Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17CoP/69/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716212417 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6716212417.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci starostlivosti o maloletého E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., O. XXXX, XXX XX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, dieťa matky N. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, XXX XX I. a otca E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 8, XXX XX L. nad P., v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 17P/23/2016-30 zo dňa 17.10.2016, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že otec je povinný prispievať na maloletého výživným vo výške 60,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc mesiacom október 2016, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Zvolen sp. zn. 5P/71/2016. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len „C. m. p.“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „C. s. p.“), § 360 ods. 1, § 360 ods. 1, § 366 C. m. p., § 329 ods. 1 veta prvá a § 238 ods. 3 C. s. p. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na maloleté dieťa výživným vo výške 150,- Eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc mesiacom október 2016 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenej na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 5P/71/2016 s tým, že toto uznesenie je vykonateľné dňom jeho doručenia. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že matka podala návrh vo veci samej na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, žiadala ho zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca platením výživného vo výške 150,- Eur mesačne. Maloleté dieťa je narodené mimo manželstva rodičov, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti, matka zabezpečuje starostlivosť sama. K nedorozumeniam medzi rodičmi došlo už počas jej tehotenstva, pretože otec maloletého sa k nej správal násilnícky a vulgárne; ani po narodení maloletého sa správanie otca nezmenilo, naopak, nemal záujem o rodinu a nadväzoval vzťahy s inými ženami, vedie neusporiadaný život, nevie sa o maloletého postarať; na výživu maloletého neprispieva, po opustení spoločnej domácnosti výživné zaplatil dvakrát po 20,- Eur; pre zanedbávanie povinnej výživy matka podala trestné oznámenie. Otec sa napriek úprave styku súdnou cestou s maloletým nestretáva. Matka spolu s maloletým dieťaťom žije v prenajatom byte v XXX,- uhrádza mesačne nájomné 200,- Eur, paušál za telefón 30,- Eur, poistku pre dieťa 23,- Eur, plienky 20,- Eur, mlieko 40,- Eur, škôlku 45,- Eur, stravu 90,- Eur, hygienu 20,- Eur, má nepravidelné výdavky na poistku za auto 25,- Eur, oblečenie pre maloletého raz za tri mesiace 90,- Eur, na obuv 20,- Eur; do škôlky je potrebné platiť rôzne nepredvídané finančné výdavky (ZRPŠ, mikulášske balíčky, vianočné balíčky); vzhľadom na príjem matky 220,- Eur rodičovského príspevku a prídavku na dieťa jej s výdavkami vypomáhajú jej rodičia. Otec maloletého dieťaťa žije so svojimi rodičmi v rodinnom dome v A., nemá žiadne výdavky na bývanie, energie ani stravu, nemá inú vyživovaciu povinnosť. Vlastní tri nehnuteľnosti, t. j. dva rodinné domy a byt, čo vyplýva z listov vlastníctva. Je poberateľom dávky pomoci v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur mesačne. Platí rozhlas a televíziu vo výške 4,64 Eur, elektrinu 32,50 Eur, nájomné 3,- Eur. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že otec maloletého neprispieva pravidelne ani v nevyhnutnej miere na svoje maloleté dieťa, pričom matka je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v celkovej sume 220,- Eur, býva v prenajatom byte. Otec má povinnosť prispievať na výživu maloletého aspoň v nevyhnutnej miere. Súd zohľadnil majetkové pomery otca a keďže mal preukázané, že je výlučným vlastníkom dvoch bytov v katastrálnom území F. a rodinného domu v k. ú. M., považoval matkou žiadané výživné vo výške 150,- Eur mesačne za primerané majetkovým pomerom otca, hoci tento je iba poberateľom dávky v hmotnej núdzi. 