Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/690/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813208753 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6813208753.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava, proti žalovanému: D. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. E. K. XXX, XXX XX R. E. K., za účasti: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 857,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS proti uzneseniu Okresného súdu Revúca zo dňa 18. 05. 2015 č. k. 6C/278/2015 - 73, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e. Sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením zastavil konanie v dôsledku späťvzatia žaloby podľa § 96 O. s. p. O trovách prvoinštančného konania rozhodol tak, že „navrhovateľ, odporca a vedľajší účastník konania na strane odporcu nemajú nárok na náhradu trov konania“. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že žalobca si trovy konania neuplatnil a späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, preto nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný v súvislosti s konaním preukázateľne žiadne trovy konania nemal. Vedľajší účastník, aj keď jeho vstup do konania bol zákonný v zmysle existujúcej právnej úpravy (§ 93 ods. 2 O. s. p.), neznamená to, že mu musí byť priznaná aj náhrada trov konania v prípade úspechu žalovaného. Trovy vedľajšieho účastníka považoval za neúčelne vynaložené z dôvodu, že vstúpil do konania elektronickým písomným podaním, v konaní vykonal dva procesné úkony podaním odporu a ďalšieho písomného vyjadrenia. Účelom poskytovania pomoci spotrebiteľovi ani sekundárnym nemá byť dosiahnutie akéhokoľvek prospechu vedľajšieho účastníka alebo ním splnomocneného advokáta, napríklad v podobe nároku na náhradu trov konania za zastúpenie v hromadne uplatňovaných súdnych konaniach za účasti účastníka podľa § 93 ods. 2 O. s. p. bez akejkoľvek koordinácie účasti so stranou sporu, ktorú chcel v konaní podporovať. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal v tom čase vedľajší účastník odvolanie proti časti V. výroku, ktorou mu nebola priznaná náhrada trov konania. Má za to, že v tomto prípade nemožno vyhodnotiť trovy vedľajšieho účastníka ako neúčelné. Poukázal na skutočnosť, že žalobca skupuje veľké množstvo pohľadávok, ktoré sú premlčané, príp. na ktoré nemá ani platný právny titul a tieto uplatňuje v konaní pred súdom. Žalovanými sú vo väčšine prípadov spotrebitelia, teda slabšia zmluvná strana. Poukazuje na skutočnosť, že vzhľadom na aktivitu občianskych združení založených na ochranu spotrebiteľa bol v súčasnosti vytvorený stav, kedy žalobca a jemu podobné spoločnosti prestali podávať na súdy žaloby založený na dubióznych právnych tituloch, resp. podávajú ich v minimálnej miere. Úlohou vedľajšieho účastníka je pomoc v spore žalovanému. Žalobca ako dominus litis vymedzuje v žalobe predmet sporu, uvedie svoje skutkové tvrdenia a právne argumenty. Úlohou právneho zástupcu vedľajšieho účastníka je v konečnom dôsledku brániť práva slabšieho v konaní (žalovaného spotrebiteľa) a nemôže mu byť na ujmu to, že vecne reaguje a rozporuje obsahovo jednoduché podanie žalobcu. Trovy vedľajšieho účastníka považuje jednoznačne za účelne vynaložené sledujúce legitímny cieľ. V ďalšom poukázal na činnosť združení na ochranu spotrebiteľa, ako aj na skutočnosť, že tieto združenia sú nemajetné, nemajú finančné prostriedky ani personálne obsadenie. Jedinou možnosťou na efektívne presadzovanie spotrebiteľských práv je realizovanie tejto činnosti prostredníctvom advokátskych kancelárií, ktoré sú ochotné pracovať len za prísudok. Poukázal na Chartu základných práv EÚ, v zmysle ktorej politiky únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa (čl. 38), na čl. 49, podľa ktorého má každý, koho práva a slobody zaručené právom únie sú porušené, právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom a na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať. Pokiaľ by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov takýmto združením na súdoch. Poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, ...), v zmysle ktorých trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej zložitej veci, bol zastúpený advokátom. Vedľajší účastník má teda principiálne právo na náhradu trov konania, čomu svedčí aj rozsiahla judikatúra krajských súdov, na ktorú poukazuje. Domáha sa zmeny napadnutého výroku uznesenia tak, že žalobca bude zaviazaný na povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvoinštančného konania a tiež trovy odvolacieho konania. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku o trovách konania potvrdiť a vedľajšieho účastníka zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/135/2013 zo dňa 21. 10. 2013, kde odvolací súd dospel k záveru, že účinky vedľajšieho účastníctva v štádiu tzv. skráteného konania nenastanú, preto nebolo potrebné ani namietať voči postaveniu vedľajšieho účastníka v súdnom konaní niektorým z hlavných účastníkov. Poukázal na následnú právnu úpravu účinnú od 01. 01. 2015, ktorá výrazným spôsobom obmedzila práva právnických osôb vystupujúci ako Združenie na ochranu spotrebiteľa v súdnom konaním tým, že so vstupom takéhoto združenia do konania musí vyjadriť súhlas ten, koho chce združenie podporovať. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že dôvodom späťvzatia žaloby bolo to, že súd prvej inštancie by nárok posúdil ako premlčaný, a to vzhľadom na skutočnosť, že v prípade spotrebiteľských zmlúv s účinnosťou od 01. 05. 2014 právny poriadok určil orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez návrhu. 4. Vedľajší účastník vstúpil do konania a k návrhu sa vyjadril formulárovým podaním. Žalobca vzal návrh na začatie konania späť podaním zo dňa 13. 05. 2015, uznesením zo dňa 18. 05. 2015 bolo konanie zastavené. Až následne dňa 22. 05. 2015 bolo žalobcovi doručené vyjadrenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka. Navyše to bolo v čase, keď už súd bol povinný prihliadať na premlčanie alebo inú zákonnú prekážku aj bez návrhu účastníka konania. Z tohto dôvodu podania vedľajšieho účastníka boli zjavne nadbytočné a neúčelné, okresný súd preto rozhodol správne. 5. V ďalšom sa rozsiahlo vyjadruje k tematike vysokého štandardu ochrany spotrebiteľov zákonmi a následne súdmi Slovenskej republiky, preto považuje za zbytočné a neúčelné, aby bol spotrebiteľ chránený ešte aj vedľajším účastníkom s vlastným právnym zastúpením. Vedľajší účastník pritom neuviedol iné skutočnosti a právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám a z úradnej povinnosti, a ktoré by súd viedli k zamietnutiu žalobného návrhu žalobcu. Vyjadruje sa aj k jednotlivým úkonom advokáta zastupujúceho združenie s tým, že v konkrétnom prípade úkon právnej služby, a to prevzatie a príprava bol neopodstatnený, resp. neúčelný, pretože tento úkon v sebe obsahuje aj analýzu konkrétneho prípadu vo vzťahu k jeho opodstatnenosti, dĺžke vybavenie veci, resp. jeho obtiažnosti, ... Rovnako aj úkon právnej služby - vyjadrenie - bol v tomto prípade nadbytočný, a to vzhľadom na prv uvedenú argumentáciu (povinnosť súdu ex offo prihliadať na premlčanie, príp. neprijateľné zmluvné podmienky a podobne). Z tohto pohľadu je potrebné rozlišovať medzi právom na právnu pomoc a nárokom na náhradu trov konania za poskytnutú právnu pomoc. Podmienkou priznania trov konania je účelnosť týchto trov, keď v prípade hromadných a administratívnych jednoduchých podaní dospeli súdy (napr. Ústavný súd ČR - IV. ÚS 3259/11, III. ÚS 3303/11, ...) k záveru o ich neúčelnosti. Žalobca nemá za to, aby bol vedľajší účastník principiálne vylúčený z práva na náhradu trov konania, trvá však na tom, aby súdy prihliadali na všetky okolnosti prípadu a nerozhodovali mechanicky, ale racionálne. Z tohto pohľadu má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru a rozhodnutie v tomto smere je aj spravodlivé, preto ho navrhuje potvrdiť. 6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 7. Krajský súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Podľa § 470 ods. 1, 2, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. V danej veci začalo odvolacie konanie podľa platného právneho stavu do 30. 06. 2016, teda podľa ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. - O. s. p. Za účinnosti uvedeného právneho predpisu bolo vykonané aj dokazovanie v danej veci a rozhodnuté. Krajský súd síce postupoval ďalej podľa zákona č. 160/2015, primerane však musel prihliadnuť aj na ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb., podľa ktorých súd prvej inštancie vo veci procesne postupoval a rozhodol, a za účinnosti ktorého boli podané aj procesné úkony, a to odvolanie proti uzneseniu okresného súdu a vyjadrenie žalobcu. Predovšetkým odvolací súd zdôrazňuje, že od 01. 07. 