Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/763/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813207524 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6813207524.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: O.. L. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX T. T. XXX, zastúpený Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, so sídlom Železničná 257/19, 050 01 Revúca, proti žalovanej: U. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom S. B. XXX/X, XXX XX S., zastúpená ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, IČO: 36 588 725, sídlo Rázusova 1, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 14. 04. 2015 č. k. 4C/141/2013 - 189, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom určil, že strany sporu, a to žalobca a žalovaná, sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, každý v podiele 1 k celku. Dospel k záveru, že žalobca mal naliehavý právny záujem na navrhovanom určovacom výroku z dôvodu, že k spornej nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností, ako výlučná vlastníčka bola zapísaná žalovaná, pričom žalobca tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej, pričom každému svedčí podiel 1 k celku. Rozhodnutím súdu by sa odstránil možný nesúlad medzi skutočným stavom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zápisom o tomto práve v katastri nehnuteľností. Súd mal preukázané, že strany sporu sú bývalí manželia, pričom manželstvo trvalo od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. Počas trvania manželstva vznikol k bytu v S. na ulici J. (ďalej len „byt J.“) spoločný nájom v zmysle § 703 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ako manželov, ktoré v čase vzniku spoločného nájmu ešte trvalo, žili v spoločnej domácnosti. Hoci na základe žiadosti žalobcu, dňa 02. 04. 1994 bola uzatvorená Zmluva o nájme toho istého bytu medzi bytovým podnikom (ako prenajímateľom) a žalovanou (ako nájomkyňou), keďže aj táto nájomná zmluva bola uzatvorená počas trvania manželstva a spolužitia strán sporu, na základe tejto nájomnej zmluvy vznikol opäť spoločný nájom bytu účastníkov konania, ako manželov, pričom je právne nerozhodné, z akých dôvodov žalobca požiadal o zmenu v nájomnom vzťahu. Súd poukázal na to, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, akým spôsobom a či vôbec pred tým vzniknutý nájomný vzťah k predmetnému bytu skončil. Poukázal na to, že za existencie spoločného nájmu bytu J. žalobcom a žalovanou žalovaná sama, ako kupujúca, dňa 19. 12. 1996 uzatvorila Zmluvu o prevode vlastníctva bytu J., na základe ktorej bola v katastri nehnuteľností zapísaná žalovaná ako výlučný vlastník bytu. Hoci právo spoločného nájmu bytu samotné do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo 4486/2007), vlastnícke právo k bytu, ktoré je nadobudnuté dôsledkom realizácie práva manželov, ako spoločných nájomcov, prenajatý byt odkúpiť do vlastníctva v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. už do bezpodielového spoluvlastníctva patrí. Tento právny následok nastane aj v prípade, ak zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzatvorí iba jeden z manželov v súlade s ustanovením § 143 OZ. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva sa stáva aj vec nadobudnutá zámenou za vec, ktorá bola sčasti výlučne vlastníctvom jedného z manželov a sčasti v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch manželov. Súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva sú ďalej aj výnosy, úžitky a prírastky veci bez ohľadu na to, či vec samotná je súčasťou BSM alebo je výlučným vlastníctvom iba jedného z manželov (NS ČR sp. zn. 22Cdo/3542/2006). Do BSM patria aj úroky vkladu patriaceho iba jednému z manželov a ak bola vec kúpená sčasti, aj za tieto úroky patrí do BSM, hoci na jej nadobudnutie by boli inak prevažne použité prostriedky z výlučného majetku iba jedného z manželov (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/798/2004), pričom zároveň platí, že do BSM nepatrí iba taká vec, ktorá bola celkom nadobudnutá z prostriedkov patriacich do výlučného majetku iba z jedného manželov, ako jediným účastníkom kúpnej zmluvy (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/980/2003). V prípade čiastočného, čo i len nepatrného vynaloženia finančných prostriedkov alebo inej majetkovej hodnoty z BSM na nadobudnutie veci aj len jedným z manželov, stáva sa táto vec súčasťou ich BSM. Poukázal na to, že žalovaná uzatvorením Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 19. 12. 