Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/519/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716210490 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716210490.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F. XXX, štátny občan SR, proti žalovaným: 1/ Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, 2/ Platiť sa oplatí, s. r. o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/158/2016-61 zo dňa 08. 09. 2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/158/2016-61 zo dňa 08. 09. 2016 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia tak, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v podielovom resp. bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu vedených Okresným úradom Krupina, katastrálny odbor, konkrétne rodinného domu so súp. č. F., v katastrálnom území F., obecV., okres Krupina, zapísaného na LV č. XX,postaveného na parc. č. XXX a pozemkov: parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 591 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. „C“ č. 421 o výmere 66 m2 - záhrady a parc. reg. „C“ č. XXX o výmere 380 m2 - záhrady. 3. Zároveň sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáhal toho, aby mu súd uložil v lehote do 60 dní podať na súd žalobu o zrušenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. 4. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázal na skutočnosť, že dňa 05. 06. 2006 uzavrel so žalovaným v 1/ rade Zmluvu o účelovom splátkovom úvere č. 001/069818/06-002/00 a č. 001/069818/06-003/000 zabezpečenú záložným právom k nehnuteľnostiam na základe Zmluvy o záložnom práve zo dňa 04. 07. 2006. Záložný veriteľ (žalovaný 1/) pristúpil prostredníctvom žalovaného 2/ k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby na predmet zálohu z dôvodu, že zo strany žalobcu nedošlo k úhrade celého dlhu, ktorý má voči žalovanému 1/. Podľa žalobcu je výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby protiústavný. Žalobca ďalej poukázal na znalecký posudok č. 16/2016, v rámci ktorého bola všeobecná hodnota vyššie označených nehnuteľností ustálená na sumu 30.400,- Eur. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napokon žalobca cituje viaceré texty súdnych rozhodnutí, stanovísk. 5. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 6. Okresný súd vychádzal zo zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že musia byť splnené určité zákonom ustanovené predpoklady, predovšetkým musí žalobca osvedčil jednak sám nárok, musí byť preukázaná dôvodnosť neodkladnej úpravy pomerov, ktorým sa má poskytnúť takáto ochrana, tiež osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Ohrozenie práva žalobcu musí mať reálnu podobu, pretože práve navrhované neodkladné opatrenie môže zásadným spôsobom ovplyvniť výkon práv dotknutého. 7. Z vykonaného dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu sp. zn. 8C/158/2016 okresný súd zistil že navrhovateľ neodkladného opatrenia uzatvoril v postavení dlžníka so žalovaným 1/ v postavení veriteľa dňa 04. 06. 2006 Zmluvu o financovaní bývania reg. číslo: 001/069818/06-002/000 (ďalej len „Zmluva“), ktorou došlo medzi zmluvnými stranami jednak k uzatvoreniu Zmluvy o flexihypotéke v rámci časti I. Zmluvy a Zmluvy o spotrebnom úvere v rámci časti II. Zmluvy. V rámci časti III. Zmluvy boli dojednané podmienky zabezpečenia úveru okrem iného aj zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam. Ďalej súd zistil, že navrhovateľ neodkladného opatrenia je vlastníkom založených nehnuteľností. Na uvedené nehnuteľnosti sú vedené ťarchy z titulu záložného práva v prospech žalovaného 1/. 8. Písomným oznámením zo dňa 03. 05. 2013 žalovaný 1/ oznámil navrhovateľovi neodkladného opatrenia možnosť postupného vyrovnania jeho záväzkov vyplývajúcich zo Zmluvy, a to v rámci splátkového kalendára s rozložením splátok na 72 mesiacov. 9. Dňa 25. 07. 2016 o 10.00 hod. sa v Banskej Bystrici, Námestie slobody 2 uskutočnila dobrovoľná dražba založených nehnuteľností na návrh žalovaného 1/, keď dražobníkom bol žalovaný 2/. Odhadnutá cena predmetu dobrovoľnej dražby bola 30 400 €. Licitátor ukončil dobrovoľnú dražbu s vyhlásením, že predmet dobrovoľnej dražby nebol vydražený, nakoľko sa na dražbu nikto nedostavil. 10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti mal okresný súd v prejednávanej veci za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, tak z hľadiska osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako aj z hľadiska potreby dočasnej úpravy vzťahov strán konania. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 106/2014 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2014 doplnila zákon o nový odsek 10, podľa § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Ak bol záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečený záložným právom, možno výkon záložného práva uskutočniť iba formou predaja zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Pod osobitným zákonom je potom potrebné rozumieť zákon o dobrovoľných dražbách teda zákon č. 527/2002 Z. z., a to aj napriek tej skutočnosti, že v samotnom texte zákonného ustanovenia sa neuvádza, že ide o dobrovoľnú dražbu. 11. V konaní bol nesporne zistený dlh žalobcu voči žalovanému 1/. Žalovaný 1/ ponúkol na riešenie situácie žalobcovi možnosť splácania záväzku zavedením splátkového kalendára, avšak bezvýsledne - potom jedinou zákonnou možnosťou žalovaného 1/ ako postupovať voči svojmu dlžníkovi a vymôcť svoju pohľadávku od neho, je realizácia riadne dohodnutého a zriadeného záložného práva. 