Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/65/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716210940 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716210940.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčky senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: T. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako rodičia, dieťa rodičov matky U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. L. XX/XX, XXX XX V., občianka SR a otca Y. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. L. XX/XX, XXX XX V., občan SR, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. proti uzneseniu Okresného súdu A. zo dňa 13.09.2016, č. k. 11P/19/2016-39, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý podal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A., oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Súd prvej inštancie po posúdení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyjadril názor, že tento orgán nevyužil všetky zákonné prostriedky na nápravu problémového správania maloletého, ktoré mu umožňuje právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí (konkrétne ust. § 12 ods. 1, písm. b/, c/, d/ Zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele). Poukázal tiež na nedostatočné preukázanie tvrdených skutočností o problémovom až agresívnom správaní sa maloletého v školskom roku 2016/2017, keď stručnú správu zo dňa 08.09.2016 za takýto dôkaz nepovažoval už aj vzhľadom na skutočnosť, že školský rok sa začal dňa 05.09.2016. Okresný súd nepoprel, že maloletý má aj v dôsledku zdravotného stavu správanie problémové a je potrebné ho riešiť, dospel však k záveru, že odňatie dieťaťa vo veku X rokov z prostredia kompletnej rodiny a jeho umiestnenie do liečebno-výchovného sanatória, keď predtým orgán sociálnoprávnej kurately nevyčerpal všetky zákonné možnosti, nepovažuje za správne a adekvátne. Umiestnenie dieťaťa mimo rodiny považuje za krajný prostriedok, ktorý prichádza do úvahy potom, keď sú vyčerpané všetky iné dostupné prostriedky. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 2. V zákonnej lehote na podanie odvolania využil tento opravný prostriedok Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A. s odôvodnením, že s rozhodnutím súdu nesúhlasí, považuje ho za nesprávne vyhodnotené a posúdené, pretože situácia v školskom zariadení je v súčasnosti naliehavá až kritická. Poukázal na to, že podľa aktuálnej správy zo školského zariadenia, doručenej dňa 20.09.2016 sa situácia s maloletým výrazne nemení. Aj keď sa snaží byť kľudnejší, akýkoľvek impulz ho dokáže priviesť do zúrivosti a je ťažké predpokladať jeho reakciu. Poukázal na prípady, akými maloletý reaguje (ohrozovanie prvákov v školskom klube tým, že ich zatvára na WC, oblieva ich vodou, ohrozuje ich vonku konármi zo stromov, podkopáva žiakov, strká ich do dverí a stien bez dôvodu ...). Svoje správanie vysvetľuje tým, že sa mu to páči, smeje sa, resp. reaguje výsmešne. Nerešpektuje ani dospelých, je agresívny. Stalo sa, že na obede pritlačil príborový nožík na krk spolužiačky, napadol počas M. U. žiaka X. ročníka, bezdôvodne ho začal kopať do chrbta a následne po celom tele. Keď sa ho učiteľka snažila odviesť od spolužiaka, vykrúcal jej ruky, vytrhol sa a opäť útočil na spolužiakov. Učiteľka má obavu nechať žiakov samotných v triede čo i len malú chvíľku, pretože nevie, ako im môže ublížiť maloletý T.X.. Špeciálne pedagogičky, ktoré kontaktovala škola, potvrdili veľké nedostatky vo výchove maloletého a navrhli T. starostlivosť. Zákonný zástupca tvrdenia odmieta s tým, že syn bol na vyšetreniach, je v poriadku a nie je čo riešiť. Pokiaľ súd poukázal na skutočnosť, že orgán sociálnej kurately nevyužil