KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica17. 5. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3CoE/36/2016 z 17. 5. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 17. mája 2016, sp. zn. 3CoE/36/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6808201629.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/36/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6808201629
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6808201629.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: G. E. K., s.r.o., so sídlom S. 5, C., P.: XX
XXX XXX, pr. zast. advokátskou kanceláriou R. E., s..r.o., so sídlom S. 5, XXX XX C., P.: XX XXX XXX,
proti povinnému: A. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. XXX/XX, XXX XX R., zomr. XX.XX.XXXX,
vedenej pod sp. zn. EX 499/08u súdnym exekútorom A.. Q. E., S.., G. W. C., so sídlom T. XX, XXX XX C.,
o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 381,74 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/3558/2008-51 zo dňa 22.04.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č. k. 6Er/3558/2008-51 zo dňa 22.04.2015 z r u š u j
e a exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd prvou a druhou výrokovou vetou exekúciu vyhlásil za neprípustnú
a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len Exekučný poriadok). Treťou výrokovou vetou súd rozhodol, že súdnemu exekútorovi
náhradu trov exekúcie nepriznáva.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Rozhodcovským súdom zriadeným pri K. hospodárskej
komore, s.r.o., sp. zn. TP 1133/07 zo dňa 13.02.2008. Súd prvého stupňa vychádzal zo záveru, že
zmluva o pôžičke uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako
dlžníkom, na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok je spotrebiteľskou
zmluvou, preto na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Konštatoval, že
rozhodcovská doložka v predmetnej zmluve, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre
exekučný titul, je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Z uvedeného dôvodu exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní v podstate
namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, že dojednanie
rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou. V
prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci, ktorý mu zveruje Exekučný
poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, ale skúma iba
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie B. s
tým, že súdy podľa neho často vychádzajú z nesprávneho prekladu tohto rozhodnutia. Ďalej uviedol,
že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného
súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie
vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
podľa oprávneného nie je možné konštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice Rady č.
93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q), ktorá hodnotí, čo možno považovať



za neprijateľnú podmienku. Z originálu tohto ustanovenia je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej
doložky nemožno považovať za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou
legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva. Vzhľadom na uvedené preto nemožno zo
slovenského ani z európskeho práva za súčasného stavu vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný
súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel
o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom a rozhodovaním súdu potom podľa
oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu
a k porušovaniu právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v
exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto
postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere odvolania tiež oprávnený poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva
právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku
exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v § 45 ods. 1 písm. c/ zák. č 244/2002
Z. z. S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Skôr ako odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia skúmal, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže o podanom odvolaní konať. Zistil, že tieto podmienky konania splnené nie
sú.

Podľa ust. 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ust. § 104 ods. 1/ O.s.p. veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa ust. § 107 ods. 1/ O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa
konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo
či môže v ňom pokračovať.

Podľa ust. § 107 ods. 2/ O.s.p. konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným
skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je,
pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní pokračovalo.

Podľa ust. § 107 ods. 3/ O.s.p. konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ
alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku
dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa ust. § 211 ods. 2/ O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Medzi základné procesné podmienky, ktoré má súd povinnosť skúmať aj bez návrhu po celý čas konania,
je spôsobilosť byť účastníkom konania, teda mať procesné práva a povinnosti, ktoré zákon účastníkom
priznáva alebo ukladá. Pri fyzických osobách spôsobilosť byť účastníkom konania zaniká smrťou. Ak
po začatí súdneho konania účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.), postup
súdu v konaní upravuje ustanovenie § 107 O.s.p. Je potom vecou súdu, aby zistil, či smrť povinného
ako účastníka konania bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s jeho
právnymi nástupcami.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že v priebehu odvolacieho konania povinný zomrel. Uvedená
skutočnosť má z procesného hľadiska za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania.
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je potrebné považovať za neodstrániteľný nedostatok



podmienky konania. Vzhľadom na to, že povinný zomrel po začatí odvolacieho konania skôr, ako sa
odvolacie konanie právoplatne skončilo, odvolací súd skúmal, či má konanie zastaviť, prerušiť, alebo
či v ňom môže pokračovať. Predmetom tohto konania bolo vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom
vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že
exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka,
prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide. V danom prípade Okresný súd Revúca uznesením č. k. 6D/170/2015-8 zo dňa 10.11.2015,
právoplatným dňa 08.12.2015 zastavil konanie o dedičstve po povinnom, pretože tento nezanechal
majetok.

Keďže povinný počas odvolacieho konania zomrel a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť,
je zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na jeho právnych
nástupcov (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania), odvolací súd preto vo veci
nemá ďalej s kým pokračovať.

Podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 103 O.s.p., § 107 ods. /1 O.s.p.,
§ 211 ods. 2/ O.s.p. exekučné konanie voči povinnému zastavil a podľa § 221 ods. 1 písm. b) O.s.p.
prvostupňové rozhodnutie zrušil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 6Er/3558/2008

    zrušené