12. Súd nepovažoval za preukázané odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy ako jedného zo základných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca neosvedčil a nezdôvodnil potrebu okamžitej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania. Ak by aj výška pohľadávky, ktorá má byť splatená výťažkom z predaja nehnuteľností, bola sporná, existuje viacero alternatív na nápravu „negatívnych konzekvencií“ pre žalobcu vyplývajúcich napr. z § 21, ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého môže osoba, ktorá tvrdí že bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd aby určil neplatnosť dražby, resp. § 33 ods. 2 cit. Zákona. podľa ktorého záložný veriteľ zodpovedá za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, pričom zodpovednosti za škodu ktorá vznikne porušením uvedenej povinnosti sa nemožno zbaviť. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že znemožnenie vykonania dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa vo vlastníctve žalobcu, čím by došlo k faktickému zabráneniu uspokojenia veriteľa, formou nariadenia neodkladného opatrenia nie je podľa súdu v tomto momente primeraným prostriedkom ochrany žalobcu, nakoľko by tým bolo potlačené právo žalovaného 1/ na ochranu jeho majetku. Súd sa nestotožnil s potrebou riešiť momentálnu situáciu medzi žalobcom a žalovanými 1/ a 2/ vydaním neodkladného opatrenia, nakoľko žalobca nepredložil súdu relevantné dôkazy osvedčujúce potrebu úpravy týchto vzťahov formou neodkladného opatrenia, keď potom súd rozhodol tak, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol. 13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v súlade s § 362 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť resp. rozhodnutie zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie navrhované žalobcom. Rozhodnutie považuje za nesprávne a nesúladné so zásadou právnej istoty a zákonom, v rozpore s Ústavou SR a úniovým právom. Súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, nezistil existenciu či tu právo je alebo nie je, neurčil, či je zmluva platná alebo nie, súd nepodrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej povinnosti, nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky, nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/ EHS. Žalobca uviedol, že na jeho strane pretrváva obava o svoje obydlie ako aj obydlie jeho rodiny, čím je osvedčená potreba naliehavej úpravy pomerov, nakoľko je obava, že bude ohrozená nehnuteľnosť, v ktorej býva exekúciou. Žiada, aby bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti, v ktorej býva s rodinou. Prvá dražba sa konala dňa 25. 07. 2016, druhá dražba sa konala 09. 09. 2016. Obe boli neúspešné. V merite veci sa chce domáhať zrušenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. 14. Poukázal na to, že inštitút dobrovoľnej dražby je inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR. Žiada, aby súd podrobil spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej sa vykonáva dobrovoľná dražba, t. j. úverovú zmluvu, súdnej kontrole z úradnej povinnosti. Túto aby určil pre neprijateľné podmienky za neplatnú a následne určil neplatnosť zmluvy o záložnom práve. Predložili mu na podpis formulárovú zmluvu, obsah zmluvy bol jednoznačne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný 1/ použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky, neprimerane vysokú odplatu (išlo o úžeru), neprimerane vysoké sankcie a poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky. 15. Žalobca uviedol, že žalovaný 1/ mu poskytol úver vo výške 39 832,70 € a žalobca zaplatil sumu 24 232,10 €, teda nie je odôvodnená úvaha súdu prvej inštancie, že si dlhodobo neplní povinnosti. Požadované splatenie dlžnej čiastky aj s úrokmi je matematicky nemožné, nakoľko prebieha znižovanie počtu peňazí v obehu a centrálna banka a národná banka by mali vyhlásiť defláciu a nie infláciu a úrokové sadzby by mali byť mínusové, čiže klient by mal vrátiť menej peňazí ak si požičal, čo dokazuje aj klesajúca hodnota nehnuteľností. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie aj konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa ust. § 379 CSP a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 17. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 18. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď návrh žalobcu zamietol. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd rozobral v odôvodnení rozhodnutia. 19. Žalobca žiadal, aby súd žalovaným uložil zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti a zároveň, aby uložil žalobcovi do 60 dní podať žalobu na zrušenie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. 20. Žalobca návrh na vydanie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Poukázal na vykonávanie dobrovoľnej dražby cca 300 km od miesta draženej nehnuteľnosti, zmocnenie sa kabelky záujemcu o účasť na dražbe zástupcom dražobníka, uzamknutie dražobnej miestnosti a popretie zásady verejnosti dražobného procesu. Poukázal tiež na znalecký posudok urobený v súvislosti s výkonom dražby, ktorý určuje nesprávne cenu nehnuteľnosti. 