1996 sama realizovala právo na odkúpenie bytu podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. patriace žalobcovi a žalovanej spoločne ako manželom. Mal za preukázané, že na zaplatenie kúpnej ceny bytu J. vo výške 18 231,- Sk a kúpnej ceny podielu na pozemku vo výške 1 185,- Sk, spolu 19 416,- Sk, boli použité prostriedky z účtu stavebného sporenia vedeného na meno žalovanej vo R. V., a. s., č. XXXXXXXX/XXXX, založeného dňa 18.10.1996, o ktorých žalovaná tvrdila že sú jej výlučným vlastníctvom z dôvodu, že na tento účet mala vložiť peňažné prostriedky v sume 15 500,- Sk, darované žalovanej jej bratom, svedkom E. P.. Súd mal preukázané, že na účet stavebného sporenia bola pripísaná prémia stavebného sporenia vo výške 5 936,50 Sk, úroky vo výške 41,40 Sk v roku 1996 a úroky vo výške 208,50 Sk v roku 1997, účet stavebného sporenia bol zrušený ku dňu 05. 05. 1997, peniaze z účtu boli v dvoch častiach vo výške 13 849,90 Sk a 5 566,10 Sk, spolu vo výške 19 416,- Sk, teda presne vo výške kúpnej ceny bytu a podielu na pozemku poukázané na účet patriaci E. S., určený na príjem platieb za odpredaj mestských bytov a zvyšok sumy na účte vo výške 370,40 Sk bol vyplatený poštou žalovanej. Poukázal na to, že kúpna cena bytu J. bola platená v sume vyššej, ako je žalovanou tvrdená suma údajne darovaných peňazí svedkom E. P.. Kúpna cena bytu tak bola sčasti zaplatená aj z prostriedkov, ktoré boli na účet stavebného sporenia pripísané titulom prémie stavebného sporenia a úrokov, spolu 6 186,40 Sk. Súd mal za to, že medzi účtom stavebného sporenia a terminovaným vkladom, alebo vkladom na vkladnej knižke, prípadne iným podobným produktom právne nie je žiadny rozdiel; ani stavebné sporenie nemožno považovať za osobné právo jedného z manželov, preto aj úroky a prémia stavebného sporenia pripísané na účet stavebného sporenia, na ktorom prostriedky by inak boli tvorené výlučným majetkom iba jedného z manželov, by v súlade s ustálenou judikatúrou patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj v prípade, ak by tvrdenie žalovanej, že prostriedky vložené na účet stavebného sporenia boli výlučným vlastníctvom žalovanej, bolo pravdivé, bola kúpna cena bytu zaplatená sčasti aj z prostriedkov patriacich do BSM (tvorených úrokmi a prémiou stavebného sporenia pripísanými k tomuto účtu), preto aj z tohto dôvodu by predmetný byt patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, hoci v katastri nehnuteľností bola ako vlastníčka zapísaná ako výlučne žalovaná. Skutočnosť, že žalobca v tom čase bol devízovým cudzozemcom, nebránila nadobudnutiu bytu do BSM, pretože na tento prípad sa vzťahovala výnimka zo zákazu nadobudnutia nehnuteľnosti v tuzemsku devízovými cudzozemcami podľa § 19 ods. 1 písm. c/ zákona č. 202/1995 Z. z. Byt B., ku ktorému sa žalobca domáhal určenia podielového spoluvlastníctva, nadobudla žalovaná počas trvania manželstva z peňažných prostriedkov, ktoré získala predajom bytu J. patriaceho do BSM, čím došlo k transformácii majetku z bezpodielového spoluvlastníctva na iný majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve. Preto aj byt B. patril do BSM žalobcu a žalovanej, ktoré BSM zaniklo dňa 07. 11. 2008 právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 3C/182/2008 - 17. BSM strán sporu nebolo vyporiadané v lehote troch rokov od jeho zániku, keď konanie o jeho vyporiadaní vedené Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 5C/17/2009 bolo zastavené pre späťvzatie. O vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov platí zákonná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Žalobca a žalovaná sú preto podielovými spoluvlastníkmi bytu B.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) a žalobcovi, ako úspešnej strane sporu, priznal náhradu trov konania. Súd priznal trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaní dňa 14. 04. 2015, pričom tarifnú odmenu určil v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 vo výške 64,54 Eur za jeden úkon právnej služby z dôvodu, že predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva, ktorého hodnotu samého o sebe určiť nemožno, pričom poukázal na spoločnú poznámku č. 1 k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov k prílohe zákona č. 71/1992 Zb., ktorá vychádza z nemožnosti ocenenia vlastníckeho práva. Súd mal za to, že vzhľadom na podobný účel zákona č. 71/1992 Zb., ktorým je stanovenie základu pre súdny poplatok a vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ktorým je stanovenie základu pre odmenu advokáta, by oba tieto predpisy mali byť vykladané podobne. Zároveň priznal paušálnu náhradu výdavkov vo výške 8,39 Eur za každý úkon právnej služby, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 145,84 Eur, trovy konania celkom vo výške 245,34 Eur. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie žalovaná aj žalobca. 