všetky zákonné prostriedky na nápravu problémového správania maloletého, je to pravda, maloletému uložil len napomenutie, ktoré uložil aj jeho zákonnému zástupcovi. Toto výchovné opatrenie svoj účel neplnilo. Zákonný zástupca s úradom spolupracoval pokiaľ šlo o absolvovanie odborných vyšetrení, a to v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vo A.. Závery z odbornej diagnostiky však nebral vážne, nesúhlasil s tvrdeniami psychológa a správu dementoval. Nesúhlasil ani s realizáciou odbornej diagnostiky priamo v liečebno-výchovnom zariadení, resp. diagnostickom centre. Uviedol, že vyhľadá inú odbornú pomoc, nie v mieste trvalého bydliska. Úrad mal informácie od zákonného zástupcu, že dňa 22.04.2016 bol maloletý vyšetrený a hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou F., na klinike H. T. v termíne od 09.05. do 12.05. s diagnózou T. E. E. T.. Zákonný zástupca Úradu predložil prepúšťaciu správu, odmietol urobiť z nej kópiu, základnej škole nedal k dispozícii závery a odporúčania z uvedeného absolvovaného vyšetrenia. Úrad si dožiadal uvedené odborné správy, prišla však len stručná správa od primára Y.. F. zo dňa 18.08.2016, ktorý potvrdil hospitalizáciu maloletého, v správe sa uvádza aj to, že maloletý neabsolvoval ambulatnú kontrolu v uvedenej T. ambulncii. Aktuálny stav pacienta klinike nie je známy a nemá vedomosť, či užíva lieky alebo dodržiava liečebný režim. Prepúšťacia správa doručená nebola. Pokiaľ súd vytkol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol dobu, počas ktorej má byť maloletý umiestnený v N., nemal Úrad predpoklad o dĺžke potrebnej k realizácii odbornej diagnostiky a následné odporúčanie ďalších postupov. Pokiaľ súd poukazuje na problémové správanie maloletého, avšak zároveň odkazuje na jeho nízky vek X rokov, uvádza, že na Slovensku sú zriadené špecializované zariadenia poskytujúce pomoc pre deti s poruchami správania aj v takto nízkom veku. Neprimerané správanie maloletého sa v školskom zariadení stupňuje, pedagógovia sa obávajú o zdravie ostatných detí. Zákonný zástupca pritom správanie syna bagatelizuje a uvádza, že učitelia sú voči nemu zaujatí. Maloletý je pritom vedený ako páchateľ trestnej a priestupkovej činnosti, keď orgány činné v trestnom konaní všetky skutky uzatvorili vzhľadom pre nízky vek maloletého, ktorý nie je trestnoprávne zodpovedný. Pritom pokračuje v tomto protispoločenskom správaní tak, že ohrozuje ostatné deti priamo na zdraví a živote. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa je štát povinný urobiť rýchle a účinné opatrenia na ochranu práv dieťaťa. Návrh sleduje aj bezpečnosť prostredia detí, ktoré sú ohrozované správaním a konaním maloletého T.. Vyňatie dieťaťa z prostredia, ktoré sa môže zdať ako radikálny zásah do stability výchovné prostredia maloletého je však jediným možným a vhodným opatrením, ktorého pozitíva prevýšia nad negatívami. Navrhuje prehodnotiť rozhodnutie prvoinštančného súdu a neodkladným opatrením nariadiť rodičom odovzdať maloletého do starostlivosti N.-U. L. W. - V. najdlhšie na obdobie 6 mesiacov od umiestnenia do zariadenia. 3. K odvolaniu pripojil Úrad písomné vyjadrenie A.V. L. Y.V., M. XX, V. - Pedagogická charakteristika žiaka, vypracovaná dňa 19.09.2016 triednou učiteľkou maloletého Y.. T. T.. V uvedenej charakteristike sa okrem iného uvádza, že maloletý mal o rok odloženú povinnú školskú dochádzku z dôvodu operácie C., ktorá nebola uskutočnená dodnes. V školskom roku 2014/2015 mu bola zistená začínajúca Q. T. L. (E.), s ktorou sú spojené ďalšie poruchy - H., H., narušená komunikačná schopnosť v dôsledku základnej diagnostiky T. C. M. T. L. C. T.. Prvé príznaky problémového správania sa vyskytli krátko po nástupe na