2016 Civilný sporový poriadok už nepočíta s právnym inštitútom vedľajšieho účastníka tak, ako tomu bolo podľa predchádzajúcej právnej úpravy (§ 93 ods. 2 O. s. p.). V záujme dodržania princípu právnej istoty a všeobecnej spravodlivosti (čl. 2, čl. 4 základných princípov zakotvených v CSP) vzhľadom na skutočnosť, že ostal zachovaný právny účinok odvolania podaného vtedajším vedľajším účastník, odvolací súd jeho odvolanie prejednal aj za účinnosti novej civilnej procesnej normy (hoci ho nemohol považovať ani za intervenient podľa § 82, ani za osobitný subjekt podľa § 95 CSP, pretože nespĺňa zákonné predpoklady). 9. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne aj doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Po preskúmaní napadnutého uznesenia na základe podaného odvolania zo strany združenia na ochranu spotrebiteľa dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol správne, svoje rozhodnutie dostatočne, presvedčivo a jasne vysvetlil a správne po právnej stránke posúdil. Odvolací súd sa s dôvodmi napadnutého uznesenia v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na ne. Okrem dôvodov, ktoré uviedol na podporu svojho rozhodnutia súd prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na zistenia vyplývajúce z obsahu spisu, konkrétne na skutočnosť, že združenie na ochranu spotrebiteľa vstúpilo do konania oznámením dňa 27. 01. 2014, ako prvý reálny úkon bol podaný odpor. V zmysle konštantnej judikatúry v tomto smere vedľajší účastník nemohol účinne podávať odpor proti platobnému rozkazu, naviac, odvolací súd zistil, že platobný rozkaz bol zrušený z dôvodu, že sa tento nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. Preto tento úkon právnej služby nemohol byť kvalifikovaný ako účelný. Pokiaľ ide o samotné vyjadrenie vo veci, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že dňa 18. 05. 2015 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcu datované dňom 13. 05. 2015 (podané na poštu dňa 14. 05. 2015), ktorým zobral žalobu v celom rozsahu späť s poukazom na ustanovenie § 5b Zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V tento deň aj okresný súd rozhodol uznesením č. k. 6C/278/2015 - 73 tak, že konanie (v dôsledku späťvzatia žaloby) zastavil, navrhovateľovi vrátil krátený súdny poplatok, rozhodol o návrhu žalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania tak, že tento návrh zamietol. Posledným výrokom rozhodol o náhrade trov konania tak, že „navrhovateľ, odporca a vedľajší účastník konania na strane odporcu nemajú nárok na náhradu trov konania“. Zo spisu je ďalej zistené, že písomné vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 19. 01. 2015 (datované je dňom 16. 01. 2015 - v tento deň aj elektronicky podané). Z obsahu podaného vyjadrenia odvolací súd konštatuje, že toto vyjadrenie pod bodom I. všeobecností vysvetľuje spotrebiteľskú právnu úpravu, uvádza text jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka v tomto smere, poukazuje na chýbajúce náležitosti zmluvy o úvere v zmysle ďalej citovaného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. V bode II. akcentuje, že nárok je premlčaný, vznáša námietku premlčania a navrhuje žalobu zamietnuť. 11. K vyššie uvedenému odvolací súd uvádza, že uvedené vyjadrenie, i keď je použiteľné vzhľadom na svoje argumenty v tomto konaní, je možné charakterizovať ako vyjadrenie formulárové, ktoré je aktualizované len o údaje žalovaného a o individualizáciu žalovanej pohľadávky. Naviac, uvedené vyjadrenie bolo podané už za účinnosti Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého podľa ustanovenia § 5b musel súd (orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy) aj bez návrhu prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku vyplývajúceho voči spotrebiteľa, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 12. S prihliadnutím na uvedené, aj s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Mcdo/9/2013 zo dňa 20. 06. 2014 odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď v danej konkrétnej veci uplatnené trovy vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené, a preto mu ich nepriznal. 13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne a správne odôvodnené podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 14. V odvolacom konaní bol úspešným účastníkom žalobca. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolacie konanie sa uskutočnilo na základe odvolania podaného za predchádzajúcej právnej úpravy vedľajším účastníkom, samotný žalovaný sa žiadnym spôsobom nepričinil na trovách žalobcu, súčasná právna úprava už inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje, rozhodol odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania tak, že túto náhradu žalobcovi nepriznal. 15. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).