Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/320/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812208398 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812208398.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, zastúpeného právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, v mene ktorého pred súdom koná N.. L. R., advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ A. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., N.. XXXX/X, a 2/ N. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., N. č. XXXX/X, obidvaja zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/ A, do 30.06.2016 za účasti Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaných, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom v Lučenci, Janka Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 1.812,92 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 4C/26/2013-186 zo dňa 22.01.2015, ako súdu prvej inštancie, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o uložení povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 721,34 € s príslušenstvom (tretí výrok) a vo výroku o trovách konania (šiesty výrok) m e n í tak, že žalobu žalobcu v tomto rozsahu z a m i e t a. Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Námestie Legionárov č. 5, nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“). 1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie proti žalovanému 2/ (prvý výrok), zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 915,08 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.06.2012 do zaplatenia (druhý výrok), žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 721,34 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.125,62 € od 24.09.2009 do 16.10.2009, zo sumy 1.091,93 € od 17.10.2009 do 14.04.2010, zo sumy 1.058,24 € od 15.04.2010 do 17.06.2010, zo sumy 1.024,55 € od 18.06.2010 do 18.01.2011, zo sumy 990,86 € od 19.01.2011 do 14.02.2011, zo sumy 957,17 € od 15.02.2011 do 12.05.2011, zo sumy 923,48 € od 13.05.2011 do 14.06.2011, zo sumy 889,79 € od 15.06.2011 do 15.08.2011, zo sumy 856,10 € od 16.08.2011 do 14.02.2012, zo sumy 822,41 € od 15.02.2012 do 15.03.2012, zo sumy 788,72 € od 16.03.2012 do 17.04.2012, zo sumy 755,03 € od 18.04.2012 do 14.06.2012, zo sumy 721,34 € od 15.06.2012 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (štvrtý výrok), žalovanej 1/ priznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu (piaty výrok) a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovaným 1/ a 2/ a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných náhradu trov konania v sume 81,79 € na účet ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku (šiesty výrok). 1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého právny predchodca žalobcu a žalovaná 1/ uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX; právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť záväzkov z nej dňa 15.06.2009; pohľadávka zo zmluvy o úvere voči žalovanej 1/ bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.09.2009; dňa 14.05.2011 uzavreli žalobca a žalovaná 1/ dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku; konanie v prejednávanej veci začalo dňa 20.11.2012; žalovaná 1/ vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku. 1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutým výrokom uzavretím zmluvy o úvere vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 1/ právny vzťah podľa Obchodného zákonníka, ktorý sa spravuje aj ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských právnych vzťahoch; nakoľko predmetná zmluva neobsahuje všetky predpísané náležitosti (údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a údaj o celových nákladoch spotrebiteľa) je predmetný úver bezúročný a bez poplatkov a nakoľko istina úveru bola 1.327,76 € a žalovaná 1/ zaplatila sumu 606,42 € dlžná suma predstavuje 721,34 €; dlh žalovanej 1/ zo zmluvy o úvere sa stal splatný dňa 15.06.2009, na premlčanie je potrebné aplikovať všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu podľa Obchodného zákonníka a žaloba bola doručená súdu dňa 20.11.2012, preto námietka premlčania vznesená žalovanou nie je dôvodná; dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nemala vplyv na plynutie premlčacej doby, pretože je pre neurčitosť absolútne neplatná; o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v závislosti od pomeru úspechu strán v konaní. 1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j), k) a § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, ďalej s poukazom na ustanovenia § 497, § 387 ods. 1, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, § 397, § 407 ods. 1 a 4, § 323 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 37 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013; o trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016, pretože dospel k záveru, že podľa pomeru úspechu a neúspechu strán v spore vzniklo žalovaným 1/ a 2/ ako aj vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu pomernej časti trov konania v rozsahu 20,40 % ich účelne vynaložených trov konania. 2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.). 2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalovaní 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 05.03.2015 (č.l. 199-202 spisu; č.l. 206-207 spisu). Rozsudok súdu prvej inštancie napadli v rozsahu výroku o uložení povinnosti žalovanej 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 721,34 € s príslušenstvom (tretí výrok) a výroku o trovách konania (šiesty výrok). Vyčítali súdu prvej inštancie nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaná 1/ nesúhlasila s právnym posúdením veci ohľadne premlčania uplatneného nároku žalobcu, pretože nesúhlasila s aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní; aplikáciu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľský úverový vzťah potvrdila rozhodovacia prax súdov, ktorá sa premietla do doplnenia ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka o prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Na základe uvedeného žalovaná 1/ navrhla zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v zmysle zamietnutia žaloby v plnom rozsahu a priznania náhrady trov konania. Žalovaný 2/ nesúhlasil s právnym posúdením veci ohľadne nepriznania plnej náhrady trov konania, pretože zastavenie konania vo vzťahu k nemu zavinil žalobca späťvzatím žaloby; preto navrhol zmenu výroku o trovách konania a priznanie plnej náhrady trov konania. 