Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/1056/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812208876 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6812208876.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., N. XXX/X, 2/ J. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., N. XXX/X, obaja zast. JUDr. Pavlom Halajom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie v Revúcej, Námestie slobody 2, proti odporcom: 1/ F.F. Q., a.s., IČO: XX XXX XXX, sídlom Q., L. M. X, 2/ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703, sídlom Bratislava, Gonduličova 3, zast. STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, sídlom Bratislava, Vlčkova 18, o určenie výšky najnižšieho podania v dobrovoľnej dražbe, o uloženie povinnosti odporcovi 1/ zdržať sa výkonu záložného práva za cenu menej ako 89.250,- Eur, o uloženie povinnosti odporcovi 2/ zdržať sa uskutočnenia dražby za cenu menej ako 89.250,- Eur a o určenie, že odporca 1/ navrhovateľom 1/ a 2/ písomne neoznámil začatie výkonu záložného práva, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/509/2012 - 331 zo dňa 05. 05. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Odporcovi v 1. rade a odporcovi v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľov na určenie výšky najnižšieho podania v dobrovoľnej dražbe zamietol (výrok I.), návrh navrhovateľov na uloženie povinnosti odporcovi 1/ zdržať sa výkonu záložného práva za cenu menej ako 89.250,- Eur zamietol (výrok II.), návrh navrhovateľov na uloženie povinnosti odporcovi 2/ zdržať sa uskutočnenia dražby za cenu menej ako 89.250,- Eur zamietol (výrok III.), návrh navrhovateľov na určenie, že odporca 1/ navrhovateľom písomne neoznámil začatie výkonu záložného práva zamietol (výrok IV). O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy 2/ k rukám jeho právneho zástupcu trov konania vo výške 33,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.309,57 Eur, všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok V.) a odporcovi 1/ náhradu trov konania nepriznal (výrok VI.). Prvostupňový súd mal za preukázané, že navrhovatelia 1/ a 2/ sú bezdpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ku ktorým uzatvorili s odporcom 1/ zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie pohľadávky odporcu 1/ zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky, na základe ktorej odporca 1/ poskytol navrhovateľom 1/ a 2/ peňažné prostriedky vo výške 3.200.000,- Sk. Navrhovatelia odporcu 1/ požiadali o pozastavenie splátok úveru, prípadne o realizáciu záložného práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy o zriadení záložného práva, pričom odporca 1/ listom zo dňa 26. 10. 2004 vyzval navrhovateľov na predčasné splatenie zostatku úveru zo zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky. Navrhovatelia po zosplatenení úveru zostatok úveru odporcovi 1/ nesplatili. Odporca 1/, ako navrhovateľ dražby, a odporca 2/, ako dražobník, uzavreli zmluvu dňa 02. 05. 2012, na základe ktorej odporca 2/ mal vykonať dobrovoľnú dražbu predajom nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov za najnižšie podanie určené znaleckým posudkom, ktorý pre účely dražby mal ako dražobník zabezpečiť odporca 2/. Odporca 2/ listom zo dňa 02. 05. 2012 vykonal oznámenie o začatí výkonu záložného práva, v ktorom uviedol, že z poverenia záložného veriteľa oznamuje, že banka, ako záložný veriteľ, začína s výkonom záložného práva, pričom oznámenie realizuje v zmysle ustanovenia § 151l ods. 1 zákona č. 40/1964. Následne odporca 2/ listom zo dňa 17. 07. 2012 vyzval navrhovateľov, aby umožnili vykonať znaleckú ohliadku a ohodnotiť nehnuteľnosti. V ďalšom období s navrhovateľmi komunikoval písomne odporca 2/, pričom okrem iného doručil aj fotokópiu plnomocenstva odporcu 1/ pre odporcu 2/ na zastupovanie a konanie v mene odporcu 1/ vo veci vyhotovovania a zasielania oznámenia o začatí výkonu záložného práva formou dražby zo dňa 01. 06. 2009. Odporca 2/ oznámil navrhovateľom, že bude vykonaná dražba nehnuteľností dňa 12. 11. 