbernej lehote nebola adresátom prevzatá a žalovanému bola vrátená 25. 09. 2015. Žalovaný zastáva názor, že nastali účinky jej doručenia a pracovný pomer bol uplynutím výpovednej doby skončený 30. 11. 2015. Dňa 07. 10. 2015 žalobca žalovanému doručil preukaz všeobecnej lekárky zo dňa 05. 10. 2015 o jeho dočasnej PN od XX. XX. XXXX do 05. 10. 2015, pričom je práceschopný od 06. 10. 2015. Podľa písomného potvrdenia lekárky bol žalobca prijatý do evidencie od 02. 10. 2015 a požiadal na vlastnú žiadosť o ukončenie PN dňom 06. 10. 2015. Keďže lekárka nemala vedomosť o existencii iných potvrdení o dočasnej PN, ukončila ju k 06. 10. 2015. Žalovaný na výzvu právneho zástupcu žalobcu na ukončenie pracovného vzťahu dohodou listom z 29. 03. 2016 uviedol, že žalobcovi bola daná výpoveď a pracovný pomer skončil uplynutím výpovednej lehoty 30. 01. 2015. Nie je teda možnosť osvedčiť, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá, keďže žalobca súdu nepredložil všetky listinné dôkazy, ktoré mal k dispozícii v čase podania návrhu. Základná podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, odpadla. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia ako nedôvodné zrušil. 3. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril k tvrdeniam odvolateľa tak, že výpoveď z pracovného pomeru nebolo žalobcovi ani jeho právnemu zástupcovi doručená. Pri ukončení spolupráce žalobcu s ošetrujúcim lekárom W.. W. práceneschopnosť žalobcu nebola ukončená, čo potvrdzuje jej ukončenie na náhradnom lístku bez podpisu žalobcu ako pacienta. Žalobca sa nemohol dostaviť do zamestnania, pretože o ukončení PN nevedel a neumožňoval mu to zdravotný stav. Rozhodujúce nie je ukončenie PN, ale ustálenie zdravotného stavu, teda či a kedy žalobca mohol nastúpiť do zamestnania. 4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žalobca k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil oznámenie žalovaného z 29. 03. 2016, že so žalobcom bol skončený pracovný pomer výpoveďou dňa 30. 11. 2015 uplynutím výpovednej lehoty, ktoré doručoval na adresu právneho zástupcu žalobcu dňa 29. 03. 2016 doporučene. Zopakoval svoje tvrdenie, že k doručeniu výpovede došlo spôsobom určeným v § 38 ods. 1 Zákonníka práce, o čom svedčí aj poštový podací hárok z 11. 09. 2015. V snahe o odstránenie pochybností ohľadom trvania práceneschopnosti žalobcu sa žalovaný obrátil na Sociálnu poisťovňu, ktorá listom z 05. 05. 2015 oznámila, že žalobca bol naposledy registrovaný ako práceneschopný od 03. 02. 2015 do 03. 03. 2015, práceschopný je od 04. 03. 2015. Od tohto obdobia žalobca žiaden doklad o trvaní PN nedoručil. 5. Z obsahu odvolania žalovaného (§ 124 ods. 1 CSP) vyplýva, že odvolateľ odvolaním napadol prvý výrok uznesenia súdu prvej inštancie. Po oboznámení s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa (v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP) v zásade stotožňuje aj s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne jasné, zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v § 220 ods. 2 CSP. K odvolacej argumentácii žalovaného smerujúcej k tvrdeniu, že potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu odpadla a uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je nedôvodné odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s § 387 ods. 2 CSP) uvádza, že medzi stranami sporu je nezhoda v základnej otázke, či ich pracovnoprávny pomer trvá, alebo došlo k jeho ukončeniu. 6. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť podľa § 325 ods. 1 CSP ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené, ak sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi účastníkmi, vyžadujúceho dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a nevytvorí nenávratný stav. Pri dočasnosti úpravy právnych vzťahov treba zdôrazniť, že neodkladné opatrenie upravuje právne vzťahy len do času ich definitívnej právnej ochrany a vychádza zo stavu, ktorý tu je v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). „Potrebnosť sa prejavuje v tom, že definitívna súdna ochrana ako svoj procesný predstupeň vyžaduje aj dočasnú ochranu (súdna procesná prevencia)“ (Mazák, J.: Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, Iura Edition, 1997, str. 88). 7. Vznik pracovnoprávneho vzťahu strán sporu, založeného pracovnou zmluvou zo dňa 02. 01. 2001, nebol sporným. Zistenie, či dochádza k tvrdenému porušovaniu práv a povinností z pracovného pomeru, či už zamestnancom alebo zamestnávateľom vrátane toho, či zamestnanec zo závažných dôvodov nepracuje, závisí od toho, či pracovnoprávny vzťah trvá, alebo (a kedy) došlo k jeho platnému skončeniu. S poukazom na rozporuplné tvrdenia a dôkazné prostriedky produkované stranami sporu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia možno konštatovať, že zodpovednému vyriešeniu tejto otázky bude predchádzať náročné dokazovanie, vyžadujúce istý nevyhnutný čas. Už tento fakt osvedčuje potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, ktorá je zdôraznená charakterom neodkladného opatrenia. Je nesporné, že žalobca nepracuje a nemá dostatočné prostriedky na zabezpečenie svojej primeranej výživy. 8. Odvolateľ nevytkol žiadnu nesprávnosť ďalším častiam prvého výroku uznesenia okresného súdu (o výške a splatnosti časti pracovnej odmeny, ktorú má žalobcovi platiť), ani druhému výroku, preto odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania tieto výroky uznesenia súdu prvej inštancie nepreskúmaval. 9. V závere odvolací súd súdu prvej inštancie pripomína povinnosť dôsledne sa zaoberať riadnym označovaním strán sporu, pri právnickej osobe v súlade s § 133 ods. 2 CSP, podľa ktorého právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca označil za žalovaného organizačnú zložku štátneho podniku, ktorou je podľa výpisu z obchodného registra SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Odštepný závod Banská Bystrica. Neoznačil ju však sídlom (Partizánska cesta 69, 974 98 Banská Bystrica) ani prideleným identifikačným číslom (36 022 047 03), ale namiesto nich pripojil označenie organizačnej zložky M. B. K. R., J. H. XX, XXX XX Y. (nezapísanej do obchodného registra), ktorá nedisponuje právnou subjektivitou. 10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).