KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica17. 5. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/287/2015 z 17. 5. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. mája 2016, sp. zn. 17Co/287/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6813204832.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/287/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813204832
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6813204832.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana v právnej veci žalobcu
G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Z. XXXX/X, XXX XX P., právne zast. JUDr. Pavlom Halajom,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie Slobody 2, 050 01 Revúca, proti žalovanému
Stavebné bytové družstvo Revúca, so sídlom Clementisova 1211/14, 050 01 Revúca, IČO: 31 686 982,
v konaní o zaplatenie 1.865,13 Eur o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k.
7C/446/2013-72 z 09.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol žalobu, p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania,
m e n í tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 1.865,13 Eur s príslušenstvom;
o trovách konania rozhodol tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Z jeho dôvodov vyplýva, že dňa 03.10.2011 uzavreli žalovaný ako objednávateľ a fyzická osoba -
podnikateľ Z. I. A JE TO ! ako zhotoviteľ zmluvu o dielo, na základe ktorej sa zhotoviteľ zaviazal vykonať
dielo - výmenu kanalizačného potrubia v suteréne bytového domu C3 - XXXX na ulici T. Z. v P. v čase
od 03.10.2011 do 31.10.2011. Objednávateľ sa zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi v zmluve dojednanú cenu
diela; zhotoviteľ sa zaviazal, že vykoná na svoj náklad také opatrenia a práce, aby počas vykonania diela
zabránil vzniku škody a že bude na stavenisku zachovávať poriadok a čistotu, odstraňovať priebežne na
svoje náklady odpady a nečistoty, vzniknuté pri vykonávaní prác. Dňa 10.10.2011 v pivnici predmetného
bytového domu žalobca utrpel pádom do neznačenej a nezabezpečenej jamy úraz - vyvrtnutie a
natiahnutie členkového kĺbu a nohy. Žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo
výške 1.865,13 Eur a na náhradu trov konania; keďže výkopové práce boli v bytovom dome vykonané
na základe objednávky žalovaného ako správcu bytového domu na základe zmluvy so súkromným
podnikateľom Z. G., podnikajúcim pod obchodným menom Z. I. A JE TO, za škodu spôsobenú žalobcovi
v dôsledku tohto poškodenia zdravia nesie zodpovednosť žalovaný; v žalobe bližšie špecifikoval nároky,
z ktorých pozostáva žalovaná pohľadávka.
Okresný súd, opierajúc svoje rozhodnutie o § 8b ods. 1, §6 ods. 1,2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov v aktuálnom znení (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), § 415, § 420
ods. 1, 2, 3 a § 631 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v aktuálnom znení (ďalej v texte
aj „OZ“) konštatoval, že pri vykonávaní správy domu zabezpečuje služby (napr. výmenu kanalizačného
potrubia v spoločných častiach domu) v zmysle § 6 z.č. 182/1993 Z.z. správca bytového domu, čo



