Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/135/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812010558 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812010558.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. januára 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Juraja Babjaka, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 7T /113/2012 zo dňa 30.09.2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. sa z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody. Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného K.. Y. S. podľa § 221 ods. 3, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1, 2, § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním na skúšobnú dobu 4 (štyri) roky. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. sa z r u š u j e výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 7T 59/2012 zo dňa 22.10.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To 4/2015 zo dňa 25.02.2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú zrušením nedotknuté. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný K.. Y. S. uznaný vinným z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že po tom, čo dňa 13.04.2010 bol rozhodnutím Správnej rady Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca, odvolaný z funkcie riaditeľa Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca, nevyhovel opakovaným písomným aj ústnym výzvam novozvolenej riaditeľky Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca, na vypracovanie podkladov pre vyhotovenie odovzdávacieho a preberacieho protokolu a zároveň včas neodovzdal Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca hmotný investičný majetok, a to 1 ks subwoofer aktiv, 1 ks diktafón zn. Sony i CD-P320, 1 ks mikrofón Bandridge BBV M 102, 1 ks LCD monitof 22 Scaleo View, 1 ks kalkulačka TI-EC7PRO, ks. USB Flash disk zn. A-DATA PD 16, 1 ks telefón zn. Panasonic KX-T7636 CE, ktoré veci prevzal do užívania pre výkon funkcie riaditeľa Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca, v priebehu kalendárnych rokov 2004 až 2010, rovnako napriek opakovaným výzvam riaditeľky Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca nevrátil Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca ani originály listinnej dokumentácie nevyhnutne potrebnej pre prevádzkovú činnosť Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca, a to doklad o registrácii, zakladaciu listinu, štatút organizácie, licenciu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, projektovú dokumentáciu na výstavbu „Domu dôchodcov Senior“ vrátane grantovej schémy, projektovú dokumentáciu na prestavbu a rekonštrukciu nemocnice, projekt „Inteligentná nemocnica“, dokumentáciu k súdnemu sporu s poisťovňou Perspektíva, spisový materiál týkajúc sa krádeže finančných prostriedkov z účtu nemocnice, pričom s touto listinnou dokumentáciou disponoval vo funkcii riaditeľa Revúckej medicínsko-humanitnej n. o. Revúca, čím prisvojením si zvereného hnuteľného investičného majetku spôsobil Revúckej medicínsko-humanitnej n. o., Litovelská 25, Revúca, IČO: 37 954 032 podľa znaleckého posudku vypracovaného Znaleckým ústavom elektrotechniky a informatiky, Fakulkty elektrotechniky a informatika Slovenskej technickej univerzity v Bratislave priamu majetkovú škodu vo výške 364,06 Eur a prisvojením si zverenej listinnej dokumentácie škodu vo výške nie menej ako 292,67 Eur. Podľa § 44 Tr. zák. okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest uložený rozsudkom Okresného súdu Revúca (chýba sp. zn. zo dňa 22.10.2014) v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To 4/2015 (chýba dátum rozhodnutia), ktorým bol obžalovanému pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu a uložením probačného dohľadu na skúšobnú dobu 3 roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená aj povinnosť nahradiť poškodenému - Nemocnici s poliklinikou n. o. Revúca, škodu vo výške 364,06 Eur. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená strana so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podal okresný prokurátor v zákonnej lehote odvolanie. V písomne zdôvodnenom odvolaní uvádza, že odvolanie podáva proti výroku o treste, keďže s upustením od uloženia súhrnného trestu nesúhlasí. Odvolanie zdôvodnil tým, že v priebehu vyšetrovania bola znaleckým posudkom ústavu vyčíslená majetková škoda len pokiaľ ide o drobný hmotný majetok, ktorý obžalovaný neoprávnene zadržiaval po tom, čo bol odvolaný z postu riaditeľa. Obžalovaný však napriek opakovaným výzvam neodovzdal originály listinnej dokumentácie, nevyhnutne potrebnej na chod nemocnice, čím značne sťažil prácu nového štatutárneho zástupcu. Prokurátor považuje za zavádzajúcu argumentáciu obžalovaného, že čas zadržiavanej dokumentácie je vlastníctvom obžalovaného. Aj vzhľadom na postoj obžalovaného k trestnej činnosti mu mal byť uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, avšak tento trest bolo potrebné odložiť na dlhšiu skúšobnú dobu, za súčasného uloženia probačného dohľadu. Navrhol preto rozsudok zrušiť a obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 3 roky a tento podmienečne odložiť na skúšobnú dobu 5 rokov. Obžalovaný prostredníctvom obhajcu podal k odvolaniu vyjadrenie, v ktorom poukazuje na dve skutočnosti, kde okresný súd podľa neho pochybil, resp. nezaujal stanovisko k jeho návrhu. Uvádza, že súd má skúmať, či bol vôbec zákonne odvolaný z postu riaditeľa neziskovej organizácie a mal k tomu zaujať v rozsudku aj stanovisko. Za neprocesný považuje tiež postup súdu, keď konal najprv samosudcom, ktorý vykonal rôzne dôkazy, potom vec postúpil senátu a vec bola ukončená senátom bez toho, aby členovia senátu boli prítomní pri vykonaní pôvodných dôkazov. Podľa jeho názoru nič nemení na veci ani jeho vyjadrenie, že súhlasí so zmenou zloženia senátu a nežiada o opätovné vykonanie hlavného pojednávania. Poukazuje na ustanovenie § 277 ods. 5 Tr. por., ktorý predpokladá zmenu samosudcu alebo zmenu zloženia senátu. V tomto prípade však došlo k zmene v zložení súdu, keďže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Navrhol preto zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Krajský súd na podklade podaného odvolania zo strany prokurátora preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného preskúmal i chyby odvolaním nevytýkané. Na tieto však mohol prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania. Odvolateľ napadol výrok rozsudku o treste a týmto smerom sa preto aj uberala prieskumná povinnosť krajského súdu. Je potrebné uviesť, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil predtým, ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, ktorý vykazoval znaky zločinu. Prichádzalo preto v úvahu uloženie súhrnného trestu podľa zásad uvedených v § 41 ods. 2 Tr. zák. V zmysle tohto ustanovenia sa potom ukladal trest v zmysle prísnejšieho ustanovenia za zbiehajúce sa trestné činy, s tým, že vrchná hranica sa zvyšovala o jednu tretinu. Obžalovanému za prísnejší trestný čin hrozila základná trestná sadzba v rozsahu 3 roky až 10 rokov. Po zvýšení hornej hranice trestnej sadzby bolo možné ukladať obžalovanému trest v rozmedzí 3 roky až 13 rokov a 4 mesiace. Krajský súd považuje za potrebné poukázať, že prejednávaná trestná činnosť súvisí s predchádzajúcou trestnou činnosťou, za ktorú bol už obžalovaný odsúdený. Vzhľadom na uvedené a vzhľadom aj na postoj obžalovaného k trestnej činnosti, aj krajskému súdu potom upustenie od uloženia súhrnného trestu sa javí ako neprimerane mierne, najmä čo sa týka dĺžky skúšobnej doby, keďže odvolanie prokurátora nesmerovalo k výmere trestu, ale k dĺžke skúšobnej doby. Krajský súd preto po zrušení výroku o upustení od uloženia súhrnného trestu uložil obžalovanému súhrnný trest odňatia slobody na 3 roky a tento trest za súčasného uloženia probačného dohľadu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 roky. Krajský súd nepokladá za potrebné ukladať obžalovanému pôvodne uloženú povinnosť, keďže v predchádzajúcom konaní bol poškodený s nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie. Odvolací súd považuje za potrebné reagovať aj na vyjadrenie obžalovaného k podanému odvolaniu s tým, že nespadá do kompetencie okresného súdu preskúmavať dôvodnosť odvolania obžalovaného z postu riaditeľa neziskovej organizácie. Čo sa týka poukázania zo strany obžalovaného na pochybenie okresného súdu vzhľadom na to, že pôvodne začal vo veci konať samosudcom a vec skončil v senáte, tu je potrebné povedať, že obžalovaný nepodal odvolanie, súhlasil za prítomnosti obhajcu s nahradením samosudcu senátom a napokon v konečnom dôsledku prvostupňový súd rozhodol v zákonnom zložení. Podľa názoru krajského súdu, v danom smere možno použiť aj analógiu. Okresný súd správne rozhodol vec v senáte a neprichádza preto v úvahu dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por. s tým, že súd rozhodol v nezákonnom zložení. Vychádzajúc z uvedeného krajský súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.