Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/574/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812205581 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812205581.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu: O. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., T. R. XXXX/X, zast. Mgr. Mariánom Jankovičom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Revúcej, Bernolákova 151/9, proti žalovaným: 1/ R. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., D. XXX/XX, 2/ D. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., D. XXX/XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/98/2012-204 zo dňa 10. 04. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. II. Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že: I. Odporcovia (žalovaní ) 1/ a 2/ sú povinní vypratať byt č. XX, nachádzajúci sa vo vchode č. XX na 3. poschodí bytového domu - M., súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX, nachádzajúceho sa v katastrálnom území S., obec S., okres S. a zapísaného na LV č. XXXX bez bytovej náhrady v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Navrhovateľovi ( žalobcovi ) sa náhrada trov konania nepriznáva. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol: „Návrhom na začatie konania zo dňa 28.08.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom vypratania bytu č. XX, vo vchode č. XX, na 3. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa v S. na adrese D. č. XXX/XX, bl. M., súpisné číslo XXX (ďalej len predmetný byt) v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Návrh odôvodnil tým, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 23.04.2012 nadobudol od svojho otca predmetný byt, ktorý odporcovia užívajú bez platnej nájomnej zmluvy a nevypratali ho ani napriek opakovaným výzvam. Odporcovia s návrhom nesúhlasili. 3. Súd prvej inštancie rozhodol podľa podľa § 126 ods.1, § 51, §3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) 4. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že odporcovia užívali v minulosti predmetný byt na základe nájomnej zmluvy uzavretej na dobu určitú s právnym predchodcom navrhovateľa (jeho otcom O. C., nar. XX.XX.XXXX). Všetky záležitosti v súvislosti s predmetným bytom vybavoval navrhovateľ. Medzi účastníkmi konania po skončení nájomného pomeru k vzniku nového nájomného vzťahu (a to ani konkludentne) nedošlo. Medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou 1/ bola uzatvorená zmluva o budúcej zmluve týkajúca sa predmetného bytu, ktorý mala odporkyňa 1/ nadobudnúť ako budúca kupujúca. K uzavretiu kúpnej zmluvy o predaji predmetného bytu odporkyni 1/ nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že odporcovia v súčasnosti užívajú predmetný byt bez právneho titulu. Tvrdenie odporcov, že sú vlastníkmi predmetného bytu, nie je ničím podložené. Uzavretím zmluvy o budúcej zmluve nedošlo k predaju bytu a následne samostatná kúpna zmluva uzavretá nebola. Z listu vlastníctva je zrejmé, že vlastníkom bytu je navrhovateľ, pričom odporcovia nemajú žiadny právny titul, ktorý by ich oprávňoval predmetný byt užívať. Skutočnosť, že odporcovia uhradili časť kúpnej ceny bytu neznamená, že na nich prešlo vlastnícke právo k bytu. Odporcovia sa nesprávne domnievajú, že sú vlastníkmi predmetného bytu, nakoľko im nesvedčí ani právny titul - kúpna zmluva a ani modus ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vo forme vkladu do katastra nehnuteľností. Zdržiavanie sa odporcov v predmetnom byte nemá oporu ani v zákone, ani v dohode s navrhovateľom, resp. s jeho právnym predchodcom. Preto má súd za to, že odporcovia užívajú byt bez právneho titulu, a tým neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva navrhovateľa, ktorý má preto v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na ochranu proti odporcom, môže sa domáhať vypratania predmetného bytu. Súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky zn. Cpjn 6/2009 (pri obdobnej právnej úprave ako platí v SR), podľa ktorého "Skutečnost, že výkon vlastnického práva realizovaný žalobou na vyklizení bytu (nebo nemovitosti sloužící k bydlení), je uplatňován v rozporu s dobrými mravy, se podle okolností daného případu projeví buď určením delší než zákonné lhůty k vyklizení (§ 160 odst. 1 o.s.ř.), vázáním vyklizení na poskytnutí přístřeší či jiného druhu bytové náhrady, nebo i zamítnutím žaloby (pro tentokrát)." 