Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/83/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814010338 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814010338.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD., v trestnej veci obž. Q. W., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.a/, Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. 12. 2016, konajúc o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp.zn. 2T 182/14 zo dňa 19.09.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného Q. W. z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp.zn. 2T/182/14 zo dňa 19.09.2016 bol obž. Q. W. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.zák. , na tom skutkovom základe, že 26. januára 2014 v čase okolo 15.00 h v H. na ulici J. W. vo vchode obytného domu č. XXXX/X s nožom v ruke zvýšeným hlasom povedal svojmu susedovi F. W., nar. XX. X. XXXX, trvalým bydliskom v H. na ulici J. W. č. XXXX/X a T. O., nar. X. U. XXXX, trvalým bydliskom v H. na ulici F. O. č. XXXX/X „buď Vás pozabíjam alebo sa odtiaľto odsťahujete", pričom nôž na nich namieril a urobil krok dopredu, v dôsledku čoho a predchádzajúcich susedských sporov v nich vzbudil strach, že by vyhrážky mohol naplniť, načo F. W. ihneď vytiahol slzotvorný plyn a striekol ním smerom ku obvinenému, následne obvinený vbehol do svojho bytu, po krátkej chvíli opäť vyšiel z bytu na chodbu a v ruke mal pelendrek, ktorým začal udierať F. W. po rukách, chrbte a hlave, a to minimálne 5 krát, na čo F. W. v sebaobrane udrel obvineného do tváre, zakričal na susedu Q. C., ktorá vtom čase vyšla na chodbu, načo obvinený ihneď vošiel do svojho bytu spolu so svojou družkou S. A., ktorá počas celého incidentu s nimi stála na chodbe, čím poškodenému F. W. spôsobil odreniny na pravom predlaktí 2x3 cm, na pravom ramene krvnú podliatinu 5x5 cm, na chrbte pod ľavou lopatkou začervenanie 3x3 cm, na pravom predlaktí krvnú podliatinu 6x5 cm, v oblasti ľavého lakťa tržné zmliaždenú ranu dĺžky 1,5 cm siahajúcu do podkožia, v oblasti hlavice 5 záprstnej kosti ľavej ruky krvnú podliatinu o priemere 2 cm s dĺžkou liečby od 26. januára 2014 do 1. februára 2014 a práceneschopnosti v trvaní od 27. januára 2014 do 1. februára 2014, čím spôsobil F. W. škodu na zdraví vo výške 495,- €, škodu na mobilnom telefóne zn. Samsung Galaxy ACE vo výške 45,- € a Sociálnej poisťovni, pobočka Rožňava škodu na vyplatených dávkach nemocenského poistenia v bližšie nešpecifikovanej výške. Za toto konanie okresný súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pričom výkon trestu odňatia slobody mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Súčasne obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému F. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., J. W. XXXX/X, škodu vo výške 540,-€, pričom poškodenú stranu Sociálnu poisťovňu, pobočka Rožňava, Štítnická 12, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Poškodeného F. W. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení obžalovaný Q. W. podal odvolanie , ktoré prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne dodatočne odôvodnil. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obžalovaný napáda výrok o vine a treste. Nie je spokojný s rozsudkom, pretože sa nedopustil protiprávneho konania. Vykonaným dokazovaním nebola vina obžalovaného preukázaná. Sám obžalovaný sa necíti byť vinným zo skutku kladenému mu za vinu. Okresný súd uznal vinu obžalovaného na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a účelovo jednostranného hodnotenia dôkazov v neprospech obžalovaného. Rozsudok okresného súdu bol podľa názoru obžalovaného vydaný na základe nesprávneho hodnotenia vykonaných dôkazov. O skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sú značné pochybnosti, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Okresný súd uznal vinu obžalovaného na základe toho, že uveril výpovedi poškodeného svedka W. a jeho družky svedkyne O. , i keď v ich výpovediach sú podstatné rozpory a ich tvrdenia nekorešpondujú s objektívnymi dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise. V tejto súvislosti