2.2 Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.04.2015 (č.l. 217-218 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaných navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Predmetná zmluva o úvere predstavuje absolútny obchod, preto súd prvej inštancie správne na posúdenie dôvodnosti vznesenej námietky premlčania aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca súhlasil aj s výrokom rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania. 2.3 Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovaných do vlastných rúk dňa 26.09.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 223 spisu). 3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.). 3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.). 4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.). 4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaných podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania žalovaných podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalovaných podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie. 4.3 Podľa § 382 C.s.p., ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. 4.3.1 Uznesením č.k. 17Co/320/2015-219 zo dňa 20.09.2016 vyzval odvolací súd žalobcu a žalovanú 1/, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne v dvoch vyhotoveniach vyjadrili k možnému použitiu ustanovení § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka v prejednávanom spore; v odôvodnení uznesenia uviedol, že dňa 01.04.2015 nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka uskutočnená zákonom č. 102/2014 Z. z., ktorý v ustanovení § 52 ods. 2 posledná veta zakotvuje prednostné použitie Občianskeho zákonníka na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva; v zmysle tohto príkazu sa javí, že námietku premlčania uplatnenú žalovanou 1/ je potrebné posúdiť podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie v rámci napadnutého rozsudku uvedené zákonné ustanovenia neaplikoval; pri aplikácii uvedených ustanovení odvolacím súdom sa jedná o iné právne posúdenie veci, preto v zmysle § 382 C.s.p. majú strany právo vyjadriť sa k možnému použitiu týchto ustanovení v odvolacom konaní; predmetné uznesenie doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 27.09.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 223 spisu) a právnemu zástupcovi žalovanej 1/ do vlastných rúk dňa 26.09.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 223 spisu); žalobca sa na uvedenú výzvu odvolacieho súdu v určenej lehote nevyjadril (žalobca svoje vyjadrenie doručil odvolaciemu súdu dňa 27.10.2016 po vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu dňa 26.10.2016, preto naň nemohol odvolací súd žiadnym spôsobom prihliadať); dňa 06.10.2016 doručila žalovaná 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu vyjadrenie zo dňa 03.10.2016 (č.l. 224-225 spisu), v ktorom súhlasila s aplikáciou ustanovení § 52 ods. 2, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka v prejednávanom spore; vyjadrenie žalovanej 1/ doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 20.10.2016 prostredníctvom pošty (č.l. 228 spisu). 4.4 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 4.5 Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 4.6 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 4.7 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 4.8 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaných ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a v tejto súvislosti udáva, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o nedôvodnosti námietky premlčania uplatneného nároku vznesenej žalovanou 1/. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaných viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaných uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.). 4.9 Pri viazanosti dôvodmi odvolania žalovaných odvolací súd nemohol skúmať skutkové zistenia a právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne spotrebiteľského charakteru sporu a postavenia žalovanej 1/ ako spotrebiteľa, jeho záver o tom, že sporný úver je bezúročný a bez poplatkov ani jeho záver o neplatnosti dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.05.2011, ale výlučne otázku dôvodnosti námietky premlčania uplatneného nároku vznesenej žalovanou 1/ s ohľadom na právnu otázku možnosti aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, t.j. vrátane právnych vzťahov, ktoré vznikli pred jeho účinnosťou (t.j. pred 01.04.2015). Žalobca považoval aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní v prejednávanom spore za neprípustné a súd prvej inštancie na premlčanie uplatneného nároku aplikoval príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka o premlčaní v podstate s odôvodnením, že zmluva o úvere predstavuje obchodný záväzkový vzťah. Odvolací súd však dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie nie je v tomto smere správne. 4.10 Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 bol pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia; pod pojmom „stav rozhodujúci v čase vyhlásenia rozsudku“ je potrebné rozumieť nielen skutkový, ale aj právny stav; predmetné ustanovenie prevzal aj Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ktorý v ustanovení § 217 ods. 1 C.s.p rovnako zakotvuje, že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, keď uvedené platí aj pre odvolací súd (§ 378 C.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vyhlásený dňa 22.01.2015, teda pred nadobudnutím účinnosti zmeny ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 a preto súd prvej inštancie nemohol aplikovať uvedené ustanovenie, vzhľadom na zmenu právnej úpravy však jeho právne posúdenie veci nie je správne. 