2012 za najnižšie podanie 77.800,- Eur, táto dražba realizovaná nebola vzhľadom na predbežné opatrenie Okresného súdu Revúca č. k. 6C/488/2012 - 97 zo dňa 07. 11. 2012. V konaní pred prvostupňovým súdom boli predložené znalecké posudky. V znaleckom posudku I.. G. B. zo dňa 03. 11. 2007, v ktorom znaleckom posudku všeobecná hodnota nehnuteľnosti je určená sumou 149.372,60 Eur, v znaleckom posudku I.. L. R. zo dňa 09. 08. 2012 znalec stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti sumou 77.800,- Eur, v znaleckom posudku I.. U. U. zo dňa 23. 10. 2012 je stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti sumou 119.000,- Eur. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v žiadnej jej časti. Vo vzťahu k návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali určenia, že odporca 1/ navrhovateľom písomne neoznámil začatie výkonu záložného práva, prvostupňový súd poukázal na to, že porušenie povinnosti vyplývajúcej veriteľovi z ustanovenia § 151l v spojení s ustanovením § 151m Občianskeho zákonníka nie je dôvodom neplatnosti dražby, môže byť spojené len so vznikom zodpovedného vzťahu veriteľa za spôsobenú škodu s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/233/2010 zo dňa 03. 10. 2013. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhajú uvedeného určenia o neoznámení začatia výkonu záložného práva z dôvodu, že z tohto určenia vyvodzujú, že na jeho základe nebude možné realizovať dobrovoľnú dražbu predmetných nehnuteľností, takýto dôsledok by požadované určenie nemalo. Súd ustálil, že neexistuje naliehavý právny záujem navrhovateľov na určení, že odporca 1/ navrhovateľom neoznámil začatie výkonu záložného práva, keďže vyhovením návrhu navrhovateľov na uvedenom určení, by nebolo možné zabrániť uskutočneniu dražby predmetných nehnuteľností a požadovaným určením by sa postavenie navrhovateľov žiadnym spôsobom nezmenilo. Vo vzťahu k návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali, aby súd určil výšku najnižšieho podania tak, že najnižšie podanie je najmenej 89.250,- Eur, prvostupňový súd dospel k záveru, že ani na určení najnižšieho podania v rámci predmetnej dražby nie je naliehavý právny záujem vzhľadom k tomu, že skúmať, či pri ohodnocovaní predmetných nehnuteľností došlo k porušeniu Zákona o dobrovoľných dražbách a či najnižšie podanie na dražbe bolo určené v súlade so zákonom, možno iba v konaní o určenie neplatnosti dražby podľa § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom neplatnosť dobrovoľnej dražby môže súd určiť len v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia, a to ani ako otázku predbežnú, pričom prvostupňový súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Cdo/186/2010 zo dňa 16. 12. 2010. Napokon prvostupňový súd vo vzťahu k návrhu navrhovateľov, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti jednak odporcovi 1/, ako aj odporcovi 2/ zdržať sa výkonu záložného práva za cenu menej ako 89.250,- Eur, zamietol z dôvodu, že keďže súd má za to, že nemožno v predmetnom konaní posudzovať najnižšie podanie na dražbe, nemožno potom ani uložiť odporcovi 1/ a odporcovi 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva za cenu nižšiu ako 89.250,- Eur. Prvostupňový súd návrhy navrhovateľov považoval za nedôvodné, a preto všetky štyri návrhy navrhovateľov zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a odporcovi 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 33,- Eur titulom zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti predbežnému opatreniu a náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia spolu vo výške 1.309,54 Eur. Odporcovi 1/, ktorý bol v konaní úspešný, z dôvodu, že tomuto žiadne trovy konania nevznikli, náhradu trov konania nepriznal. V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie navrhovatelia z dôvodov, že podľa názoru navrhovateľov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, závery okresného súdu nie sú správne. Vo vzťahu k návrhu o určenie výšky najnižšieho podania uviedli, že netvrdili v súdnom konaní, že porušenie povinnosti odporcu 1/, oznámiť písomne začatie výkonu záložného práva, má za následok neplatnosť dobrovoľnej dražby, na druhej strane však navrhovatelia tvrdia, že