2. Proti uzneseniu o neodkladnom opatrení podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a návrh matky zamietnuť, prípadne vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že po narodení maloletého dieťaťa bývali spolu s matkou a dieťaťom asi tri mesiace u jeho rodičov v A.. On vlastní už viac rokov rodinný dom v F., ktorý postupne prerábal pre potreby rodiny za pomoci svojich rodičov. Po presťahovaní sa do tohto rodinného domu pre vzájomné rozpory opustila matka spolu s maloletým spoločnú domácnosť a to opakovane, avšak vždy sa po krátkom čase spolu s dieťaťom vrátila. Dňa 17.02.2016 v noci, v čase, keď otec bol u svojich rodičov v A., sa opäť odsťahovala zo spoločnej domácnosti aj s maloletým E.. On nemal vedomosť, kam sa odsťahovala a ani nemal možnosť sa s ňou spojiť, či stretnúť sa s dieťaťom. Matka ho stále vydiera, styk s dieťaťom mu dovolí len vtedy, ak jej dá do ruky peniaze. Takto jej postupne dal v hotovosti k rukám spolu 290,- Eur, poštou jej zaslal spolu 202,73 Eur a nakúpil synovi oblečenie a stravu v hodnote 100,62 Eur. Nakupoval synovi aj iné potrebné veci, ale doklady o tom si neodkladal. Matka v návrhu uvádza nepravdivé skutočnosti; je zamestnaná. Chcela prevádzkovať bar v V. a za tým účelom si vybavila živnostenské oprávnenie. Začala podnikať 01.03.2015 a prestala dňom 25.04.2015. Za pomoci rodičov prerobili prenajaté priestory, aby sa mohla realizovať podľa svojich predstáv; maloleté dieťa zatvárala v sklade, v zafajčenom a nevhodnom prostredí, kde plakalo a otca ani nepustila dovnútra. Ona za byt platí 200,- Eur nájomného napriek tomu, že jej otec vlastní veľký dom, pri stavbe ktorého počas spolužitia otec maloletého dieťaťa spolu so svojimi rodičmi pomáhal, teda matka s maloletým by mala kde bývať. Nie je dôvod na to, aby dieťa dávala do škôlky a platila 45,- Eur, keď je doma na rodičovskej dovolenke. Tiež nie je pravda, že má výdavky na plienky, pretože dieťa už plienky nenosí. Je otázne, na čo má osobné auto a musí naň vynakladať náklady. Matka dieťaťa požíva alkoholické nápoje, je silná fajčiarka a ako osoba je vulgárna a neporiadna. V čase, keď spoločne bývali, sa opíjala a následne vyvádzala, napríklad v dome v Utekáči vykopla v zlosti dvere na kúpeľni. Musel jej platiť, keď s ňou spoločne chcel niekam ísť. Poukázal na to, že síce je vlastníkom bytu v F., ktorý postupne prerábal pre potreby rodiny za pomoci svojich rodičov a kde sa aj zdržiava, avšak častejšie býva u rodičov na A., pretože zo sociálnej dávky nedokáže vyžiť. Je vlastníkom ďalšieho bytu v F., ktorý je jednoizbový, vyhovujúci a bez akýchkoľvek problémov tam môže matka aj so synom bývať; navrhol, že jeden z bytov prepíše na syna. Rodinný dom v M. je len jednoizbový starý dom v nevhodnom stave, ktorý nemôže ani predať ani prenajať a spôsobuje mu len výdavky. Ide o nehnuteľnosti, ktoré na neho kúpnou zmluvou previedli rodičia ešte v roku 2010. Keďže je nezamestnaný, nemôže tieto nehnuteľnosti opravovať a dať ich do užívaniaschopného stavu. Všetky nehnuteľnosti sú prázdne, schátralé a nepredajné. Z uvedeného dôvodu nie je schopný platiť výživné vo výške 150,- Eur. Poprel, že by bol vlastníkom drahých osobných automobilov, ktoré aj so štvorkolkami predáva, pretože on nie je a ani nebol vlastníkom žiadneho luxusného a ani obyčajného automobilu a ani štvorkolky. Jeho fotografia pri nejakom cudzom aute nesvedčí o jeho vlastníctve, túto skutočnosť možno overiť na evidencii vozidiel. Súd prvej inštancie teda pochybil, keď napriek preukázanému príjmu - dávky v hmotnej núdzi vo výške 117,40 Eur - ho zaviazal povinnosťou platiť výživným na syna 150,- Eur mesačne. 3. Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili. 4. Podľa § 325 C. s. p. v spojení s § 2 ods. 1 C. m. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C. m. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 C. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, považujúc odvolanie otca za dôvodné, v zmysle § 388 C. s. p. zmenil, pretože nezistil dôvod na jeho potvrdenie ani zrušenie. 6. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že na návrh matky prebieha konanie vo veci samej pred Okresným súdom Zvolen (sp. zn. 5P 71/2016). Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 19.09.2016, ktorého sa zúčastnila len matka maloletého dieťaťa, jej právna zástupkyňa a kolízny opatrovník. Zo zápisnice súd zistil, že matka žiada priznať výživné po zverení maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti vo výške 200,- Eur; styk bol upravený uznesením Okresného súdu Zvolen č. k. 5P 95/2016 -5 z 21.03.2016, zmeneným uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 14CoP/31/2016-21 z 18.05.2016. Keďže otec neplatí výživné na maloleté dieťa, resp. prispieva len veľmi sporadicky, nepravidelne a ani nevyužíva možnosť s dieťaťom sa stýkať, matka navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť neodkladným opatrením. V spise sú založené listinné doklady, ktoré svedčia o nutnosti aj správnosti dočasnej úpravy pomerov. 7. Neodkladným opatrením dochádza k rýchlej, aj keď len dočasnej úprave právnych a faktických pomerov účastníkov alebo zabezpečeniu existujúceho, hoci nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia; jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov konania, takouto úpravou súd v neskoršom konaní nie je viazaný. Meritórnym rozhodnutím môže súd o veci rozhodnúť inak. 8. V prejednávanej veci z návrhu podaného matkou ako i z predložených dokladov vyplýva, že otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, hoci prebieha konanie o úpravu práv a povinností. Matka opustila spoločnú domácnosť vo februári 2016 a v októbri 2016 podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada priznať výživné 150,- Eur. Hoci jej príjem predstavuje 227,- Eur rodičovského príspevku s rodinnými prídavkami, ktorý jej mesačné výdavky (nájom 200,- Eur, poistka 23,- Eur, plienky 20,- Eur, mlieko 40,- Eur, stravné v škôlke 24,20 Eur, poplatok za škôlku 20,- Eur) presahujú, preto jej finančne vypomáhajú rodičia (jej matka pracuje s príjmom 600,- Eur, príjem otca v rodinnej firme uviesť nevedela), otec maloletého dieťaťa má preukázaný príjem vo výške dávky sociálnej pomoci 117,40 Eur, teda porovnateľný s príjmom matky. Tiež mu vypomáhajú jeho rodičia, s ktorými žije prevažne v domácnosti; hoci je výlučným vlastníkom niekoľkých nehnuteľností, z týchto príjem nemá. 9. Na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade boli nepochybne splnené zákonné požiadavky, ako to urobil súd prvej inštancie; na vydanie neodkladného opatrenia postačuje obava, že je ohrozený najlepší záujem maloletého dieťaťa. V prejednávanom prípade nepochybne bolo preukázané, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa, pričom táto obava postačuje na to, aby bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené. Neodkladné opatrenie súd vydáva spravidla bez vykonania dokazovania aj s prihliadnutím na krátku zákonnú lehotu. V prebiehajúcom konaní vo veci samej súd prvej inštancie vykonáva dokazovanie na úplné zistenie skutkového stavu. 10. Odvolacie námietky otca, že výživné vo výške 150,- Eur, určené neodkladným opatrením je príliš vysoké vzhľadom na jeho príjem, ako aj na nepreukázané výdavky maloletého dieťaťa, sú dôvodné. Podľa názoru krajského súdu predbežným opatrením nemožno určiť výživné vo výške 150,- Eur; pri príjme otca 117,-Eur nemožno považovať 150,-Eur za sumu v nevyhnutnej miere, ako to uvádza civilný mimosporový poriadok v § 366 (...neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere...). 11. Súd prvej inštancie teda nerozhodol správne, keď určil výživné vo výške 150,- Eur mesačne; odvolací súd toto rozhodnutie zmenil a rozhodol, že otec je povinný prispievať na maloleté dieťa výživným vo výške 60,- Eur mesačne. 12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.).