KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica17. 5. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoP/61/2015 z 17. 5. 2016

Stav rozhodnutia: opravný prostriedok zamietnutý / odmietnutý

Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu bol zamietnutý alebo odmietnutý (rozhodnutie ostalo v platnosti) – uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 1Cdo/198/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:6813208885.1 (29. 11. 2016). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 17. mája 2016, sp. zn. 15CoP/61/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6813208885.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/61/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6813208885
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6813208885.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Klaudie Koskovej a členov
senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, vo veci starostlivosti o maloletého X. K., nar.
XX. O. XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca,
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa A.. C. K., nar. XX. A. XXXX, bytom J., J. XX a A.. Z. K., nar. X. W.
XXXX, bytom H., D. I. út 1, A., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa a návrhu otca na
zníženie výživného na maloleté dieťa, na odvolanie matky a na odvolanie otca proti rozsudku Okresného
súdu Brezno zo dňa 16. 09. 2015, č. k. 2P/29/2014 - 298, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého X.
K., nar. XX. XX. XXXX. Zároveň zamietol aj návrh otca na znížene výživného na maloletého X. K.,
nar. XX. XX. XXXX a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri svojom rozhodovaní súd musí vychádzať aj z § 28 Zákona o rodine
a z čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, kde sa štáty Dohovoru zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú
ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho
rodičov. Blaho dieťaťa vo všeobecnosti zahŕňa základné materiálne, telesné, vzdelávacie a emocionálne
potreby, ako aj potrebu lásky a bezpečia. Súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známy fakt, že
rodičia maloletého medzi sebou vedú viaceré súdne spory týkajúce sa výkonu ich rodičovských práv
a samotného styku rodiča (otca) s maloletým. V súčasnej dobe je vývoj maloletého dieťaťa podľa
znaleckého posudku čo sa týka oblastí sociálnej zrelosti, nie veku primeraný. Maloletý žije v nezdravej
rodinnej klíme, ktorú vytvárajú obaja rodičia svojim správaním. Matka maloletého viaže dieťa na
seba a robí podľa znalca úkony, aby sa kontakt medzi maloletým a jeho otcom nerealizoval. Otec
maloletého neustálymi útokmi na matku, maloletého v takomto správaní sa k matke len podporuje. Blaho
maloletého nemôže zahŕňať len oblasť materiálnu, ktorú podľa matky má plniť vo veľkej miere jeho otec
platením zvýšeného výživného, ale aj iné potreby, ktorými by otec zabezpečoval svoje práva, ktoré
má rovnaké ako jeho matka. Otec maloletého nemá súdom zakázaný styk s maloletým. Pokiaľ by súd
k takejto nezdravej atmosfére, ktorú rodičia maloletého vytvárajú zvýšil otcovi výživné, tak by naplnil
len materiálne potreby maloletého, avšak pojmom blaho maloletého sa musí rozumieť celý komplex
zabezpečovania potrieb maloletého a realizácii rodičovských práv. Vzhľadom na takto uvedené dôvody
a najmä na plné rešpektovania práv oboch rodičov, pričom súd poukazuje na vyjadrenie matky, ktorá
podľa jej slov veľa peňazí utráca na rôzne pojednávania, čo je dôvodom na zvýšenie výživného, čo nie
je v záujme maloletého, ale len a len v záujme matky, avšak súd musí prioritne prihliadať len na záujem



maloletého, ako to má na zreteli § 28 a § 75 Zákona o rodine, a preto dospel k záveru, že návrh matky
na zvýšenie výživného je nedôvodný, a preto ho zamietol.

Zamietol aj návrh otca na zníženie výživného, nakoľko vzhľadom na jeho príjem v súčasnej dobe 1
848,44 eur mesačne je platenie výživného vo výške 133,- eur mesačne objektívne možné zo strany otca
a otcovi neprináša platenie takéhoto výživného žiadne neprimerané majetkové riziká, a preto jeho návrh
na zníženie výživného ako nedôvodný zamietol.

Súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa,
ktorý Slovenská republika ratifikovala 06. 02. 1991. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria
je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi
rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z
relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa
takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Nejde
o akékoľvek normy, ale o obecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú
spoločensky nežiaduce vzťahy. Výživné, tak ako bolo stanovené v roku 2002 v prípade maloletého, ktorý
v tom čase mal vek 10 mesiacov, je na pomery regiónu v ktorom žije maloletý a na životné pomery,
vysoko nadštandardné a prevyšujúce obvyklé výdavky na deti takého veku v danom mieste.

Proti rozhodnutiu sa odvolala matka. Žiadala zrušiť rozsudok prvostupňového súdu a určiť výživné
vo výške 200,- eur mesačne. Namietala, že žiada len 10,8% z čistého zárobku otca dieťaťa, čo je
jednoznačne smiešna suma z jeho výplaty, čo činí mesačne 1 848,44 eur od januára 2015 do mája
2015. Ďalej poukázala, že náklady spojené so starostlivosťou o syna - maloletého podstatne vzrástli,
náklady na jeho bežnú výživu, ako aj náklady súvisiace s oblečením, hygienickými potrebami, školskými
poplatkami, ako aj rôznymi aktivitami. Poukázala na to, že došlo aj k zmene pomerov na strane
otca, ktorého mesačný príjem od posledného rozhodovania o výživnom vzrástol skoro o dvojnásobok.
Poukázala na to, že otec má momentálne dlh na výživnom skoro vo výške 1 000,- eur. Poukázala na
to, že kým sa otec nedá liečiť, nebude normálny. V takom psychickom stave nie je schopný vytvoriť s
ľuďmi ideálny vzťah, čo je aj názor pani psychiatričky. Otec nemá žiadnych kamarátov, je maniak, ktorý
sa ustavične sťažuje a podal už trestné oznámenie aj na vlastného syna.

Odvolanie voči rozhodnutiu prvostupňového súdu podal aj otec, a to proti druhej časti rozsudku
okresného súdu, ktorým mu súd zamietol návrh na znížene výživného. V rámci svojho odvolania
poukázal na to, že jeho odvolanie má dve časti. Rozdelil ho na „nespravodlivé body“ a na „spravodlivé
body“. V rámci nespravodlivých bodov uviedol denné dochádzanie autom maloletého s matkou (2x
17km) do základnej školy, pretože najbližšia základná škola sa nachádza len 400 m od ich bydliska.
Namietal, že nie je pravda, že maloletý má súkromné hodiny hry na gitare. Poukázal na to, že sociálne
pracovníčky boli tie osoby, ktoré poradili matke maloletého, ako má maloletého vystrašiť pred jeho
príchodom, aby maloletý nikdy nebol v takom duševnom stave, aby sa s ním otec mohol stretnúť.
Poukázal na to, že matka maloletého pracuje doma načierno. Šije detské oblečenie priamo do
jednotlivých špecializovaných predajní. Namietal aj výšku zakúpeného počítača za 750,- eur pre 14
ročného maloletého syna. Sudca jeho pravdivé údaje o niektorých výdavkoch svojvoľne znížil a vôbec
neprihliadol na jeho ďalšie výdavky. Sudca nedostatočne aplikoval platný zákon o tom, že súd nemôže
priznať výživné v prípade zisteného rozporu s čl. 3 Dohovoru. Podľa tohto zákona by otec vôbec
nemusel platiť výživné, no sudca dokonca ani neznížil sumu výživného. Rozsudkom bola odignorovaná
aj jeho požiadavka na platenie výživného do rúk priamo maloletému 15 ročnému synovi, čím by sa
automaticky a definitívne naraz vyriešili až dve 10 ročné kauzy. V druhej časti odvolania otec maloletého
dieťaťa uviedol spravodlivé body, a to tie, že sudca veľmi správne vyzdvihol, že výživné má prioritne
byť použité na zabezpečenie komplexnej starostlivosti o maloletého, ako aj to, že rodičovské práva a
povinnosti majú obaja rodičia. Poukázal na to, že maloletý potrebuje aj otcovskú lásku so zabezpečením
aj takých emocionálnych potrieb, čo môže ponúknuť len milujúci otec, ako správny vzor.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletého dieťaťa. Namietal, že odvolanie matky má viacero
nedostatkov, medzi ktoré patrí aj to, že nie je 100% isté, proti ktorej časti rozsudku napísala odvolanie,
ani to v akom rozsahu napáda jednotlivé časti rozsudku. Bol by najšťastnejší, keby ich syn sa vydal s ním
do divadla, do kina, do kúpeľov, na zájazdy, na nákupy, či športové podujatia. No maloletý to na pokyn
svojej matky odmieta. 15 ročný chlapec potrebuje k svojmu harmonickému rozvoju najmä spoločné
pobyty so svojím otcom a nielen peniaze. Dlh na výživnom nemá žiadny. Je úplne zdravý, duševne aj