do času relevantného oznámenia o začatí výkonu záložného práva nie sú povinní poskytnúť tretím osobám, s ktorými nie sú v žiadnom právnom vzťahu súčinnosť spočívajúcu v umožnení prístupu do ich nehnuteľnosti a vo vykonaní jej ohodnotenia. Majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko sa ním odstráni rozpor medzi účastníkmi konania ohľadne výšky najnižšieho podania a zároveň takéto určenie pôsobí preventívne - zabraňuje ďalším sporom (o určenie neplatnosti dražby o náhradu škody...). Vo vzťahu k návrhu, ktorým sa domáhali uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva a uloženia povinnosti zdržať sa uskutočnenia dražby za cenu nižšiu ako 89.250,- Eur, uviedli, že pokiaľ zákonodarca ustanovil povinnosť ohodnotiť predmet dražby znaleckým posudkom, učinil tak so zámerom chrániť vlastnícke práva vlastníka nehnuteľnosti. Zmyslom vyhotovenia znaleckého posudku je určenie všeobecnej (trhovej) hodnoty nehnuteľnosti, aby bol na jednej strane dosiahnutý účel inštitútu dobrovoľnej dražby (speňažením predmetu dražby dosiahnuť uspokojenie záložného veriteľa) a na strane druhej dbať na ochranu vlastníckeho práva vlastníka predmetu dražby, aby tento bezdôvodne neprišiel o svoj majetok nad nevyhnutnú mieru. Súd sa mýli, pokiaľ vychádza z premisy, že je oprávnený posudzovať výšku najnižšieho podania, výlučne v konaní o neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z odôvodnenia uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo/233/2010 vyplýva, že veriteľ, ktorý neoznámi začatie výkonu záložného práva, nesie zodpovednosť za spôsobenú škodu. Výška tejto škody môže spočívať i v rozdiele medzi skutočnou hodnotou najnižšieho podania a najnižším podaním, za ktoré bola nehnuteľnosť na dobrovoľnej dražbe scudzená. Ani v tomto prípade nie je neoznámenie začatia výkonu záložného práva dôvodom pre určenie neplatnosti dražby. Poukázali na to, že súd na jednej strane konštatuje, že protiprávne konanie odporcu 1/ nemôže zakladať neplatnosť dražby, t. j. navrhovatelia nemajú reálnu možnosť uspieť v súdnom spore o určenie jej neplatnosti, na strane druhej však zároveň konštatuje, že posudzovať správnosť a zákonnosť výšky minimálneho podania môže len v konaní o neplatnosť dobrovoľnej dražby. Vo vzťahu k návrhu o určenie, že odporca 1/ navrhovateľom písomne neoznámil začatie výkonu záložného práva, uviedli, že keďže spochybňujú, že odporca 1/ si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomne oznámiť navrhovateľom začatie výkonu záložného práva, pričom práve opomenutie tejto povinnosti bolo dôvodom, pre ktorý navrhovatelia neposkytli súčinnosť pre nich neznámym osobám a neumožnili im vykonať ohliadku ich nehnuteľnosti, pozitívny určovací výroku súdu môže odstrániť právnu neistotu medzi účastníkmi konania a zároveň môže pôsobiť preventívne - predchádzať ďalšiemu protiprávnemu konania a predchádzať ďalším súdnym sporom. Zo súdom citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že porušenie tejto povinnosti odporcu 1/ môže zakladať nárok na náhradu škody. Pre nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej je nesprávne i rozhodnutie o náhrade trov konania. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a odporcov zaviaže na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania, alternatívne navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Odporca 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov uviedol, že s podaným odvolaním a v ňom uvedeným odôvodnením nesúhlasí a navrhuje rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Vo vzťahu k návrhu o určenie výšky najnižšieho podania navrhovatelia nemajú na takomto určení naliehavý právny záujem, nakoľko v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách „ak v záložnej zmluve bola dohodnutá suma ako najnižšie podanie pre prípad konania dobrovoľnej dražby, v zmluve o vykonaní dražby musí byť najnižšie podanie uvedené najmenej v tejto sume, ak tento zákon neustanovuje inak...