povinnú dochádzku v školskom roku XXXX/XXXX. V ďalšom poukazuje na správanie sa maloletého a spôsob spolupráce školy s rodinou, okrem iného sa poukazuje na voľnejší režim maloletého v domácom prostredí, čo je pre žiaka s poruchou E. základným problémom pri výchove a vzdelávaní. Maloletý má dovolené navštevovať rôzne koncerty a akcie spoločne s rodičmi neprimerané jeho veku. V domácom prostredí prevládajú odmeny aj za neprimerané správanie, maloletý sa v škole chváli, že sa doma len hrá na počítači, mobile alebo play station. Má veľa dovolené. V škole nerešpektuje dospelých a pravidlá spolužitia v skupine, nedokáže sa prispôsobiť aktuálnej činnosti. Pre maloletého nie je nikto autoritou. Ďalej sú v charakteristike popísané incidenty v predchádzajúcom období, teda v školskom roku 2014/2015 a 2015/2016. V školskom roku 2016/2017 sa situácia výrazne nemení, poukazuje sa na už uvádzané incidenty (napádanie prvákov, ohrozovanie žiakov vonku rôznym spôsobom a bez priameho dôvodu, napadnutie spolužiačky na obede, napadnutie žiaka X. ročníka počas hodiny M. U.). Poukazuje na to, že v súčasnosti rodičia maloletého odmietajú poskytnúť škole správy z jednotlivých vyšetrení, uvádza sa, že matka T. starostlivosť a potrebné medikamenty odmieta. Častokrát navštevuje školu a slovne útočí na zamestnancov, nevhodne sa vyjadruje a obviňuje školu zo zanedbania výchovy jej syna. Rodičia sa s názorom pedagógov nestotožňujú, informácie označujú za nepravdivé, všetky podnety majú ísť iba zo školy. Tvrdia, že v domácom prostredí je maloletý pokojný a málo problémový. Matka sa ohradzuje informáciami sprostredkovanými jej synom o tom, ako jemu je v škole ubližované od detí, či pedagógov. Poukázala na to, že aj pri vyšetrení u Y.. Y. v V. v januári 2016, kedy maloletý odmietol spolupracovať, nepodarilo sa ho vyšetriť pre nespoluprácu, na základe čoho Y.. Y. navrhla diagnostické centrum. V závere sa uvádza, že aj v materskej škole boli s rodinou rovnaké problémy, ako má dnes škola, situácia sa však zhoršuje, a preto žiadajú o urýchlené riešenie. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ust. § 62, § 63, § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) a po doplnení dokazovania postupom podľa § 68 CMP dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, napadnuté uznesenie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako vecne správne postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 5. Odvolací súd si prostredníctvom kolízneho opatrovníka vyžiadal aktuálnu správu o správaní sa maloletého zo A.V. v V.. Z tejto správy okrem už známych skutočností odvolací súd zistil, že maloletý mal v školskom roku 2015/2016 pridelenú asistentku, ktorá mu pomáhala pri výučbe slovenského jazyka a čítaní, okrem toho jej pomoc bola nutná aj na iných hodinách a tiež počas prestávok. Táto však nebola efektívna, pretože maloletý ju nerešpektoval, odvrával jej a slovne napádal. Pretože rodičia maloletého nedoložili záverečné stanoviská odborných lekárov, vyšetrenia ďalších odporúčaní pre prácu s T. v školskom roku 2016/2017, stráca nárok na pridelenie asistentky. Situácia sa v školskom roku 2016/2017 výrazne nemení a stáva sa neúnosnou. Pre agresívne a netolerantné správanie sa voči ostatným nemá vychovávateľka v školskom klube možnosť venovať sa ostatným žiakom. Správanie sa maloletého T. vyžaduje neustálu kontrolu, usmerňovanie a riešenie vzniknutých konfliktných situácií. Vychovávateľka nemôže s deťmi v rámci ŠKD opustiť areál školy a ísť na vychádzku, pretože správanie maloletého, ktorý nerešpektuje pokyny, z dôvodu bezpečnosti jej to neumožnilo. Od 10.10.2016 bol maloletý písomnou formou vylúčený z dochádzky do ŠKD z dôvodu neustáleho závažného porušenia