telesne, lebo ináč by ani nemohol vykonávať náročnú a zodpovednú prácu pediatra a neonatológa. Na
syna nikdy nepodal trestné oznámenie. Na záver svojho vyjadrenia otec maloletého dieťaťa uviedol, že
žiada, aby platil výživné 133,- eur priamo do rúk maloletého do 28. dňa v mesiaci.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky a otca voči napadnutému rozsudku zaslal
vyjadrenie s tým, že nemá námietky voči rozsudku Okresného súdu Brezno a s jeho rozhodnutím súhlasí.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa len na
skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.

Odvolanie matky, ako aj odvolanie otca odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

Preskúmaním veci dospel k záveru, že okresný súd riadne zistil skutkový stav v predmetnej veci a mal
pre správne rozhodnutie dostatok podkladov a rozhodol v súlade s ustanoveniami Zákona o rodine, ako
aj Dohovoru o právach dieťaťa. Všetky skutkové zistenia a závery o nich, ktoré z týchto zistení vyvodil,
súd podrobne uviedol a vysvetlil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd sa s nimi v celom
rozsahu stotožňuje a v tomto rozhodnutí na ne odkazuje. Rozhodnutie považuje za správne a náležite
odôvodnené (§ 157 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd komplexne posúdil pomery účastníkov konania, a to aj s
prihliadnutím na čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, s ktorým názorom prvostupňového súdu sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach naň odkazuje.

Je nepochybné, že v konaní bolo preukázané, že došlo k zvýšeniu životnej úrovne, ako aj priemerných
mesačných príjmov na strane matky, otca a zároveň došlo aj k zmene pomerov na strane maloletého
dieťaťa, ktoré je staršie o 13 rokov, avšak v danom konaní bolo potrebné vzhľadom na osobné vzťahy
medzi subjektmi rodinného práva rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pokiaľ by súd v takejto nezdravej atmosfére v akej žije maloletý, a ktorú mu rodičia svojim konaním
vytvárajú, zvýšil otcovi výživné, tak by naplnil len materiálne potreby maloletého, pričom pojmom blaho
maloletého sa musí rozumieť celý komplex zabezpečovania potrieb maloletého a realizácie rodičovských
práv.

Odvolací súd potvrdil aj rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým návrh otca na zníženie výživného
zamietol. V danom prípade neboli splnené podmienky ani na zníženie výživného vzhľadom na príjem
otca, ktorý bol v konaní preukázaný, a ktorý objektívne umožňuje otcovi maloletého dieťaťa platiť takéto
výživné. Naviac odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na vyjadrenie otca maloletého dieťaťa k
odvolaniu matky, kde v závere svojho vyjadrenia navrhuje, aby platil výživné vo výške 133,- eur. Pokiaľ
žiadal platiť výživné priamo do rúk maloletého, tu odvolací súd poukazuje na to, že nie je možné vyhovieť
požiadavke otca maloletého dieťaťa, nakoľko maloletý ešte nedovŕšil 18 rokov, a teda nie je plnoletý.

V danom prípade nie je dôvod na zmenu rozhodnutia okresného súdu tak, ako to navrhla matka alebo
otec maloletého dieťaťa v odvolaní. Obidvaja v odvolaní neuviedli iné, resp. nové skutočnosti, než
tie, ktoré boli známe súdu prvého stupňa v čase jeho rozhodovania, a preto odvolací súd rozsudok
okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 6813208885