“. Vzhľadom na to, že v Zmluve o zriadení záložného práva nebola medzi zmluvnými stranami dojednaná výška najnižšieho podania pre prípad konania dobrovoľnej dražby, táto bola stanovená na základe vypracovaného znaleckého posudku v súlade s platnou legislatívou. Poukázal na to, že určenie najnižšieho podania vyplýva z ustanovenia § 16 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách, určenie najnižšieho podania pre prípad konania dobrovoľnej dražby neprislúcha na rozhodnutie súdu, ale jeho výška je limitovaná zákonnými hranicami. Najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby vo vlastníctve navrhovateľov bolo určené v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o dobrovoľných dražbách. Vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva a uloženiu povinnosti zdržať sa uskutočnenia dražby za cenu nižšiu ako 89.250,- Eur, poukázal na to, že ide skôr o znenie predbežného opatrenia v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ako o žalobný petit v konaní vo veci samej. Takýmto výrokom vo veci samej by bolo znemožnené veriteľovi do budúcna sa domáhať uspokojenia svojej pohľadávky výkonom záložného práva. Je neprípustné, aby navrhovatelia ako dlžníci bránili odporcovi 1/ ako veriteľovi v uspokojení svojej pohľadávky tým, že sa bezdôvodne budú domáhať zdržania výkonu záložného práva, najmä za stavu keď sami neplnia svoje záväzky zo Zmluvy o poskytnutí flexihypotéky. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, v prípade, ak dlžník nesplní svoj záväzok včas a riadne, je záložný veriteľ oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. V tomto prípade banka ako záložný veriteľ pristúpila k výkonu záložného práva v dôsledku delikvencie navrhovateľov so splácaním poskytnutého úveru, čím len uplatnila svoje právo ako veriteľa v prípade, že dlžník nesplní svoj záväzok riadne a včas. Vo vzťahu k určeniu, že odporca 1/ navrhovateľom písomne neoznámil začatie výkonu záložného práva, poukázal na ustanovenie § 80 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z navrhovaného znenia petitu je zrejmé, že navrhovatelia sa nedomáhajú určenia neexistencie práva ani neexistencie právneho vzťahu, ale sa domáhajú určenia neexistencie právnej skutočnosti a takáto žaloba, resp. žalobný petit, podľa žiadneho zo zákonných ustanovení prípustná nie je. Zároveň podľa cch názoru neexistuje ani naliehavý právny záujem na takomto určení. Posúdenie, či oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo alebo nebolo navrhovateľom ako dlžníkom (záložcom) oznámené, je predbežnou otázkou, ktorú si súd vyhodnotí v rámci konania. Žaloba nespĺňa zákonné predpoklady určovacej žaloby, je neopodstatnená, nakoľko nemá oporu v zákone. Odporca 2/ vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľov voči rozsudku nepodal. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s rozhodnutím prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú zrozumiteľné, presvedčivé a jasné. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k názoru, že prvostupňový súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhov navrhovateľov 1/ a 2/ dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Námietky navrhovateľov uvedené v ich odvolaní nepovažuje odvolací súd za prijateľné, s námietkami, ktoré navrhovatelia uviedli v odvolaní, sa prvostupňový súd náležite vysporiadal, čo vyplýva aj z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Navrhovatelia vo svojom odvolaní neuviedli žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom postupe prvostupňového súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. správne a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu stotožňuje a na tieto v podrobnostiach odkazuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje naliehavý právny záujem na určení, že odporca 1/ navrhovateľom neoznámil začatie výkonu záložného práva, pričom odvolací súd zároveň doplňuje, že takýto rozsudočný návrh navrhovateľov nezodpovedá ani ustanoveniu § 80 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je v prípade, ak je na tom naliehavý právny záujem. Treba prisvedčiť námietke odporcu 1/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov, že navrhovatelia sa v súdenej veci domáhali určenia neexistencie právnej skutočnosti a takáto žaloba, resp. žalobný návrh, podľa