3. Žalovaná podala odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Mala za to, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatrí vec, ktorá bola nadobudnutá za trvania manželstva z výlučných prostriedkov iba jedného z manželov ako jediného kupujúceho, s poukazom na ustálenú judikatúru. Ak iba jeden z manželov nadobudne za trvania manželstva za svoje výlučné prostriedky byt, ktorého bol nájomcom, takýto byt sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale je vo výlučnom vlastníctve toho z manželov, ktorý byt za svoje výlučné prostriedky nadobudol. Aj na takéto prípady sa vzťahuje výluka s nadobudnutia veci do BSM v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka. V odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa s uvedenou argumentáciou žalovanej, ako ani s rozhodovacou praxou súdov v obdobných veciach nevyporiadal a v rozpore s tým svoje rozhodnutie svojvoľne založil na opačnom názore, t. j. že odkúpením obecného bytu v spoločnom nájme manželov za trvania manželstva, hoci aj za výlučné prostriedky iba jedného z nich, by sa byt nevyhnutne stal súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj v prípade, ak účastníkom kúpnej zmluvy bol iba jeden z manželov, ktorý výslovne prejavil vôľu nadobudnúť byt do svojho výlučného vlastníctva. Namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutia okresného súdu, keď výklad zaujatý súdom vychádza z nesprávnej interpretácie dotknutých ustanovení právnych predpisov. Uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k obecnému bytu iba jedným z manželov, ako spoločných nájomcov bytu, nemá automaticky za následok, že by bol byt nadobúdaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rovnako ako je tomu v prípade nadobúdania ostatných vecí do bezpodielového spoluvlastníctva, aj v tomto prípade je potrebné skúmať pôvod finančných prostriedkov, za ktoré bol byt nadobúdaný a tiež právny titul, na základe ktorého k jeho nadobudnutiu došlo. Ak bol obecný byt nadobudnutý na základe zmluvy uzatvorenej iba jedným z manželov (spoločných nájomcov obecného bytu) za výlučné prostriedky takéhoto manžela, byt je jeho výlučným vlastníctvom a nestáva sa súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd vec však z uvedených hľadísk vôbec neskúmal, keď žalobe vyhovel bez toho, aby dôkladne vyhodnotil, z akých prostriedkov bol žalovanou byt nadobudnutý, vzhľadom k čomu má za to, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 4/2001, podľa ktorého právo nájmu bytu nemôže tvoriť predmet BSM. Ak právo spoločného nájmu do BSM nepatrí, nemôžu doň patriť ani žiadne práva od nájomného práva odvodené, teda ani právo na odkúpenie bytu v spoločnom nájme. Na rozdiel od družstevných bytov, u ktorých členstvo a členský podiel v družstve predstavuje určitú majetkovú hodnotu, právo nájmu obecného bytu majetkovú hodnotu nemá a nie je majetkom, ktorý by tvoril BSM. Argumentácia rozhodnutím NS ČR sp. zn. 22 Cdo/4000/2008 nemôže obstáť, keďže v tomto rozhodnutí bola riešená otázka nadobudnutia vlastníckeho práva k družstevnému bytu za situácie, že obidvaja manželia boli spoločnými nájomcami družstevného bytu a spoločnými členmi družstva. Na nesprávnom výklade ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. je založený aj názor súdu, podľa ktorého právo na odkúpenie bytu je spoločným právom manželov. Má za to, že z citovaného ustanovenia plynie iba povinnosť uložená vlastníkovi domu v prípade odpredaja bytu previesť byt do vlastníctva toho, kto je jeho nájomcom. V prejednávanej veci žalovaná, ako nájomca bytu a jediný účastník zmluvy o nájme, požiadala E. S. o predaj bytu, vzhľadom k čomu s ňou E. S., ako vlastník domu platne uzatvorilo zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu v súlade s ustanovením § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca o odkúpenie bytu nikdy nepožiadal, s odkúpením bytu iba žalovanou súhlasil a vopred sa práva na odkúpenie bytu vzdal, s čím sa okresný súd náležite nevysporiadal. Súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnym právnym záverom, pokiaľ ide o vyhodnotenie otázky týkajúcej sa pôvodu a právnej povahy peňažných prostriedkov, za ktoré došlo k odkúpeniu bytu. V konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky na kúpu bytu daroval žalovanej vo výške 15 500,- Sk jej brat, ktorá skutočnosť vyplýva z predložených listinných dôkazov, najmä z originálu potvrdenia o darovaní finančných prostriedkov, čestného vyhlásenia E. P., ako aj výpisu z účtu stavebného sporenia a výsluchu svedka E. P.. Okresný súd, pokiaľ nepovažoval výpoveď svedka E. P. za hodnovernú s poukazom na údajné rozpory v jeho výpovedi a vo výpovedi jeho manželky P. P., nezohľadnil, že sa jednalo o rozpory v tvrdeniach, ktoré nemajú pre podstatu veci význam (obaja svedkovia potvrdili, že peniaze E. P. žalovanej odovzdal) a ktoré boli zapríčinené značným časovým odstupom takmer 20 rokov od predmetnej udalosti. Pri vyhodnotení týchto výpovedí vôbec nevzal do úvahy listinné dôkazy vyhotovené v reálnom čase. Neobstojí názor okresného súdu, podľa ktorého prémia pripísaná na účet stavebného sporenia žalovanej patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ku ktorému názoru súd dospel s poukazom na rozhodovaciu prax súdov, v zmysle ktorej súčasťou bezpodielového vlastníctva manželov sú aj úroky z vkladu patriacemu iba jednému z manželov, aj keď samotný vklad nebol súčasťou BSM. Svoju úvahu, v zmysle ktorej niet žiadneho rozdielu medzi účtom stavebného sporenia