vnútorného poriadku, nerešpektovania pokynov vychovávateľa, opakované porušenie podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí v školskom klube detí. Počas výchovno-vzdelávacieho procesu maloletý neustále vykrikuje, skáče do reči, odvráva, vysmieva spolužiakov, nevhodne reaguje, nadáva. Toto veľmi rušivo pôsobí na celkový priebeh vyučovacej hodiny a atmosféru v triede, žiaci sú nepokojní a nedokážu sa sústrediť. Poukazuje na skutočnosť, že polícou a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bolo riešených niekoľko veľmi vážnych incidentov, aj v súčasnosti polícia rieši niekoľko trestných oznámení podaných rodičmi detí, ktorým ublížil. Takýmto spôsobom od septembra 2016 napadol žiaka X. ročníka L. T., spolužiačku V. U., žiaka X. ročníka U. G.. Matka je informovaná o týchto problémoch, podpísala informovaný súhlas na integráciu žiaka na základe podkladov z vyšetrenia v Z., čo ju zaväzuje plniť nariadenia odporúčané toutou inštitúciou, avšak v súčasnosti rodičia maloletého odmietajú škole poskytnúť správy z jednotlivých vyšetrení. Aktuálny stav v škole z dlhodobého hľadiska označujú za neakceptovateľný, vyučujúci sú často konfrontovaní rodičmi žiakov, ktorým bolo ublížené. Požadujú stanovisko školy o konkrétnych krokoch a riešeniach vo veci T.X.. Škola ako inštitúcia podnikla všetky kroky stanovené zákonom na vyriešenie tejto situácie. Komunikácia s rodičmi T. končí formou sľubov, bez konkrétnych výsledkov. Navrhujú umiestniť maloletého do N.. 6. Po doručení uznesenia okresného súdu a návrhu na nariadenia neodkladného opatrenia rodičom maloletého (§ 329 ods. 1 CSP) zaslala splnomocnená zástupkyňa matky maloletého písomné vyjadrenie k návrhu a k odvolaniu ÚPSVaR A.. Návrh Úradu označila za nedôvodný a založený na mylných, zaujatých a neúplných informáciách. Za nepravdivý údaj označuje, že syn T. je vzdelávaný formou individuálnej integrácie v bežnej triede z dôvodu E. a vývinových porúch učenia. Maloletý T. sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežnej triede z dôvodu H., H. a T., pretože v čase, keď škola poskytovala správu ÚPSVaR A., t. j. dňa 15.10.2015, nebola diagnóza E. maloletému riadne diagnostikovaná. Túto potvrdil až odborný lekár - T. v máji 2016, kedy bol maloletý z dôvodu riadnej diagnostiky hospitalizovaný. Pokiaľ ide o prideleného asistenta, ktorý má maloletému pomáhať pri vyučovaní, uvádza, že toto má byť osoba, ktorej musí maloletý dôverovať a ktorá bude pre neho vytvárať stabilné prostredie a poskytovať mu pomoc. Poukazuje na to, že od T. ročníka mal maloletý asi 4 -5 rôznych asistentov pri výučbe, čo nie je v jeho záujme, keď v priebehu krátkej doby si nedokázal vytvoriť adekvátny a dôverný vzťah so svojim asistentom. O mnohých výchovných problémoch (slovné alebo fyzické ataky na spolužiakov, či vyučujúcich), ktoré má údajne škola s maloletým T., resp. o mnohých incidentoch popísaných v návrhu alebo jeho prílohách, nemá matka žiadnu vedomosť. Pokiaľ aj škola matku informovala o jednotlivých incidentoch, pri dopyte na konkretizáciu napr. slovných útokov alebo sexuálnych narážok, ktoré mal syn adresovať spolužiakom alebo učiteľom, toto vyučujúci nevedeli špecifikovať. Pokiaľ T. Y.. W. vo svojej správe uvádza, že maloletý na vyšetreniach komunikoval viac-menej prostredníctvom matky, ani toto nie je pravda, pretože maloletý sa v ambulancii nachádzal sám a matka čakala na chodbe. Kým sa však zdržala v ambulancii, mohlo sa stať, že nechcel reagovať priamo na otázku T. a odpoveď adresoval matke, ktorá ju tlmočila T., a to aj z dôvodu, že synovi pre C. U. je ťažšie porozumieť. Za nepravdivé uvádza, že by maloletý zaspával na vyučovaní a chodil do školy po prvej vyučovacej hodine. V minulom