žiadneho zo zákonných ustanovení prípustná nie je. Rovnako je správny záver prvostupňového súdu, že u navrhovateľov neexistuje naliehavý právny záujem ani na určení, že výška najnižšieho podania v dobrovoľnej dražbe vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam je najmenej 89.250,- Eur, vzhľadom k tomu, že v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z., osoba, ktorá tvrdí, že bola tým dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, pričom neplatnosť dobrovoľnej dražby súd môže určiť len v samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Prípadnú otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby súd nemôže v inom konaní posudzovať ani ako otázku predbežnú. Odvolací súd dodáva, že je nepochybné, že navrhovatelia nie sú spokojní s výškou najnižšieho podania, ktoré malo byť odvodzované od znaleckého posudku znalca I.. L. R., ktorý určil v rámci konania o dobrovoľných dražbách všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 77.800,- Eur, pričom podľa právnej úpravy platnej v čase začatia dražobného konania vlastník predmetu dražby v zásade nemal možnosť do realizácie dražby reálne namietať proti ohodnoteniu predmetu dražby. Odvolací súd však poukazuje na ustanovenie § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z. platného a účinného od 01. 06. 2014, podľa ktorého vlastník predmetu dražby je oprávnený do 10 pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa ods. 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr 5 pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. S prihliadnutím na znenie ustanovenia § 30 ods. 1 a § 36b, v súdenej veci bude nevyhnutné vypracovať nový znalecký posudok pre účely konania dražby, pričom odvolací súd poukazuje na to, že aj navrhovatelia svojím vlastným konaním, a to tým, že umožnia vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, môžu prispieť k tomu, aby predmetné nehnuteľnosti v rámci dražobného konania boli ohodnotené náležitým spôsobom, čo je nepochybne v záujme samotných navrhovateľov. Rovnako aj podľa názoru odvolacieho súdu nemožno uložiť odporcovi 1/ ani odporcovi 2/ zdržať sa výkonu záložného práva za cenu nižšiu ako 89.250,- Eur tak, ako to návrhom požadovali navrhovatelia, keďže nemožno v predmetnom konaní posudzovať najnižšie podanie na dražbe. Ohodnotenie predmetu dražby je povinný zaistiť dražobník postupom v súlade s ustanovením § 12 zákona č. 527/2002 Z. z. Z dôvodu vecnej správnosti rozsudku prvostupňového súdu preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 212 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu z vyššie uvedených dôvodov potvrdil. Odvolací súd ešte dodáva, že navrhovatelia v odvolaní namietali aj nesprávnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, avšak len výlučne z dôvodov, že namietali nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Preskúmaním veci aj vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd dospel k názoru, že prvostupňový súd správne uložil povinnosť navrhovateľom spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku prvostupňového súdu (výrok V.) vzhľadom k tomu, že úspešným účastníkom konania bol odporca 2/, vzniklo mu právo na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p., pričom výška priznaných trov konania navrhovateľmi žiadnym spôsobom namietaná a spochybnená nebola a odvolací súd ani nezistil, že by prvostupňový súd priznal odporcovi 2/ náhradu trov konania v nesprávnej výške. Rovnako prvostupňový súd rozhodol aj o trovách konania odporcu 1/, ktorý bol síce úspešným účastníkom konania, žiadne trovy konania v súvislosti s predmetným konaním z obsahu spisu však nevyplývajú. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnými účastníkmi odvolacieho konania boli odporcovia 1/ a 2/. Odporca 1/ si však neuplatnil trovy konania v odvolacom konaní, odporcovi 2/ trovy konania nevznikli, keďže tento sa k odvolaniu navrhovateľov voči rozsudku prvostupňového súdu nevyjadril; odvolací súd teda mal za preukázané, že odporcovi 2/ trovy odvolacieho konania nevznikli. Z týchto dôvodov súd odporcovi 1/ a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.