4.11 Žalovaná 1/ ťažiskovo namietala, že v prejednávanom spore je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. Súdna prax dospela k záveru, že „nakoľko právne predpisy, ktorých obsahom bola aj zmena ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemajú prechodné ustanovenia, dňom ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom“ (pozri rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/9/2014 zo dňa 21.04.2015, sp. zn. 3MCdo/12/2014 zo dňa 21.04.2015 a sp. zn. 3MCdo/14/2014 zo dňa 21.04.2015, ktoré prešli aj testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nim Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. III. ÚS 194/2015 zo dňa 12.04.2016 odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože dospel k záveru, že „odôvodnenie napadnutých rozhodnutí najvyššieho súdu nevybočuje z medzí ústavnej udržateľnosti, je z tohto pohľadu akceptovateľné, pričom prekročenie právomoci najvyššieho súdu pri vydaní napadnutého rozhodnutia ústavný súd nezistil“; ďalej pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8MCdo/13/2014 zo dňa 28.05.2015, ktorý tiež prešiel testom ústavnosti, pretože ústavnú sťažnosť podanú proti nemu Ústavný súd Slovesnej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 729/2015 zo dňa 04.11.2015 odmietol ako zjavne neopodstatnenú; ďalej pozri aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/17/2014 zo dňa 26.11.2015 a sp. zn. 2MCdo/2/2015 zo dňa 29.02.2016 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/22/2016 zo dňa 26.05.2016). Rozhodnutia najvyššieho súdu, na ktoré poukazoval vo svojich podaniach žalobca, boli vydané pred účinnosťou zmeny ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, preto v dôsledku zmeny právnej úpravy nemohli mať vplyv na právne posúdenie veci v odvolacom konaní. Uvedený postup je preto aj v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít (článok 2 ods. 2 základných princípov Civilného sporového poriadku) a aplikácia ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 je preto dôvodná. 4.12 V zmysle príkazu vyplývajúceho z ustanovenia § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.2015 bolo správne posúdiť žalovanou 1/ vznesenú námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní. Zo skutkových zistení v prejednávanom spore vyplýva záver, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť úveru dňa 15.06.2009, preto právny predchodca žalobcu si mohol prvýkrát uplatniť proti žalovanej 1/ nárok na súde dňa 16.06.2009 (t.j. deň nasledujúci po konečnej splatnosti úveru dňa 20.08.2008), kedy začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva, ktorej posledný deň pripadol na sobotu 16.06.2012 a preto sa v zmysle § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka posledný deň premlčacej doby presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň pondelok dňa 18.06.2012; žalobca podal žalobu na súd dňa 20.11.2012 (§ 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 v spojení s § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p.); postúpenie uplatnenej pohľadávky zo spornej zmluvy o úvere na žalobcu v priebehu plynutia premlčacej doby nemalo na jej plynutie žiadny vplyv (§ 111 Občianskeho zákonníka). Konanie v prejednávanom spore tak začalo až po uplynutí premlčacej doby na uplatnenie sporného nároku proti žalovanej 1/, námietka premlčania bola teda zo strany žalovanej 1/ vznesená dôvodne a súd prvej inštancie na ňu pri rozhodovaní bol povinný prihliadnuť (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v napadnutom výroku o vyhovení žalobe (tretí výrok) nie je správny, odvolací súd ho zmenil a v tomto rozsahu žalobu žalobcu zamietol. 4.13 Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý obsahovo neprevzal inštitút vedľajšieho účastníka ako bol upravený v Občianskom súdnom poriadku v znení účinnom do 30.06.2016; napriek uvedenému odvolací súd vychádza z právneho názoru, že nadobudnutím účinnosti Civilného sporového poriadku dňa 01.07.2016 procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaných nezaniklo absolútne, pretože podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016); pre účely ďalšieho (v tomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné úkony vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaných ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní vznikli (predovšetkým nárok na náhradu trov konania); nakoľko s účinnosťou od 01.07.2016 vedľajší účastník ako subjekt konania zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v Civilnom sporovom poriadku, ktorý pri riešení problematiky intervencie (doterajší inštitút vedľajšieho účastníctva) prikročil k jej komplexnej zmene, pretože podľa novej právnej úpravy intervenient je výlučne ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom a má právny záujem na výsledku sporu (§ 81 C.s.p.); s účinnosťou od 01.07.2016 nedochádza k automatickej transformácii bývalého vedľajšieho účastníka na žiadny iný subjekt a podmienky intervencie v prejednávanom spore splnené neboli (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/55/2014 zo dňa 29.09.2016). V odvolacom konaní preto odvolací súd s pôvodným vedľajším účastníkom nemohol pokračovať v konaní, na druhej strane však bol povinný rozhodnúť o odvolaní pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku o trovách konania aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi (z týchto dôvodov uviedol odvolací súd v záhlaví tohto rozhodnutia, že do 30.06.2016 vystupoval v konaní na strane žalovanej 1/ vedľajší účastník) ako aj o trovách odvolacieho konania aj vo vzťahu k pôvodnému vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej 1/. 5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.). 5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. 6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.). 6.1 Žalovaní 1/ a 2/ podané odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k premlčaniu uplatneného nároku v prejednávanom spore nepovažoval ani odvolací súd za správne (body 4.8 až 4.12 odôvodnenia) a preto odvolaniu v plnom rozsahu vyhovel. 7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako v napadnutom rozsahu zmenil. 8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 396 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane a nakoniec v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko vzhľadom na výsledok sporu bola žalovaná 1/ v konaní v plnom rozsahu úspešná a zastavenie konania vo vzťahu k žalovanému 2/ v plnom rozsahu zavinil žalobca, priznal odvolací súd žalovaným 1/ a 2/ proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.). Pokiaľ ide o nárok pôvodného vedľajšieho účastníka na strane žalovaných na náhradu trov konania odvolací mu tento nárok nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil. 9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).