a termínovaným vkladom, resp. vkladom na vkladnej knižke, súd žiadnym spôsobom neodôvodnil. Názor súdu, že aj v prípade, ak by prostriedky vložené na účet stavebného sporenia boli výlučným vlastníctvom žalovanej, prémia stavebného sporenia patrila do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, vzhľadom k čomu byt nemohol byť výlučným vlastníctvom žalovanej, považuje za nesprávny, keď cieľom poskytovania štátnej prémie stavebného sporenia, je poskytnúť sporiteľovi plnenie za účelom financovania jeho bytových potrieb z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia. Poskytnutie štátnej prémie je osobne viazané na osobu stavebného sporiteľa, ktorému jedine môže byt za splnenia stanovených podmienok štátna prémia poskytnutá a je účelovo viazané na zabezpečenie financovania jeho bývania. Vzhľadom na svoj osobitný charakter a účelovú viazanosť je preto štátna prémia stavebného sporenia výlučným majetkom toho z manželov, ktorý je stavebným sporiteľom a nepatrí do BSM. Účastníkom zmluvy o stavebnom sporení bola výlučne žalovaná, bola výhradným majiteľom účtu stavebného sporenia a jediným stavebným sporiteľom. Prémia stavebného sporenia bola preto jej výlučným vlastníctvom a nebola súčasťou BSM. Byt bol financovaný z výlučných prostriedkov žalovanej. 4. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konania, prípadne aby ho zmenil tak, že žalobu zamietne a žalobcu zaviaže na náhradu trov prvostupňového konania, ako aj trov odvolacieho konania. V prípade, ak odvolací súd dospeje k názoru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne a napadnutý rozsudok potvrdí, žiadala, aby odvolací súd v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie, pokiaľ ide o riešenie právnej otázky, či uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu k obecnému bytu iba jedným z manželov, ako spoločných nájomcov bytu, má bez ďalšieho nevyhnutne za následok, že takýto byt je nadobúdaný do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to bez ohľadu na to, či kúpna cena za byt bola hradená z výlučných prostriedkov iba jedného z manželov alebo zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, či štátna prémia stavebného sporenia pripísaná na účet stavebného sporenia, ktorého jediným majiteľom je iba jeden z manželov a na ktorom sú uložené jeho výlučné prostriedky, patri do BSM alebo je výlučným vlastníctvom manžela, ktorý je stavebným sporiteľom, keďže uvedené otázky doposiaľ neboli v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu riešené a ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. 5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom okresného súdu vo veci samej ako aj s jeho odôvodnením, navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil. Nesúhlasí s vyjadrením žalovanej, že rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené, vzájomne rozporné, a preto nepreskúmateľné. Poukázal na to, že podstatou predmetného sporu je, či žalovaná nadobudla byt na ulici J. v S. z výlučných finančných prostriedkov alebo z prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná mala na svojom stavebnom sporení pred kúpou predmetného bytu uložené finančné prostriedky, ktoré sa jej úročili a tieto mala použiť na zakúpenie predmetného bytu. Okresný súd správne dospel k záveru, že súčasťou BSM sú aj výnosy, úžitky a prírastky veci bez ohľadu na to, či vec samotná je súčasťou BSM alebo je výlučným vlastníctvom iba jedného z manželov, a to bez ohľadu na rozsah použitých prostriedkov z BZM a napokon aj k záveru, že do BSM patria aj úroky z vkladu patriaceho iba jednému z manželov a ak vec bola kúpená sčasti aj za tieto úroky, patrí do BSM, hoci na jej nadobudnutie by boli inak prevažne použité prostriedky z výlučného majetku iba jedného z manželov. Poukázal ďalej na to, že nemožno opomenúť skutočnosť, že o nadobudnutie bytu na ulici J. do nájmu sa pričinil predovšetkým žalobca, ktorý dostal byt do užívania od E. S. na základe Zápisu o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 01. 07. 1992. Pokiaľ požiadal o zmenu užívateľa bytu z jeho osoby na osobu žalovanej, bolo to z dôvodu, že sa mylne domnieval, že nemôže nadobudnúť byt do vlastníctva z dôvodu, že je českým štátnym občanom. Takéto vyhlásenie nemôže nahrádzať vzdanie sa práv, ktoré mu zákon priznáva s poukazom na ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalovanej, že žalobca s nadobudnutím bytu do výlučného vlastníctva žalovanej v tom čase súhlasil, neobstojí; ani zhodná vôľa manželov nadobudnúť vec do výlučného majetku jedného z manželov nemôže vec z majetku patriaceho do BSM vylúčiť (NS ČR sp. zn. 22Cdo 2779/2008). Ani omyl v právnej úvahe nemôže byť dôvodom na vylúčenie nadobudnutia veci do BSM (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 410/2008). Súd správne poukázal na to, že v tom čase platný a účinný devízový zákon umožňoval žalobcovi nadobudnúť byt do masy BSM. K námietkam žalovanej v odvolaní, že výpovede svedkov E. P. a jeho