5. Súd má za to, že odporcovia sa stali obeťou nečestného správania sa navrhovateľa (ktorý vo veci predmetného bytu konal za svojho otca), keď odporcovia navrhovateľovi v zmysle budúcej zmluvy o kúpe predmetného bytu vyplatili sumu nie menšiu ako 250 000,-Sk, nestali sa však vlastníkmi bytu, uhradená kúpna cena im nebola vrátená a napriek tomu sa navrhovateľ domáha vypratania bytu. Odporcovia odovzdali do dispozície navrhovateľa bez adekvátneho protiplnenia takú peňažnú sumu, za ktorú by si v J. zabezpečili bývanie zodpovedajúce bežnému štandardu. Súd ďalej musel prihliadať aj na zdravotný stav odporcu 2/, ako aj na to, že sa odporcovia starajú o postihnutú dcéru a študujúceho vnuka, ktorí s nimi žijú v predmetnom byte. Navrhovateľ sa navyše vypratania bytu nedomáha z dôvodu potreby zabezpečenia bývania sebe a svojej rodiny. Za týchto okolností považuje súd výkon vlastníckeho práva navrhovateľa realizovaný žalobou na vypratanie bytu v rozpore s dobrými mravmi. Preto nemožno žalobe o vypratanie bytu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku vyhovieť, ale je pre rozpor výkonu práva s dobrými mravmi daný dôvod na uloženie povinnosti vypratať predmetný byt v dlhšej ako zákonnej lehote na vypratanie, pričom lehotu šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku považuje súd za primeranú a dostatočnú na to, aby si odporcovia zabezpečili ľudsky dôstojné náhradné bývanie. Súd mal za to, že povinnosť vypratať byt nemá byť v predmetnej veci viazaná na povinnosť poskytnúť odporcom bytovú náhradu. Navrhovateľ predložil súdu dôkazy (odporcami potvrdené) o tom, že navrhol odporcom uzavretie nájomnej zmluvy na obdobie 6 mesiacov za minimálne nájomné s možnosťou zmeny nájmu na dobu neurčitú za splnenia tam uvedených podmienok. Otázka prípadnej bytovej náhrady teda mohla byť (minimálne dočasne) vyriešená zo strany odporcov podpisom nájomnej zmluvy. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd uložil odporcom povinnosť vypratať predmetný byt bez bytovej náhrady v lehote 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. 7. Súd záverom dodáva, že návrhy na vykonanie ďalších navrhovaných dôkazov týkajúcich sa realizácie úhrad spojených s užívaním predmetného bytu zamietol z dôvodu procesnej ekonómie. Vykonanie uvedených dôkazov považoval súd za nadbytočné, nakoľko realizáciu úhrad spojených s užívaním bytu zo strany odporcov navrhovateľovi nepovažoval súd pre posúdenie predmetnej veci za relevantnú, keďže povinnosť realizovať úhrady spojené s užívaním bytu má navrhovateľ, a to aj za podmienok, že mu plnené zo strany odporcov nie je, pričom má možnosť následne sa domáhať od odporcov náhrady. Súd v tejto súvislosti tiež poukazuje na fakt, že ak aj úhrady zo strany odporcov realizované nie sú, navrhovateľ obdržal od odporcov peňažné prostriedky vo výške značne prevyšujúcej tvrdené nedoplatky, pričom tieto neboli odporcom vrátené a ani do ich vlastníctva nebol prevedený predmetný byt, za ktorý tieto peňažné prostriedky boli poukazované. Prípadné nedoplatky tak môžu byť kryté z týchto pr/ostriedkov. 8. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľovi, ktorý bol vo veci v prevažnej časti úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov, keďže odporcovia sa stali obeťou nečestného správania sa zo strany navrhovateľa, keď sa odporcovia nestali vlastníkmi predmetného bytu napriek tomu, že navrhovateľovi (ako zástupcovi vtedajšieho vlastníka bytu) v zmysle budúcej zmluvy o kúpe predmetného bytu vyplatili kúpnu cenu vo výške nie menej ako 250.000,- Sk a navrhovateľ sa domáha vypratania bytu. Priznanie náhrady trov konania navrhovateľovi, ktoré by mali zaplatiť odporcovia, ktorí sa stali obeťou jeho nečestného správania sa, považuje súd za krajne nespravodlivé“. 9. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1,2 zák. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) a § 60 CSP stranami v Civilnom sporovom konaní sú žalobca a žalovaný. Vzhľadom na uvedené, keďže odvolací súd prejednával vec po 30. 06. 2016 v ďalšom bude označovať navrhovateľa ako žalobcu a odporcov ako žalovaných. 10. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného v čase podania odvolania (ďalej len OSP) podali proti rozsudku odvolanie žalovaní v 1/ a 2/ rade. Navrhli rozsudok zrušiť v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uviedli, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Uviedli, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10. 