znamená len toľko, že je v pozícii obstarávateľa záležitostí pri správe domu; objednávateľmi prác sú
v zmysle citovaného zákona vlastníci bytov v bytovom dome a správca ich zo zákona obstaráva v ich
mene a na ich účet, sám ich však nerealizuje. Tieto práce realizuje a za prípadnú škodu (spôsobenú
či už ním samotným alebo osobami, ktoré na tieto práce použije) zodpovedá zhotoviteľ, resp. v
prípade neplatnosti zmluvy o dielo škodca, t.j. ten, kto za škodu zodpovedá, a ten je aj vecne pasívne
legitimovaný. Naopak správca bytového domu by v zmysle § 8 ods. 5 z.č. 183/1993 Z.z. zodpovedal
za škody vzniknuté v dôsledku nesplnenia si povinností, vyplývajúcich zo správy domu, teda napr.
ak by v dôsledku zanedbania prevenčnej povinnosti, spočívajúcej vo včasnom zabezpečení výmeny
kanalizačného potrubia, došlo k havárii a škodám na majetku, zdraví či životoch.
Vzhľadom na uvedené je v prejednávanom prípade pasívne legitimovaným fyzická osoba - podnikateľ
s obchodným menom Z. I. A JE TO !; táto osoba realizovala výmenu kanalizačného potrubia a s tým
spojené výkopové práce v rámci predmetu svojej činnosti; skutočnosti ohľadom nesplnenia prevenčnej
povinnosti (vykonanie preventívnych opatrení počas priebehu prác), ako aj ďalšie predpoklady
zodpovednosti za škodu a (spolu) zavinenie žalobcu ako poškodeného by však bolo predmetom
dokazovania v konaní, kde by bola označená ako žalovaná. Tomu zodpovedajú aj judikáty uvedené
žalobcom, ktoré účelovo interpretuje na osobu žalovaného, čo však z nich nevyplýva. Rozsudok NS SR
sp. zn. 3 Cdo 228/2012 zo dňa 26.09.2013 sa zaoberal zásahom do osobnostných práv žalobcu - rodiča
vodiča, ktorý utrpel smrteľný úraz následkom dopravnej nehody spôsobenej zamestnancom žalovanej.
Rozhodnutie NS ČR sp.zn. 6Cz7/84 zo dňa 28.04.1984 pojednáva o zodpovednosti ubytovacieho
zariadenia za škodu spôsobenú jeho zamestnancovi pri páde z poschodového lôžka v spánku a
nevykonaní preventívnych opatrení, tomu zabraňujúcich; dané ubytovacie zariadenie však priamo bez
sprostredkovateľa poskytlo ubytovanie svojmu zamestnancovi. Rozhodnutie NS ČR sp.zn. 1Cz37/81
zo dňa 29.12.1981 pojednáva o preventívnych opatreniach usporiadateľa športového podujatia a
prípadnej solidárnej spoluzodpovednosti športových tímov, nerieši otázku upravenú v § 420 ods. 2 OZ.
Rozhodnutie NS ČR sp.zn. 1Cz 25/86 zo dňa 30.06.1986 pojednáva o prevenčných povinnostiach
vlastníka, správcu alebo užívateľa pozemku ohľadne zabezpečenia nebezpečných miest na pozemku
(napr. nezakrytej jamy), avšak táto situácia bola odlišná v tom, že o tom uvažoval NS ČR len hypoteticky
(lebo v danom prípade došlo ku škode tak, že žalobca zakopol o drôt, vyčnievajúci zo zeme na pozemku
a utrpel úraz tak, že vybočil z chodníka na pozemok, hoci nemusel a bližšie sa v ňom rieši otázka rozsahu
zavinenia žalobcu) a navyše sa v ňom nič nehovorí o výkopových prácach prechodného charakteru,
učinených zhotoviteľom diela v súvislosti s dodaním diela, ale o všeobecnej potrebe zabezpečenia
nebezpečných miest (napr. nezakrytej jamy), ktoré nie sú ani pri zvýšenej opatrnosti viditeľné a
nebezpečných zariadení, vyskytujúcich sa na pozemku pred prístupom. Dané rozhodnutie teda nerieši
otázku „použitia“ iných osôb pri činnosti zodpovedného subjektu v zmysle § 420 ods. 2 OZ. A napokon
rozhodnutie NS ČR sp.zn. 1Cz 3/91 zo dňa 30.04.1991 pojednáva okrem iného o zodpovednosti za
škodu v súvislosti s tým, že vlastník pozemku bol upozornený na nebezpečenstvo vzniku škody a toto
upozornenie ignoroval, nerieši však taktiež otázku občianskoprávnej zodpovednosti v zmysle § 420 ods.
2 OZ.
Vzhľadom na uvedené súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté žalobcom (lekársky posudok, potvrdenie
zamestnávateľa na č.l. 14 spisu, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti na č.l. 15 spisu, preukaz
o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti na č.l. 16 spisu, potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
na č.l. 17, 18 spisu, rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Rožňava o priznaní nemocenského na
č. l. 19 spisu, mzdový list žalobcu pre rok 2012, vyčíslenie nákladov za lieky na č.l. 21 spisu, ako
aj navrhovaný výsluch Z. I. ako svedka), pretože ich vzhľadom na konštatovaný nedostatok pasívnej
legitimácie žalovaného považoval za nadbytočné, bez právneho významu a teda aj nehospodárne.
O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte aj „O.s.p.“) tak, že tento nemá právo na náhradu trov konania, pretože
nemal ani len čiastočný úspech vo veci. Plný úspech vo veci mal žalovaný, ktorý si však náhradu trov
konania neuplatnil, preto o nej súd v zmysle § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. nerozhodoval.

Proti rozsudku okresného súdu podal včas odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci. Okresný súd mal posúdiť vec podľa § 420 ods. 2 OZ a podľa § 415 OZ; zo zákona
vyplývajúcu zodpovednosť za škodu nemožno preniesť na iný subjekt, ani na zmluvného partnera.
Občiansky zákonník bol vydaný v čase socializmu, keď súkromné podnikanie neexistovalo a práce v
subdodávke nebývali obvyklé. Napriek tomu zákonodarca neobmedzil zodpovednosť škodcu výlučne
za konanie svojich zamestnancov, čo vyplýva z doslovného výkladu § 420 ods.2 OZ. Žalovaný sám ani
prostredníctvom zmluvného dodávateľa prác - pána Házyho - neoznačil vykopanú jamu, nezakryl ju a
ani inak nezabezpečil pred pádom.



Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1873/2007, sp. zn. 28Cdo/2231/2010, sp.
zn. 25Cdo/422/1999, sp. zn. 25Cdo/2102/2002.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok okresného zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, alebo aby
rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako správny
potvrdiť. Správca bol v prejednávanej veci v postavení objednávateľa, práce vykonával zmluvný
dodávateľ firma A JE TO ! -O. I. so svojimi zamestnancami, ktorý zároveň zodpovedal aj za bezpečnosť
pri vykonávaní výkopových prác. Zabezpečenie bezpečnosti pri vykonávaní výkopových prác prináleží
vykonávateľom prác a nie správcovi bytov.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa §
212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav
veci, ktorý následne aj správne právne posúdil, keď žalobu zamietol. Odvolací súd na skutkové zistenia,
uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa a na právne normy, ktoré použil, poukazuje a v celom rozsahu
sa s nimi stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodné, keď vychádza z názoru, že súd mal správne
posúdiť vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa § 420 ods. 2 OZ. V § 420 ods.2 je vyjadrená zásada,
že pokiaľ niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá
za túto škodu sám, ale za ňu zodpovedá ten, za koho túto činnosť vykonával; vzťahuje sa to najmä na
prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych povinností spôsobí
škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ, a to bez ohľadu na
to, či je zamestnávateľ právnickou alebo fyzickou osobou. (Pôvodne to platilo len vo vzťahu pracovníka
k organizácii.) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ak bola spôsobená pri
ich činnosti tými osobami, ktoré na túto činnosť použili; použitie týchto osôb sa uskutočňuje spravidla
na základe pracovnoprávneho pomeru; postihuje aj prípady, keď niekto koná v prospech právnickej
alebo fyzickej osoby na základe iného právneho pomeru než pracovnoprávneho, hoci najčastejšie ide
o vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho pomeru.
Skutočnosť, že zodpovednou osobou za spôsobenie škody vo vzťahu k poškodenému je právnická
osoba alebo fyzická osoba, ak bola spôsobená škoda pri ich činnosti, ešte neznamená, že osoby,
ktoré túto činnosť za právnickú alebo fyzickú osobu vykonávali a pritom tretej osobe spôsobili škodu,
vyjdú z tejto konštrukcie bez akýchkoľvek právnych následkov. Tieto osoby však nezodpovedajú
priamo poškodenému, ale ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
To znamená, že zodpovedajú svojmu zamestnávateľovi, ktorý môže voči nim uplatniť pracovnoprávny
regres (§ 179 ods. 1 Zákonníka práce).

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že žalovaný ako správca bytového domu objednal výmenu
kanalizačného potrubia u súkromného podnikateľa, ktorý na základe zmluvy o dielo zo dňa 03.10.2011
tieto práce i vykonal. V zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov konal správca v mene
a na účet vlastníkov bytov v bytovom dome. Z §631 OZ vyplýva zodpovednosť zhotoviteľa diela (teda
nie žalovaného) aj za prípadnú škodu, spôsobenú ním pri vykonávaní diela z toho, že dielo vykonáva na
svoje nebezpečenstvo. Správca bytového domu pri vykonávaní správy domu obstaráva práce a služby
(§ 6 z.č. 182/1993 Z.z.) pri správe domu v mene a na účet vlastníkov bytov v bytovom dome, ktorí sú
objednávateľmi prác; práce realizuje zhotoviteľ, ktorý zodpovedá za prípadnú škodu, spôsobenú ním
samotným alebo osobami, ktoré na tieto práce použije, a ktorý je aj pasívne legitimovaný v prípadnom
súdnom spore.

Vzhľadom na uvedené je pasívne legitimovaným Z. I. A JE TO ! a nie žalovaný; nie sú dané odvolacie
dôvody, uvádzané žalobcom. Preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok v prvom výroku
ako vecne správny potvrdil.



Výrok o trovách prvostupňového konania odvolací súd zmenil; okresný súd nesprávne konštatoval,
že nebolo potrebné rozhodovať o trovách žalovaného, lebo si ich neuplatnil. V konaní bol žalovaný
úspešný; v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. má právo na náhradu trov konania; žiadne trovy konania si však
neuplatnil, ani mu zo spisu nevyplývajú. Preto výrok o trovách prvostupňového konania musí túto situáciu
odzrkadľovať: úspešný žalovaný má právo na náhradu trov konania, ale súd mu ich nemôže priznať,
lebo si žiadne neuplatnil, ani mu zo spisu nevyplývajú.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešný účastník, v danom
prípade žalovaný. Tomuto však trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnil.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6813204832)

  1. 9. 12. 2014Rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 7C/446/2013 z 9. 12. 2014zmenené
  2. 17. 5. 2016Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/287/2015 z 17. 5. 2016 (toto rozhodnutie)