21. V rámci odvolacieho konania odvolateľ uviedol, že vzhľadom na neprijateľné zmluvné podmienky je zmluva o úvere absolútne neplatná a teda aj zmluva o záložnom práve, uvedenú skutočnosť je súd povinný skúmať z úradnej moci. Žalovaný 1/ mu na základe úveru poskytol sumu 39 832,70 € a on uhradil sumu 24 232,10 €. Potrebu naliehavej úpravy pomerov, žalobca osvedčoval tvrdením, že je obava, že bude ohrozená nehnuteľnosť, v ktorej býva exekúciou. Žalobca zároveň v odvolaní uviedol, že prvá dražba sa konala dňa 25. 07. 2016, druhá dražba sa konala 29. 09. 2016 a obe boli neúspešné. 22. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V súlade s § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Na to, aby súd mohol vyhovieť návrhu na neodkladné opatrenie, musí žalobca osvedčiť neodkladnú potrebu úpravy pomerov, opísať hodnoverne skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V súlade s § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 23. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré uviedol žalobca v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, a v korelácii, s tým čoho sa chce domáhať vo veci samej, súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh zamietol, žalobca neosvedčil skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy vzťahov strán konania. 24. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností z ktorých možno vyvodiť opodstatnenosť nároku a nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k dočasnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. s veľkými obtiažami. 25. V prejednávanej veci odvolací súd skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. inak povedané, jeho skutkovú a právnu opodstatnenosť. 26. Je nesporné, že účelom a cieľom žalobcom navrhovaného obsahu predbežného opatrenia je uložiť žalovaným zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, vo veci samej sa žalobca chce domáhať zrušenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. 27. Z obsahu spisu je zrejmé, že dobrovoľná dražba sa uskutočňuje na základe záložnej zmluvy, ktorá bola podpísaná medzi žalobcom a jeho veriteľom na zabezpečenia záväzku žalobcu vyplývajúceho z uzatvorenej úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/. Žalobca si nesplnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy, keď mu bol poskytnutý úver vo výške 39.832,70 Eur a žalobca podľa jeho tvrdenia uhradil 24.232,10 Eur, to je neuhradil ani čiastku, ktorá mu na základe zmluvy bola poskytnutá. Žalobca tvrdením, že „vzhľadom na to, že sadzby úrokov by mali byť mínusové, mal by vrátiť menej peňazí ako si požičal“ nepreukázal, že nemá dlh voči žalovanému 1/. 28. Správne súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1, ako záložný veriteľ má právo v súlade s § 53 ods. 10 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak záložné právo zabezpečuje jeho záväzok, a to aj zo spotrebiteľskej zmluvy uspokojiť svoje právo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Pod osobitným zákonom je potom potrebné rozumieť zákon o dobrovoľných dražbách teda zákon č. 527/2002 Z. z. V konaní bol nesporne zistený dlh žalobcu voči žalovanému 1/., ktorý nespláca potom jedinou zákonnou možnosťou žalovaného 1./ ako postupovať voči svojmu dlžníkovi a vymôcť svoju pohľadávku od neho je realizácia riadne dohodnutého a zriadeného záložného práva. 29. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobca má za to, že dražba neprebieha spôsobom v súlade so zákonom a je v rozpore s Ústavou SR, poukázal na neplatnosť záložnej zmluvy, vzhľadom k tomu, že zabezpečuje záväzok z úverovej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo spôsobuje jej neplatnosť. V súvislosti s týmto odvolací súd poukazuje na to, že zákon 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách bol novelizovaný práve s ohľadom na to, aby bol ochránený aj dlžník. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu ohľadne skutočnosti, že dražba sa konala vo vzdialenosti 300 km, že je nesprávny znalecký posudok, že nebolo umožnené sa zúčastniť verejnosti dražby a pod., že záložná zmluva je neplatná, zákon o dobrovoľných dražbách v § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z., poskytuje ochranu dlžníkovi, tak že v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia zákona o dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. 30. Dražba nehnuteľností žalobcu sa konala dňa 25. 07. 2016 a druhá 29. 09. 2016, pričom obe boli neúspešné. 31. Možno uzavrieť, že žalobca neosvedčil neodkladnosť potreby úpravy pomerov ani nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, a teda nie je potrebné provizórne upraviť vzťahy medzi účastníkmi s poukazom na zabezpečovaciu funkciu neodkladného opatrenia, odvolací súd potom uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia potvrdil. 32. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že súd skúma absolútnu neplatnosť právnych úkonov z úradnej moci, avšak len v prípade, že toto je potrebné pre rozhodnutie vo veci a vyplýva to zo skutkových okolností uvádzaných účastníkom konania. Vzhľadom na predmet konania, ktorý je v plnej dispozícii len žalobcu, keď súd vzhľadom na predmet konania skúmal zákonné predpoklady pre rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia, a vzhľadom na dôvody pre ktoré bol návrh žalobcu zamietnutý, nebol dôvod skúmať absolútnu neplatnosť úverovej zmluvy. 33. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).