04. 2015 uviedol, že dôvodom na trvaní podaného návrhu sú skutočnosti, že žalovaní užívajú byt bez toho, aby uhrádzali poplatky súvisiace s jeho užívaním a je obava, že v dôsledku nedoplatkov môže byť zo strany stavebného bytového družstva iniciovaná dražba predmetného bytu, poukázali na rozhodnutie Okresného súdu Revúca sp. zn. 3C/91/2012-176, z ktorého vyplýva, že žalovaní sú povinní uhradiť žalobcovi dlžné sumy v súvislosti s užívaním bytu a na platobný rozkaz sp. zn. 7C/92/2015, ktorý nenadobudol právoplatnosť, avšak riešil dlh žalovaných v súvislosti s užívaním bytu voči SBD za roky 2012-2014. Žalobca tiež predložil súdu potvrdenie SBD v súvislosti s predmetným bytom za roky 2014 - 2015 o výške nepoplatku. Tieto doklady žalovanému napriek jeho žiadosti neboli predložené. Žalovaní uhrádzajú všetky poplatky súvisiace s užívaním bytu, avšak priamo žalobcovi, ktorý zrejme tieto neuhrádza v prospech SBD. Zástupca žalovaných navrhol vypočuť svedkov a predložiť doklady, ktorými žalovaní preukážu, že akékoľvek nedoplatky spojené s užívaním bytu neexistujú, nakoľko každú platbu uhrádzajú žalobcovi, ktorý si voči SBD neplní svoju povinnosť. Svedkovia by dosvedčili skutočnosť, že žalovaní jednak uhrádzajú poplatky s užívaním bytu buď priamo žalobcovi, alebo niektoré priamo SBD a taktiež by dosvedčili, za akých podmienok získali predmetný byt ešte od právneho predchodcu žalobcu, ako aj akým nekalým a protizákonným spôsobom postupoval žalobca proti žalovaným, keď odmietol podpísať kúpnu zmluvu, resp. iný právne relevantný doklad, na základe ktorého by bolo možné po vyplatení dohodnutej kúpnej ceny zapísať vlastnícke právo na mená žalovaných. Súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keďže žalobca aj naďalej odvodzuje opodstatnenosť podaného návrhu len z dôvodu, že zo strany žalovaných vznikajú nedoplatky spojené s uhrádzaním služieb za užívanie predmetného bytu. Súd nepredložil právnemu zástupcovi žalovaných doklady, ktoré predložil žalobca na pojednávaní, a ku ktorým sa nemohol a nemal možnosť vyjadriť právny zástupca žalovaných. Žalovaní mienili predložiť súdu písomné doklady jednak o zaplatení dohodnutej kúpnej ceny za predmetný byt ako aj doklady preukazujúce ich platby za užívanie predmetného bytu, tak ako sú požadované zo strany SBD. Poukázali na to, že žalovaný dlhodobo užívajú predmetný byt, za ktorý zaplatili dohodnutú finančnú čiastku, platia finančné úhrady spojené s jeho užívaním, nemajú možnosť získať iný byt, trvalo sa starajú o postihnutú dcéru, pričom majú stále vážne zdravotné problémy a je na mieste, aby súd v odvolacom konaní zohľadnil aj tieto skutočnosti, a aby rozsudok zrušil. 11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť, zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že ak odvolatelia tvrdia, že im neboli predložené doklady, ktoré predložil právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 10. 01. 2015, tak obsah týchto listín bol nahlas prečítaný sudcom, teda žalovaní mali možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, žalovaní žiadne platby do rúk žalobcu v súvislosti s užívaním bytu nepoukazujú, platby sú realizované žalovanými priami SBD. Naviac, žalovaní nemôžu hradiť zálohové platby za služby súvisiace s nájmom bytu priamo žalobcami k jeho rukám, keďže tento je dlhodobo vo výkone trestu odňatia slobody. Nedoplatky na službách spojených s predmetným bytom vznikli tak v minulosti ako vznikajú aj doposiaľ. Súd prvej inštancie správne zamietol návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by smerovali len k preukázaniu platenia za služby súvisiace s bytom. Nijako by sa však nedotýkali právneho titulu k predmetnému bytu. Žalovaní ani nepredložili žiadne doklady preukazujúce platby. Žalovaným nesvedčí žiadny právny titul na užívanie bytu, ktorého vlastníkom je žalobca. 12. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 13. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne. 14. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 16. Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, preto predmetnú vec preskúmal v rozsahu ustanovenia § 379, 380 CSP. 17. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 18. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. 19. Odvolanie žalovaných nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu rozhodnutia. 20. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 1 OSP rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne interpretoval. 21. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom na ochranu jeho vlastníckeho práva. Ustanovenie § 126 OZ upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu t. j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. 22. Žaloba na vydanie - vypratanie veci nehnuteľnosti predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. 23. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, resp. užíva, avšak nemá na to žiaden právom aprobovaný dôvod. 24. Žalobca tvrdil, že žalovaní nemajú žiaden právom aprobovaný dôvod na užívanie nehnuteľnosti, ktorá je v jeho vlastníctve. 25. Na žalovaných bolo preukázať, že nehnuteľnosť užívajú na základe právnej skutočnosti, z ktorej vyplýva ich právo predmetnú nehnuteľnosť užívať. Dôkazné bremeno preukázania, tejto skutočnosti bolo na žalovaných. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda žalovaní tvrdia, že nehnuteľnosť obývajú oprávnene, bolo ich povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné tvrdenia a dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. 26. Odvolatelia v odvolaní namietali, že súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy na preukázanie skutočnosti, že neexistujú nedoplatky spojené s užívaním bytu a tiež by dosvedčili, za akých podmienok získali predmetný byt ešte od právneho predchodcu žalobcu a zároveň by dosvedčili, akým nekalým a protizákonným spôsobom postupoval žalobca proti žalovaným, keď odmietol podpísať kúpnu zmluvu, resp. iný právne relevantný doklad, na základe ktorého by bolo možné po vyplatení dohodnutej kúpnej ceny zapísať vlastnícke právo na žalovaných. 27. V zmysle § 120 ods. 1 druhá veta OSP súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu. Ich nevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný vykonať navrhnuté dôkazy, ak sú právne relevantné a ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. To, či súd vykoná dôkazy označené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je zistenie, či skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom dôsledku bude zodpovedať cieľu sledovanému CSP. 28. Z obsahu spisu je zrejmé, že súd poučil účastníkov v súlade s § 120 ods. 4 OSP v predvolaní na pojednávanie. Žalovaní následne na pojednávaní dňa 10. 04. 2015 uviedli, že predložil listinné dôkazy o úhradách a navrhnú dôkazy preukazujúce úhrady žalovaných súvisiacich s užívaním predmetného bytu. Na iné skutkové okolnosti nenavrhli vykonať dokazovanie. 29. Súd prvej inštancie správne zamietol návrhy žalovaných na doplnenie dokazovania, a to z dôvodu, že za základnú otázku pre rozhodnutie správne považoval preukázanie skutočnosti, či žalovaní užívajú byt na základe nejakého právneho titulu a keďže zistil, že ho užívajú bez právneho titulu, teda že žalovaní nemajú žiadny právny titul, ktorý by ich oprávňoval predmetný byt užívať, nepovažoval dokazovanie navrhnuté žalovanými, ktoré nesmerovalo k preukázaniu rozhodujúcich skutkových okolností potrebných pre rozhodnutie za potrebné. Ak by aj súd prvej inštancie zistil vykonaním dokazovania skutočnosti tvrdené žalobcami nemalo by to vplyv na iné rozhodnutie a žalobe by súd aj po zistení tvrdení žalovaných vyhovel, z dôvodu, že nebol žalovanými preukázaný právny dôvod užívania nehnuteľnosti. 30. Keďže žalovaní nepreukázali žiadny právny dôvod, na základe ktorého by užívali predmetný byt, správne súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaných vypratať byt. 31. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prevej inštancie, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vyvodil správny právny záver. V súlade s § 379 písm. a) CSP odvolací súd potvrdil rozhodnutie aj v časti závislého výroku a to výroku o náhrade trov konania. 32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP za použitia § 257 CSP. Odvolatelia - žalovaní neboli v odvolacom konaní úspešní. V odvolacom konaní, vzhľadom na výsledok odvolacieho konania bol úspešný žalobca, preto by mu v súlade s § 255 ods. 1 CSP patrila náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, z dôvodu existencie skutočností hodných osobitného zreteľa, keďže zo strany žalobcu išlo o konanie, ktoré spôsobilo, že sa žalovaní stali obeťou nečestného správania žalobcu, keď sa nestali vlastníkmi predmetného bytu napriek tomu, že vyplatili kúpnu cenu vo výške nie menej ako 250 000,- Sk. 33. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).