Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/676/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813200975 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6813200975.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: U. F., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX F. XX, adresa na doručovanie: B. E. XXX, XXX XX E. nad L., I. republika, za účasti občianskeho združenia: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 (v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane žalovaného), zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 236,92 eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C/18/2014 - 96 zo dňa 02. 06. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol tak, že žalobca, žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného nemá právo na náhradu trov konania mení tak, že Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie priznáva. Združeniu spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 309 166 priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 91/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok tak, že žalobca, žalovaný a vedľajší účastník konania na strane žalovaného nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd vo vzťahu k trovám konania uviedol, že o trovách konania rozhodol tak, že žalobca, žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného nemajú právo na náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní neúspešný v plnom rozsahu, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo. Žalovaný bol v plnom rozsahu v konaní úspešný avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil. Nárok na náhradu trov konania si uplatnilo iba Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z. (ďalej v texte aj Združenie) - v zmysle právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016 vedľajší účastník konania na strane žalovaného, ktorému okresný súd uplatnené právo na náhradu trov konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia nepriznal z toho dôvodu, že sa vyjadrilo k veci iba stručným, všeobecne formulovaným písomným podaním, v ktorom namietalo formálne nedostatky uzatvorenej Zmluvy o pôžičke č. 8052568151 zo dňa 29. 05. 2008 (ďalej v texte aj Zmluva), bez bližšej skutkovej argumentácie. 2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa do výroku o trovách konania Združenie odvolalo a v odvolaní uviedlo, že pokiaľ súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že trovy právneho zastúpenia Združeniu nepriznal z toho dôvodu, že sa vyjadrilo iba stručne, všeobecne formulovaným písomným podaním, tak s takouto argumentáciou súdu prvej inštancie sa Združenie nestotožňuje, pretože podľa Združenia neexistuje dôvod, aby nebola Združeniu priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Vo vzťahu k odôvodneniu odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania Združenie v odvolaní ďalej uviedlo, že do predmetného konania nevstúpilo hromadným podaním, ale konkrétnym oznámením o vstupe Združenia do konania, s konkrétnym splnomocnením práve pre toto konanie. Rovnako vyjadrenie Združenia k žalobnému návrhu nebolo formulárové a neobsahovalo len všeobecnú argumentáciu o neprijateľných zmluvných podmienkach. Združenie v ňom uvádzalo skutočnosti, na základe ktorých došlo k zamietnutiu žaloby, pričom sa k žalobnému návrhu vyjadrilo až po zhodnotení celého skutkového stavu. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie, že vyjadrenie Združenia k žalobnému návrhu neobsahuje skutkovú argumentáciu, Združenie v odvolaní uviedlo, že dáva odvolaciemu súdu do pozornosti nosnú argumentáciu súdu prvej inštancie uvedenú na strane 4 odôvodnenia rozsudku, posledné tri odseky a argumentáciu Združenia uvedenú v posledných odsekoch prvej strany vyjadrenia k žalobnému návrhu, ktorá je takmer totožná, čo podľa Združenia znamená, že súd prvej inštancie pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia použil rovnakú argumentáciu ako Združenie vo vyjadrení k žalobnému návrhu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Združenie v odvolaní uviedlo, že má za to, že sú naplnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b), c) a f) O. s. p., a preto navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zmenil tak, že žalobca je povinný nahradiť Združeniu trovy právneho zastúpenia vo výške 59,24 eur, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň si Združenie uplatnilo trovy odvolacieho konania v celkovej sume 29,97 eur. 3. K obsahu odvolania Združenia sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 29. 07. 2015 a vo vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, v rámci ktorého súd prvej inštancie nepriznal Združeniu náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko má za to, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Poukázal na ust. § 142 O. s. p., v zmysle ktorého je na priznanie náhrady trov konania nevyhnutné splnenie zákonom stanovených podmienok, a to najmä podmienky účelnosti vynaložených trov konania, ktorú by mal súd pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vždy skúmať. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu Združenia uviedol, že účelnosť je vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa a opodstatnená je v prípade, keď vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze, pričom by mala byť posudzovaná pri každom úkone právnej služby samostatne. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia však nemožno podľa žalobcu priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania Združenia sú podľa žalobcu abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky nedôvodne vznesenou námietkou premlčania. V takomto prípade zastupovanie Združenia advokátom nezodpovedá podľa žalobcu účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Združenie na ochranu spotrebiteľov musí byť podľa žalobcu samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť spotrebiteľom právnu pomoc v súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže účelom jeho činnosti je okrem iného kolektívna ochrana práv spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu Združenia ďalej uviedol, že Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, a to oznámením o vstupe Združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie náhrady trov konania. Podľa žalobcu je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, nemá Združenie žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Paušálny vstup Združenia zastúpeného advokátom do konania, v ktorom pre vstup Združenia do konania nebol žiadny dôvod, iba podľa žalobcu zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu Združenia do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Podľa názoru žalobcu úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby zameranej na ochranu práv spotrebiteľov do konania v spotrebiteľských sporoch, bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilý poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktorý bude v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavený a odborne kompetentný. V závere vyjadrenia k odvolaniu Združenia žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 23,02 eur s DPH pozostávajúce z 1 tarifnej odmeny vo výške 12,95 eur s DPH a režijného paušálu k uvedenému úkonu právnej služby vo výške 10,07 eur s DPH. 4. Krajský súd ako súd odvolací, prejednal odvolanie Združenia podľa ust. § 379 a ust. § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 5. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd prvej inštancie z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte „CSP“) kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1, 2 veta prvá uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Z uvedeného je zrejmé, že právne účinky odvolania podaného Združením za účinnosti a platnosti predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej zák. č. 99/1963 Zb., Občianskym súdnym poriadkom zostali zachované, avšak odvolací súd prejednal odvolanie Združenia podľa príslušných ustanovení zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy účinnej od 01. 07. 2016. 6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou voči žalovanému domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 236,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 11. 06. 2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. 7. V podaní zo dňa 24. 04. 2013 spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom v Bratislave prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhla, aby súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku vystúpi z konania a na jej miesto vstúpi do konania spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o, so sídlom v Bratislave ako nový žalobca; k predmetnému podaniu pripojila spoločnosť EOS KSI Slovensko, s. r. o. Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07. 03. 2013. 8. Uznesením č. k. 4Ro/90/2013 - 25 zo dňa 10. 05. 2013 okresný súd pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku vstúpil do konania nový žalobca EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave. 9. V podaní zo dňa 23. 07. 2014 Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z, so sídlom v Banskej Bystrici konajúcemu súdu oznámilo, že vstupuje do konania v zmysle ust. § 93 ods. 2 O. s. p. za účelom ochrany práv žalovaného spotrebiteľa. 10. V podaní zo dňa 15. 08. 2014 sa Združenie vyjadrilo k obsahu žalobného návrhu, pričom poukázalo na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ust. § 53 ods. 1 až 5 Občianskeho zákonníka, ako aj na ust. § 2 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uviedlo, že Zmluva o pôžičke č. 8052568151 zo dňa 29. 05. 2008 neobsahuje povinné obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) zák. č. 258/2001 Z. z. ( ďalej aj Zákon o spotrebiteľských úveroch), a to údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru určený konkrétnym termínom splatnosti úveru, výšku, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ročnú úrokovú sadzbu obsahuje, avšak táto nezodpovedá skutočnému stavu, taktiež ročná percentuálna miera nákladov nie je vyčíslená v súlade so zákonom a je podstatne vyššia, preto je potrebné považovať úver na základe predmetnej zmluvy poskytnutý za bezúročný a bez poplatkov. V uvedenej súvislosti poukázalo Združenie vo vyjadrení k žalobnému návrhu na to, že z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 331,98 eur, teda pokiaľ bola istina dlhu 331,61 eur, je nárok žalobcu uspokojený a preto je jeho žaloba nedôvodná. Na základe uvedených skutočností Združenie vo vyjadrení k žalobnému návrhu navrhlo, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol a zároveň si uplatnilo právo na náhradu trov právneho zastúpenia. 11. Rozsudkom č. k. 4C/18/2014 - 96 zo dňa 02. 06. 2015 okresný súd tak, ako bolo vyššie uvedené, žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania (žalobca, žalovaný) vrátane vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nemá právo na náhradu trov konania. 12. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie Združenie nesúhlasilo, podalo proti nemu odvolanie, kde namietalo, že okresný súd nesprávne vyhodnotil vynaložené trovy právneho zastúpenia Združenia ako neúčelne vynaložené trovy konania a na základe toho potom nesprávne rozhodol, keď Združeniu právo na náhradu trov konania nepriznal. 13. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích námietok Združenia odvolací súd uvádza, že záver súdu prvej inštancie o tom, že Združenie nemá právo na náhradu trov právneho zastúpenia, pretože sa jedná o neúčelne vynaložené trovy konania, nie je správny, pretože vyjadrenie Združenia k žalobnému návrhu je z hľadiska jeho obsahu v príčinnej súvislosti s výsledkom konania, ktorý bol jednoznačne priaznivý pre žalovaného spotrebiteľa (súd prvej inštancie žalobu zamietol). V súvislosti s tvrdenou neúčelnosťou trov právneho zastúpenia Združenia, vzhľadom na účel a cieľ činnosti Združenia, ako občianskeho združenia založeného za účelom ochrany práv spotrebiteľov, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2257/08 zo dňa 07. 07. 2009, kde Ústavný súd ČR uviedol: „Vzhľadom k ústavnému rozmeru práva na právnu pomoc nemožno prostredníctvom pojmu neúčelný vymedzovať kategórie subjektov, ktoré by z hľadiska právneho zastúpenia mali mať odlišné postavenie a tak im de facto právo na náhradu trov konania upierať a z hľadiska ostatných subjektov ich diskriminovať“. 14. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, ktorým okresný súd Združeniu náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal podľa ust. § 388 CSP v nadväznosti na ust. § 396 ods. 2 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia konštatujúc, že argumentácia vychádzajúca z posúdenia podania Združenia ako šablónovitého a formulárového neobstojí, pretože z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobca, ktorý rovnako ako Združenie vystupuje na strane žalobcu v množstve konaní, ktoré sa týkajú uplatňovania nárokov zo spotrebiteľských zmlúv, podáva žaloby tiež zastúpený advokátom, pričom obsah žaloby je vo väčšine sporov podobný a žalobca v ňom len dopĺňa a aktualizuje konkrétne údaje týkajúce sa konkrétnej spotrebiteľskej zmluvy a konkrétneho spotrebiteľa a zároveň si rovnako ako Združenie uplatňuje náhradu trov konania. Z uvedeného vyplýva, že obsah podania Združenia je determinovaný obsahom žaloby. 15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ust. § 255 ods. 1 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia; o výške priznanej náhrady trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešného Združenia (v rozsahu 100 %) rozhodne podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po tom, čo toto uznesenie nadobudne právoplatnosť. 16. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).