manželky sa mali líšiť len v detailoch a že uplynula dlhšia doba od predmetnej udalosti a že súd nevzal do úvahy listinné dôkazy potvrdzujúce darovanie peňažných prostriedkov žalovanej E. P., uviedol, že okresný súd spochybnil akýkoľvek doklad o darovaní finančných prostriedkov svedkom žalovanej, keď tento bol predložený až v tomto konaní, nebol predložený v konaní o vyporiadanie BSM a skutočnosti, že mal byť tento byt nadobudnutý z darovaných finančných prostriedkov žalovanej, súd neuveril, keď tomu nasvedčoval aj fakt, že bol žalovanou podaný aj návrh na vypracovanie znaleckého posudku na ohodnotenie tohto bytu v konaní o vyporiadaní BSM. Súd sa správne vysporiadal s otázkou nadobudnutia bytu na ulici J. do BSM s poukazom na to, že na predmetný byt vznikol zo zákona spoločný nájom bytu medzi manželmi a obom manželom vzniklo spoločné právo na uzavretie kúpnej zmluvy, ktorého sa nikto nemohol vopred vzdať. Ak kúpnu zmluvu na predmetný byt uzavrel len jeden z manželov, táto skutočnosť nemohla zmeniť nič na tom, že byt patrí do BSM. Súd sa správne vysporiadal s tým, že byt nebol zakúpený z výlučných prostriedkov žalovanej, ale zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM strán sporu. Tomuto záveru svedčí aj to, že aj keby súd uznal darovanie finančných prostriedkov svedkom žalovanej, táto suma jednak nezodpovedala celkovej cene bytu, jednak táto suma nebola celá pripísaná na stavebné sporenie žalovanej, ale len suma 14 800,- Sk, a teda k sume na kúpu bytu musela nevyhnutné pristúpiť suma z prostriedkov BSM, napr. z platu alebo spoločných úspor jedného z manželov, čo malo za následok nadobudnutie bytu sčasti za finančné prostriedky z BSM, neohovoriac o tom, že k uvedeným tvrdeným výlučným finančným prostriedkom žalovanej prirástol aj úrok počas trvania manželstva. Záver súdu, že ak by aj žalovaná použila na zakúpenie bytu na ulici J. jej výlučné finančné prostriedky, tieto by sa mohli posudzovať iba ako investície jedného z manželov na majetok patriaci do BSM a ako také by ich bolo možné vyporiadať len v rámci konania o vyporiadanie BSM, je správny. Ďalšie námietky žalovanej v odvolaní sú bezpredmetné, nakoľko súd všetky jej námietky vyvracia kvalitným a rozsiahlym odôvodnením. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2443/08, v ktorom ústavný súd pripomenul, že „spravodlivosť ako ústavný princíp a hodnota musí byť v rozhodovacej činnosti sudcu vždy prítomná“. Má za to, že odvolanie žalovanej je v tomto smere bezpredmetné, nespôsobilé zvrátiť riadne odôvodnené názory súdu prvej inštancie, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a skutkové zistenia súdu sú správne priradené pod jednotlivé právne normy. 6. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca z dôvodu, že podľa názoru žalobcu rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Okresný súd nemal použiť ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ale mal použiť správne ustanovenie § 10 ods. 1 a 2 citovanej vyhlášky pri výpočte odmeny za jednotlivé úkony právnej služby. Súd pochybil, keď pri odmene za jeden úkon právnej služby vychádzal z nepeňažného plnenia. Spor sa týkal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, súd priznal žalobcovi 100 %-ný úspech v konaní, žalobca si vyčíslil trovy konania riadne, pričom odmenu za jeden úkon právnej služby určil vo výške 210,81 Eur, pričom vychádzal zo sumy 6 000,- Eur vypočítanej ako polovica zo sumy 12 000,- Eur, ako celkovej hodnoty nehnuteľnosti, bytu tvoriaceho predmet sporu ako peniazmi oceniteľnej veci v zmysle § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky. Základ sumy mal určený odborným posúdením znalca, ktorý ohodnocuje byty v danej lokalite, toto odborné posúdenie znalca tvorilo súčasť podania advokáta žalobcu - vyčíslenia trov konania zo dňa 16. 04. 2015. S účinnosťou od 01. 07. 2013 (novela advokátskej tarify vyhlášky č. 655/2004 Z. z.) uskutočnenou vyhláškou MS SR č. 184/2013 boli nejasnosti ohľadne výpočtu odmeny za úkony právnej služby z peniazmi oceniteľnej veci alebo z nepeňažného plnenia jednoznačne odstránené v tom smere, že vždy, ak sa vedie spor ohľadne peniazmi oceniteľnej veci, treba vychádzať pri výpočte trov právneho zastúpenia z hodnoty veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. V tomto smere poukázal na nález Ústavného súdu SR. sp. zn. I. ÚS 119/2012, z ktorého vyplýva, že „ak sú vec, právo alebo plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto suma považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci, pretože vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a kedy nie. Explicitná úprava § 9 ods. 1 vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného právneho predpisu.