školskom roku maloletý zaspal na vyučovanie len dvakrát a pokiaľ meškával častejšie, o tomto škola matku vôbec neinformovala. Tiež pokiaľ škola tvrdí, že si T.iastočne nerobí domáce úlohy, poukazuje na to, že sa s maloletým matka učí každý deň a kontroluje, či má všetky úlohy, poznačené v slovníčku, urobené. Za nepravdivé uvádza, že by maloletý do školy na desiatu nosil len sladkosti. Pokiaľ maloletý v škole vybalí na desiatu len sladkosť a zvyšok odnesie domov, resp. ho vyhodí, toto nedokáže ovplyvniť. Matka aj otec maloletého sa cítia byť pobúrení tvrdením školy, že spolupráca s rodičmi je nulová. Matka minimálne raz za týždeň chodieva do školy osobne a zúčastňuje sa aj rodičovských združení. Len v jednom prípade dostala písomné predvolanie, na ktoré sa aj s manželom riadne dostavila, o čom predkladá zápis z prejednania sťažnosti. Tiež otec sa na syna viackrát informoval alebo sa zúčastnil rodičovského združenia. Popiera tvrdenú skutočnosť, že by v škole pred žiakmi útočil aj na zamestnancov školy a nevhodne sa vyjadroval na ich adresu alebo na adresu žiakov. Pokiaľ sa poukazuje na skutočnosť, že škola alebo Úrad nemajú k dispozícii nové informácie o momentálnom zdravotnom stave maloletého, poukazuje na to, že tieto informácie už neposkytuje ani škole, ani Úradu, resp. umožní len ich nahliadnutie, pretože v minulosti sa informácie o zdravotnom stave syna z lekárskych správ dostali k rodičom synových spolužiakov, ktorí sa mu následne v škole vysmievajú, že je T., že pôjde do D. a pod., čo tiež môže byť príčinou konfliktov syna so spolužiakmi. Uviedla, že v máji 2016 bol maloletý hospitalizovaný v Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou v F., na V. T., kde mu stanovili diagnózu E.. To, že maloletý nebol na ambulantnej kontrole v T. ambulancii nie je pravdivé, pretože so synom absolvovala vyšetrenie u iného odborného lekára v F. a s týmto lekárom podľa potreby konzultuje zdravotný stav syna aj telefonicky. Pokiaľ ide o dodržiavanie liečebného režimu, maloletý vysadil jeden z predpísaných liekov, nakoľko ho príliš utlmoval aj pri bežných činnostiach. Ostatné predpísané lieky maloletý užíva podľa inštrukcií lekárov. Pokiaľ ide o fyzické alebo slovné ataky, ktorých sa mal maloletý dopustiť, tieto neboli v škole riadne prešetrené, neboli zisťované príčiny a motívy ich vzniku. Poukazuje na skutočnosť, že väčšinu oznámení na maloletého na polícii urobila Y.. M. Q., matka T. Q., s ktorým má syn v škole najväčšie problémy, pretože maloletý T. Q. sa mu vysmieva, že je T.. Tento uvedené informácie uvádza je pred inými deťmi, čo môže podporovať neprimerané správanie sa maloletého v škole, najmä vo vzťahu k maloletému T. Q.. Niektoré z podaní na maloletého matka označila za prekvapujúce, pretože predvolanie na podanie vysvetlenia jej bolo doručené len v dvoch prípadoch a len v jednom prípade došlo aj k výsluchu maloletého, v druhom prípade jeho vypočúvanie odmietla, keď príslušník policajného zboru jej nedovolil byť pri výsluchu maloletého. V ďalšom sa vyjadruje k snahe o T. vyšetrenie maloletého, ku skutočnosti, prečo maloletý nosí do školy mobilný telefón napriek zákazu, k možnosti nahliadnuť na vyučovanie. Uvádza tiež, že ju aj jej manžela pobúrila skutočnosť, že Úrad dal podnet trestné stíhanie na rodičov pre podozrenie zo spáchania trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, hoci obaja sa snažia situáciu v kolektíve synových spolužiakov zlepšiť. Pokiaľ ide o vylúčenie maloletého zo školského klubu, a to písomnou formou, uvádza, že jej žiadne písomné rozhodnutie riaditeľky doručené nebolo, hoci jej doručené byť musí a musí byť voči nemu prípustný opravný prostriedok. Za nepravdivé uvádza aj to, že by nedoložila potrebné doklady o odborných vyšetreniach, a preto nie je maloletému pridelený asistent. O tejto skutočnosti sa dozvedela len z návrhu, triedna učiteľka odpovedala na otázku, či je syn stále integrovaný, kladne. Žiadnu dokumentáciu od nej nepovažovala. Maloletému pritom na vyučovaní aj v tomto školskom roku asistent pomáha, čo by nebolo možné, keby mu pridelený nebol alebo by na to stratil nárok. 