“. Žalobca predložil stanovenie ceny odborným posúdením. Žalobca predložil takéto posúdenie ceny znalcom z daného odvetvia z dôvodu, že sám s predmetnou nehnuteľnosťou nedisponuje, nebýva v nej a s poukazom na výpis LV z nehnuteľnosti mu nebolo deklarované ani vlastnícke právo k nej, preto prípadné ocenenie, keďže predmetnú nehnuteľnosť v celom rozsahu užíva žalovaná, znaleckým posudkom pre žalobcu ani neprichádzalo do úvahy, napr. umožnením vstupu na túto nehnuteľnosť a pod. Má za to, že stanovenie ceny odborným odhadom znalca by malo postačovať súdu na určenie hodnoty ceny veci, o ktorej vlastníctvo sa viedol predmetný spor. Len za účelom výpočtu trov konania, podľa jeho názoru, dokonca ani nebolo nutné nariadiť znalecké dokazovanie súdom prvej inštancie, pričom v tomto smere poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 29. 09. 2009 sp. zn. I. ÚS 272/09 - 17. Nestotožňuje sa s tvrdením súdu, kde súd poukazuje na spoločnú poznámku č. 1 k položke č. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov v prílohe Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov s tým, že advokátska vyhláška a zákon o súdnych poplatkoch by mali byť vykladané podobne, nakoľko Zákon o súdnych poplatkoch, ako i advokátska vyhláška sú od seba úplne nezávislé dva právne predpisy, kde každý predpis plní iný účel. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu v jeho druhom výroku o trovách konania tak, že prizná žalobcovi trovy konania tak prvostupňového, ako i druhostupňového, ktoré pozostávajú z trov konania zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia v celkovej výške 552,20 Eur. 7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že odvolacie námietky žalobcu neobstoja, v okolnostiach prejednávanej veci nebolo namieste pri výpočte tarifnej odmeny aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1, 2 advokátskej tarify, ale ustanovenia § 11 ods. 1 advokátskej tarify tak, ako to správne určil aj okresný súd. Ustanovenie § 11 ods. 1 advokátskej tarify je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 10 ods. 1 a 2 advokátskej tarify, ustanovenie § 10 advokátskej tarify nemožno na výpočet tarifnej odmeny advokáta použiť, ak je namieste aplikovať ustanovenie § 11 advokátskej tarify. Tarifná odmena advokáta bola správne určená podľa ustanovenia § 11 ods. 1 advokátskej tarify vo výške 1/13 výpočtového základu, a to jednak poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/, ako aj vzhľadom na úpravu podľa § 11 ods. 1 písm. c/ advokátskej tarify. Ustálená súdna prax uznáva, že aj v niektorých typoch o určenie v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. hodnotu predmetu konania nemožno vyjadriť v peniazoch, čo odôvodňuje aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ advokátskej tarify. Pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a/ advokátskej tarify v spojení s ustanovením § 80 písm. c/ O. s. p. má rozhodujúci význam najmä v ňom uvedené slovné spojenie „ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť hodnotu predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným obsahom predmetu konania. V prejednávanej veci nebola hodnota sporu peniazmi oceniteľná, žalobný návrh žalobcu ako aj rozhodnutie okresného súdu boli založené výlučne na okolnostiach, ktoré nemajú z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania v zmysle § 10 ods. 2 advokátskej tarify žiaden význam. Správnosť uvedeného princípu potvrdzuje aj to, že samotná poplatková povinnosť žalobcu v konaní bola určená podľa položky č. 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu č. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ktorá sa aplikuje na prípady, ak predmet konania nemožno oceniť peniazmi. Navyše, aplikácia základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 1/13 výpočtového základu je odôvodnená aj tým, že ide o vec, kde klientom je fyzická osoba a predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie, alebo fakticky slúži na jej bývanie (§ 11 ods. 1 písm. c/ advokátskej tarify). V prejednávanej veci nebolo sporné, že byt na ulici J. B. je určený na bývanie a že v ňom v súčasnosti žalovaná býva, čo ostatne žalobca v konaní nikdy nespochybňoval. Rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 119/2012 nemôže v prejednávanej veci obstáť, predmetom konania pred všeobecnými súdmi, ktorého sa týkalo rozhodovanie ústavného súdu, bolo určenie vlastníctva k hnuteľnej veci (motorovému vozidlu), t. j. na rozdiel od posudzovaného prípadu v ňom neexistovali skutkové okolnosti odôvodňujúce aplikáciu konkrétneho ustanovenia, a to § 11 ods. 1 písm. c/ advokátskej tarify. 8. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil. 9. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 11. Čo sa týka preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 379 a § 380 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi. S prihliadnutím na rozsah odvolania a odvolacie dôvody uvedené v odvolaní žalovanej odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, s vysloveným rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej sa odvolací súd stotožňuje. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady v konaní pred okresným súdom, ktoré by sa týkali procesných podmienok; čo sa týka preskúmania veci samej, odvolací súd dospel k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym záverom, rozsudok okresného súdu je vecne správny. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že strany sporu boli manželia. Ich manželstvo trvalo od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX. Počas trvania manželstva stranám sporu vzniklo právo spoločného nájmu k bytu, ktorý bol bytom obecným. Počas trvania manželstva E. S., ako prenajímateľ predmetného bytu, uzatvorilo zmluvu o prevode vlastníctva bytu, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku, na ktorom je dom, v ktorom sa nachádza predmetný byt, postavený, so žalovanou, ako kupujúcou, za kúpnu cenu spolu vo výške 19 416,- Sk. Na základe tejto zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom zmluva bola uzatvorená v zmysle Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako výlučná vlastníčka bytu bola v katastri nehnuteľností zapísaná žalovaná. Žalovaná v konaní preukazovala, že cenu za predmetný byt uhradila z výlučných prostriedkov s poukazom na to, že finančné prostriedky na kúpu predmetného bytu získala darom od svojho brata, pričom v konaní preukazovala výšku darovaných finančných prostriedkov celkovo v sume 15 500,- Sk. Tvrdila, a to aj v podanom odvolaní, že tieto finančné prostriedky vrátane štátnej prémie, ktorá bola pripísaná na účet žalovanej vedený u spoločnosti R. V. a. s. (pričom sa jednalo o stavebné sporenie), sú výlučným vlastníctvom žalovanej, keď aj štátna prémia stavebného sporenia vzhľadom na svoj osobitný charakter a účelovú viazanosť je výlučným majetkom toho z manželov, ktorý je stavebným sporiteľom a nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je zrejmé, že túto námietku s prihliadnutím na odvolacie námietky uvedené v odvolaní žalovaná považovala za najzásadnejšiu, a to aj s prihliadnutím na to, že na túto okolnosť navrhovala pripustiť dovolanie v prípade, ak by odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, je odvolací súd viazaný jednak rozsahom odvolania, ale aj odvolacími dôvodmi. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že predmetný byt aj v čase uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu len žalovanou bol v režime spoločného nájmu bytu a pokiaľ predmetný byt bol nadobudnutý za finančné prostriedky patriace do BSM, čo aj len sčasti, tento byt patrí do BSM bývalých manželov - strán sporu. Odvolací súd poukazuje na časť odôvodnenia súdu prvej inštancie, v ktorej súd dospel k názoru, že aj v prípade, že by prostriedky vložené na účet stavebného sporenia boli výlučným vlastníctvom žalovanej (nadobudnuté darom od E. P. alebo na základe akéhokoľvek iného dôvodu uvedeného v § 143 OZ), bola kúpna cena zaplatená sčasti aj z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, tvorených úrokmi a prémiou stavebného sporenia pripísané k tomuto účtu; preto aj z tohto dôvodu by predmetný byt patri do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne zistené, že žalovaná uzatvorila počas trvania manželstva Zmluvu o stavebnom sporení so spoločnosťou R. V., a. s., dňa 23. 10. 1996, pričom z výpisu z účtu (v spise na č. l. 82) nepochybne vyplýva, že dňa 24. 10. 1996 bol uhradený poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 600,- Sk, dňa 26. 11. 1996 bol realizovaný vklad na účet stavebného sporenia vo výške 14 800,- Sk, dňa 31. 12. 1996 bola na účet pripísaná prémia vo výške 5 920,- Sk, úroky vo výške 41,40 Sk za rok 1996, odpočítaný poplatok následne pri zrušení účtu bol odpočítaný poplatok za zrušenie účtu vo výške 600,- Sk a pripísané úroky v roku 1997 vo výške 208,50 Sk, pričom účet stavebného sporenia bol zrušený ku dňu 05. 05. 1997. Peniaze z účtu boli v dvoch častiach, a to vo výške 13 849,- Sk a 5 566,10 Sk poukázané na účet patriaci E. S. určený na príjem platieb za odpredaj mestských bytov, zvyšok sumy na účte vo výške 370,40 Sk bol vyplatený žalovanej. Je teda nepochybné, že kúpna cena bytu bola vyplatená z prostriedkov vedených na účte žalovanej, pričom sčasti tieto prostriedky patrili do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v podanom odvolaní nenamietala, že by finančné prostriedky, ktoré boli na účte stavebného sporenia, z titulu pripísaných úrokov nepatrili do BSM bývalých manželov, namietala iba, že finančné prostriedky, ktoré žalovaná vložila na účet patrili do jej výlučného vlastníctva z dôvodu ich darovania zo strany brata žalovanej a z dôvodu, že štátna prémia, s prihliadnutím na osobitný charakter, patrí tiež iba do výlučného vlastníctva žalovanej ako stavebnej sporiteľky. Takáto odvolacia námietka však nie je spôsobilá privodiť nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že kúpna cena bytu bola zaplatená sčasti aj z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, keďže je nepochybné, že na účet stavebného sporenia boli okrem štátnej stavebnej prémie pripísané aj úroky, ktoré nepochybne aj s