7. Pri opise výchovných problémov, ktoré má údajne škola s maloletým, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A. uvádza len to, že z jeho strany došlo k uloženiu výchovného opatrenia - napomenutia maloletému a zákonnému zástupcovi. Neuvádza však, ako sa snažil situáciu v rodine riešiť iným spôsobom, resp. ako sa snažil rodine poskytnúť odbornú pomoc. Súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že Úrad nevyčerpal všetky dostupné prostriedky nápravy, ktoré zákon pripúšťa. Za nenáležité považuje, že Úrad podal návrh len pár dní po začatí školského roka, keď ešte nebolo možné komplexne zhodnotiť správanie sa syna v škole. Matka má za to, že počas prázdnin na syna pôsobila a pracovala s ním za účelom zlepšenia sa správania a mala pocit, že od začiatku tohto školského roka je situácia lepšia a syn sa v škole cíti spokojnejšie. Domnieva sa, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny A. v tomto prípade konal zaujato, najmä z dôvodu, že maloletý má najviac problémov so spolužiakom T. Q., ktorý je synom pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A.. Poukazuje na skutočnosť, že rodičia sa snažia situáciu ohľadom zdravotného stavu syna T. riešiť, navštevujú s ním N., T., T.. Najbližšia návšteva u T. je dňa 24.10.2016 (Y.. X. F.) a dňa 27.10.2016 vyšetrenie u T. (Y.. U. C.). Navrhuje potvrdiť uznesenie okresného súdu, pretože nie je v záujme maloletého, aby bol vytrhnutý z prirodzeného rodinného prostredia, v ktorom sa cíti bezpečne. Matka priložila k svojmu vyjadreniu prepúšťaciu správu z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou F., V. H. T. zo dňa 12.05.2016, písomné predvolanie otca maloletého za účelom prejednania sťažnosti voči maloletému do školy na deň 16.04.2015, zápisnicu z tohto pohovoru, kópiu predvolania za účelom podania vysvetlenia adresovanú matke maloletého, aby sa spolu so synom T. dostavila na OOPZ L. dňa 26.08.2016, keď predmetom výsluchu mal byť priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, správu z N. vyšetrenia zo dňa 19.10.2016. 8. Odvolací súd po zhodnotení skutkového stavu dospel k záveru, že v predmetnej veci je dostatočne preukázaná skutočnosť tvrdená navrhovateľom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A. o závažnom problémovom správaní maloletého T.X.. Takéto správanie maloletého vyplýva dokonca aj z prepúšťacej správy, ktorú predložila k písomnému vyjadreniu splnomocnená zástupkyňa matky (konfliktné, provokujúce až heteroagresívne správanie voči spolupacientom bez zjavnej provokujúcej príčiny ...). Pokiaľ matka vo vyjadrení poukazuje na to, že uvádzané fyzické alebo slovné ataky neboli v škole nikdy riadne prešetrené, neboli zisťované príčiny a motívy vzniku konfliktov s tým, že väčšinu oznámení na polícii na maloletého urobila Y.. M. Q. ..., k tomu odvolací súd uvádza, že súd nemá pochybnosť o uvádzaných skutkoch, tieto sú dostatočne zdokumentované v predložených listinných dôkazoch, pokiaľ matka vo vyjadrení vyjadrila podozrenie zo zaujatosti v konaní vzhľadom na osobu pracovníčky Úradu Y.. M. Q., odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oznámenie na maloletého T.X. okrem uvádzanej Y.. M. Q., podali aj iní rodičia - Y. U., otec Y. U. za fyzickej napadnutie dňa 15.03.2016, maloletej Y. S. za fyzické napadnutie dňa 18.12.2015, oznámenie H.E. V. za fyzické napadnutie syna V.E. dňa 20.04.2016, opakované oznámenie uvádzanej Y.. M. Q. za napadnutie syna T.. O neprimeranom správaní maloletého a snahe matky prenášať vinu za to na iných, svedčí napríklad aj správa zo T. vyšetrenia zo dňa 15.01. a 15.02.2016. 