prihliadnutím na ustálenú judikatúru (na ktorú okrem iného poukazovala aj samotná žalovaná) do BSM patria. Vzhľadom na to je potom bez ďalšieho právneho významu posudzovanie otázky, či štátna prémia vyplatená na stavebné sporenie patrí alebo nepatrí do BSM, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bolo nepochybne preukázané, že kúpna cena nebola zaplatená z výlučných prostriedkov žalovanej. Potom byt na ulici J. patrí do BSM strán sporu tak, ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Nemožno považovať za dôvodnú námietku žalovanej, že súd neprihliadol na skutočnosť, že žalobca s nadobudnutím bytu do výlučného vlastníctva žalovanej súhlasil, vzdal sa svojho práva na odkúpenie bytu, keď výslovne prejavil vôľu nebyť spoločným vlastníkom bytu, ani byt nadobudnúť do svojho vlastníctva, ktoré skutočnosti podľa žalovanej mal okresný súd pri úvahe o majetkovom práve účastníkov bytu zohľadniť. Odvolací súd uvádza, že túto námietku nemožno považovať za dôvodnú s prihliadnutím na zákonom stanovený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov v ustanovení § 143 Občianskeho zákonníka, pričom v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané, že by strany sporu, ako manželia, zúžili zákonom určený rozsah BSM v zmysle § 143a Občianskeho zákonníka. Teda okolnosť, že po tom, čo vzniklo právo spoločného nájmu k predmetnému bytu zo zákona dňom 01. 07. 1992 a následne, a to aj na základe žiadosti žalobcu, bola uzavretá medzi prenajímateľom bytu a žalovanou nová nájomná zmluva, kde iba žalovaná bola uvedená ako nájomkyňa bytu, je bez právneho významu k posúdeniu práva spoločného nájmu, ktoré právo spoločného nájmu aj naďalej trvalo, tak ako to správne ustálil aj súd prvej inštancie. Táto skutočnosť nemá žiaden právny význam vo vzťahu k posudzovaniu rozsahu BSM, konkrétne vo vzťahu k predmetu sporu, keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že byt bol kúpený počas trvania manželstva strán sporu a finančné prostriedky na kúpu bytu boli použité aj z prostriedkov patriacich do BSM tak, ako to už odvolací súd zdôvodnil vyššie. S prihliadnutím už na vyššie uvedené nie sú právne významné ďalšie námietky žalovanej uvedené v podanom odvolaní. Keďže okresný súd správne ustálil, že byt J. patril do BSM strán sporu, dospel následne k správnemu názoru, že aj byt na ulici B., ku ktorému sa žalobca domáhal určenia podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, bol nadobudnutý počas trvania manželstva z peňažných prostriedkov, ktoré žalovaná získala predajom bytu J., čím došlo k transformácii majetku z bezpodielového spoluvlastníctva na iný majetok v bezpodielovom vlastníctve, pričom tento záver súdu prvej inštancie žalovaná v podanom odvolaní ani nenamietala. Súd ďalej ustálil, že byt na ulici B. patril do BSM žalobcu a žalovanej, ktoré zaniklo dňom 07. 11. 2008, pričom k vyporiadaniu BSM v lehote troch rokov od zániku nedošlo, a preto v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka okresný súd správne ustálil, že predmetná nehnuteľnosť je v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Ani tento názor súdu prvej inštancie žalovaná v podanom odvolaní žiadnym spôsobom nenamietala. Keďže odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie z vyššie uvedených dôvodov považuje za vecne správne, rozsudok okresného súdu vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. 13. Čo sa týka rozsudku okresného súdu týkajúceho sa trov konania, odvolací súd s prihliadnutím na odvolacie námietky žalobcu dospel k názoru, že je potrebné rozsudok okresného súdu aj v tejto časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Hoci odvolací súd má za to, že námietka žalobcu v podanom odvolaní, ktorý podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu vo výroku o trovách konania, je v zásade dôvodná, keď podľa názoru súdu pri výpočte odmeny za úkon právnej služby bolo potrebné vychádzať z tarifnej hodnoty v zmysle § 10 vyhlášky č. 655/2004, avšak v konkrétne prejednávanej veci je nepochybné, že predmet konania sa týka nehnuteľnosti, ktorá je určená na bývanie, pričom klientom je fyzická osoba, preto pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je potrebné aplikovať § 11 ods. 1 písm. c/ citovanej vyhlášky, t. j. 1/13 výpočtového základu tak, ako to vecne správne vykonal aj súd prvej inštancie (aj keď v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z.). Keďže však rozsudok súdu prvej inštancie s prihliadnutím na už hore uvedené je vecne správny, odvolací súd rozsudok okresného súdu aj v časti výroku týkajúceho sa trov konania považuje za vecne správny a z týchto dôvodov preto rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu. 14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, a keďže žalovaná vo veci samej v odvolacom konaní úspešná nebola, úspešnou stranou sporu bol žalobca, odvolací súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. 15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).