9. Odvolací súd však tiež zistil, že v správe zo „sedení“ s maloletým T.X. z ambulancie V. T. (bez dátumu doručené Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A. dňa 15.01.2016) sa spolupráca matky s ambulanciou charakterizuje ako viac-menej dobrá s tým, že dieťa začalo navštevovať ambulanciu 18.05.2015 kvôli problémom so správaním v školskom prostredí, dieťa absolvovalo X sedení, z dôvodu, že matka dňa 14.09.2015 uviedla zlepšenie správania s tým, že T. stav dieťaťa bol stabilizovaný bez známok T., boli sedenia ukončené s tým, že v prípade ďalších ťažkostí v školskom prostredí bude spolupráca obnovená, matka však ďalšiu spoluprácu nenadviazala. 10. Z odpovede na dožiadanie Úradu z Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v F. zo dňa 18.08.2016 odvolací súd zistil, že maloletý neabsolvoval ambulantnú kontrolu v ich T. ambulancii, aktuálny zdravotný stav pacienta nepoznajú a nevedia, či užíva lieky a dodržiava liečebný režim. Matka v písomnom vyjadrení uvádza, že maloletý navštevuje iného T., jeho meno však neuviedla. 11. Z tohto musí odvolací súd konštatovať nedostatočnú spoluprácu rodičov maloletého so školou, či s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. 12. Napriek vyššie konštatovanému odvolací súd považuje za správny záver súdu prvej inštancie, ktorý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, zároveň však uviedol, že správanie je problémové a je potrebné ho riešiť. Aj odvolací súd má za to, že v tomto prípade chýba naliehavosť navrhovaného riešenia formou odňatia maloletého z rodinného prostredia a jeho umiestnenia do N. U. L. neodkladným opatrením. Podľa názoru odvolacieho súdu v predmetnej veci je nevyhnutné konať, či už na podnet napr. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A., prípadne aj A.V. v V., resp. z vlastného podnetu začať konanie o uložení primeraného výchovného opatrenia, nevylučujúc ani výchovné opatrenie, ktoré navrhol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Za nedôvodné však považuje odvolací súd riešiť túto situáciu neodkladným opatrením bez toho, aby mal súd dostatočne prešetrené všetky potrebné skutočnosti, napr. aj odborné vyjadrenie k tejto otázke tak, aby výchovné opatrenie splnilo svoj účel a nepôsobilo len ako trest pre maloletého, ale aby splnilo svoju diagnostickú, či liečebno-výchovnú úlohu a aby tak bolo v prospech maloletého. 13. Odvolací súd však zdôrazňuje, že súd prvej inštancie predmetným napadnutým uznesením rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré zamietol a úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť správnosť tohto uznesenia. Aj po doplnení dokazovania odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne majúc za to, že navrhované výchovné opatrenie, prípadne iné výchovné opatrenie (§ 37 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine) je v danej veci zrejme na mieste, nie však formou neodkladného opatrenia, situácia nie je taká, aby si vyžadovala takýto závažný urýchlený zásah bez náležitého objasnenia všetkých potrebných skutočností, keď takáto situácia pretrváva od začiatku školskej dochádzky maloletého (pričom sa uvádza, že rovnaké problémové správanie mal maloletý už v predškolskom zariadení). 14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie okresného súdu o zamietnutí neodkladného opatrenia ako vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 15. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).