obhajoba poukázala na rozpory vo výpovediach poškodeného W. a svedkyne O.. Obžalovaný kategoricky odmietol tvrdenia týchto svedkov, že sa im vyhrážal a že v rukách mal nôž a následne mal napadnúť pelendrekom poškodeného svedka W. a spôsobiť mu zranenia. Skutok sa podľa obžalovaného nestal tak, ako to tvrdia svedkovia W. a O.. Ich tvrdenia sú tendenčné a zaujaté , pretože už v minulosti dochádzalo medzi nimi k nezhodám a už predtým viackrát neoprávnene podali oznámenie na obžalovaného a po prešetrení bolo preukázané, že sa to nestalo. Ďalej podľa obhajoby sú tvrdenia poškodeného v rozpore aj s objektívnymi dôkazmi, navyše obžalovaný poukazuje na to, že prípravné konanie bolo voči jeho osobe vedené zaujato vyšetrovateľkou Q., ktorá sa osobne pozná s poškodeným W.. Obžalovaný súčasne poukazuje na objektívne skutočnosti, ktoré okresný súd vyhodnotil jednostranne, resp. okresný súd v odôvodnení rozsudku prispôsobuje rozhodnutiu, že výpovede poškodených sú vierohodné a že obžalovaný neuvádzal pravdivé skutočnosti a to napriek tomu, že okresný súd v predchádzajúcom uznesení zo dňa 04.04.2016 rozhodol tak, že nebolo preukázané, že by sa obžalovaný vyhrážal poškodeným spôsobom, ktorý je potrebný na naplnenie skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania a že by obžalovaný svojím konaním priamo spôsobil zranenie lakťa poškodenému. Vo vzťahu k výpovedi svedkyne C. obhajoba poukázala na to, že W. prišiel za ňou s fľašou vína a aby potvrdila to, čo tvrdil v priebehu dokazovania poškodený. V súvislosti s hodnotením skutkového deja obhajoba tiež poukázala na vypracované odborné vyjadrenie vo vzťahu k účinkom peprového spreja, ktorý mal obžalovanému znemožniť schopnosť akéhokoľvek útoku, pretože práve tento útok mal nasledovať po tom, ako bol zasiahnutý slzotvorným plynom. Ďalej podľa obhajoby nie je možné prehliadnuť to, že obžalovaný zavolal políciu potom, ako došlo k skutku a poškodený až následne reagoval na druhý deň , keď to išiel oznámiť. Obžalovaný tiež namietal , že by použil nožík pri konflikte s poškodeným a v tejto súvislosti okresný súd sa mal dôslednejšie vysporiadať s výpoveďami policajtov, ktorí prišli na miesto skutku. Podľa ich výpovede žiadny nožík, peprový sprej ani pelendrek zistený nebol, hoci nič nebránilo poškodenému , aby popísal skutkový stav bezprostredne po skutku tak, že sa mu obžalovaný vyhrážal nožom v ruke, že utrpel zranenia a pod. Takýto záznam o skutkovom stave ako popisuje poškodený neexistuje. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na výpovede predmetných policajtov svedka Q. a svedka T., podľa ktorých tieto objektívne výpovede policajtov , ktorí zasahovali na mieste sú priamym dôkazom toho, že skutok sa neodohral tak, ako popisujú poškodení , ale tak, ako ten čo uvádzal obžalovaný. V závere svojho odvolania obžalovaný poukázal na zranenia, ktoré mal utrpieť poškodený W., v tejto súvislosti poukázal na závery znalca P.. O., ktorý vypracoval odborné lekárske vyjadrenie a z ktorého záverov vyplynulo, že najzávažnejším zranením bolo zranenie ľavého lakťa - tržná rana. K mechanizmu vzniku tohto zranenia znalec uviedol, že k tržnej rane ľavého lakťa došlo nárazom na ostrejšiu hranu, pričom posudzoval výpoveď svedkyne A. a teda ustálil, že mechanizmus vzniku tohto zranenia mohol byť náraz lakťa do zábradlia. Pokiaľ išlo o ďalšie zistené zranenia, na rozdiel od predchádzajúcich záverov, znalec k nim uviedol, že mechanizmus vzniku týchto zranení bolo tupé násilie, opakované udretie bez poškodenia kože. Doba liečby v tomto prípade bola stanovená do 5 dní. Vzhľadom na tieto závery znalca okresný súd preto nemal uznať vinu obžalovaného ani z prečinu ublíženia na zdraví. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj okresný prokurátor a to proti výroku o treste. Podstatou odvolania prokurátora bol nesúhlas s uloženým tretom, keďže ho považuje za neadekvátny, pričom výrok o treste nebol dostatočne odôvodnený a nie je dostatočne zrejmé, aké konkrétne okolnosti viedli súd k uloženiu vyššie uvedeného trestu a akými právnymi úvahami sa súd pri ukladaní trestu spravoval. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na účel trestu, pričom výsledkom úvah prokurátora v tomto smere bolo jeho tvrdenie, že zásady pre ukladanie trestov súd nesprávne aplikoval, značne zľahčil represívnu a preventívnu stránku trestu a neprihliadol na postoj obvineného k spáchanému skutku a na početnosť objektov, ktoré boli porušené daným skutkom. V tejto súvislosti sa prokurátor venoval hodnoteniu skutkového deja, pričom konštatoval, že medzi obžalovaným a poškodeným a ich družkami bol trvalý susedský problém a znaky až nepriateľstva, ktoré vyústili jednak do skutku, ktorý je predmetom trestného stíhania a tiahol sa aj po vznesení obvinenia obžalovanému. Prokurátor v tejto súvislosti tiež poukázal na to, že obžalovaný v snahe obrátiť situáciu vo svoj prospech dokonca inicioval voči poškodenému trestné stíhanie , ktoré bolo vedené na OO PZ v Revúcej a neskôr ako konanie o priestupku, vedené na Okresnom úrade Rimavská Sobota, odbor všeobecnej a vnútornej správy, pričom jeho výsledkom bolo rozhodnutie, že spáchanie skutku nebolo poškodenému preukázané. Nepriateľská pohnútka obžalovanému voči poškodenému je zrejmá aj z toho, že pred samotným spáchaním skutku a po verbálnom konflikte poškodeného s družkou obžalovaného už na poškodeného čakal na schodoch a chcel realizovať svoj nepriateľský úmysel konaním, ktoré mu je kladené za vinu. Obžalovaný ako domový dôverník, ktorý mal vo zvýšenej miere dbať na udržiavanie dobrých medziľudských vzťahov v bytovom dome chcel riešiť rozvrátené susedské vzťahy s poškodeným, vyprovokovaním ďalšieho incidentu a následným vyhrážaním sa a napadnutím. Počas celého konania prejavoval svoj postoj ku spáchanému skutku tak, že tento je poškodeným vymyslený, že vyšetrovanie bolo vykonávané nesprávne a nepripúšťal situáciu, že by vo veci nemal pravdu, hoci bol preukázaný opak. V tomto smere prokurátor poukázal na prekvapujúce zistenie súdu, ktoré sa premietlo aj do výroku o treste a to na poľahčujúcu okolnosť, keď prihliadol na priznanie a úprimné oľutovanie skutku obžalovaným v zmysle § 36 písm.l/ Tr.zák. Obžalovaný sa totiž ku skutku nepriznal, naopak vyššie uvedeným spôsobom aj pod ťarchou postupne vykonávaných dôkazov odmietal si priznať vlastnú zodpovednosť, čo je síce jedným z možných spôsobov vedenia obhajoby, ale zároveň aj dôkazom svedčiacim o morálnom charaktere obžalovaného, ktorý tak nebol vôbec zohľadnený. Súd tak nezohľadnil ani celkovú závažnosť skutku, ktorý sa udial medzi susedmi s narušenými medziľudskými vzťahmi za použitia zbrane obžalovaným. Boli spôsobené následky jednak na zdraví poškodeného a jednak v ďalšom zhoršení medziľudských vzťahov. Ku skutku malo dôjsť v bytovom dome a spôsobený hurhaj objektívne vyrušil aj iných obyvateľov domu, tieto okolnosti súd prehliadol a nezaoberal sa nimi, pričom nemohol dospieť k zákonnému a spravodlivému rozhodnutiu o treste. Uložený trest obžalovanému na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby neodráža skutočnosti, ktoré boli zistené dokazovaním. Len samotné vedenie predchádzajúceho bezúhonného spôsobu života pri naplnení dvoch skutkových podstát trestných činov nie je v tomto prípade dôvodom na to, aby bola ukladaná v rámci súdom zvoleného druhu trestu jeho najmiernejšia podoba. Na uvedenú skutočnosť nemá vplyv ani to, že od spáchania skutku až po uloženie trestu ako následku za jeho spáchanie uplynula doba cca 20 mesiacov , pretože je zrejmé, že aj v tomto období trval konfliktný vzťah medzi obžalovaným a poškodeným. Z uvedeného dôvodu prokurátor má za to, že okresný súd pochybil pri ukladaní trestu obžalovanému a z toho dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému uložiť zodpovedajúci trest tak, ako ho navrhol prokurátor v záverečnej reči prednesenej na hlavnom pojednávaní. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny vo výroku o vine a z toho dôvodu sa pridržiaval odôvodnenia odvolania okresného prokurátora a navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený vo výroku o treste a obžalovanému aby bol uložený trest v strede zákonom stanovenej trestnej sadzby na primeranú skúšobnú dobu. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto prokurátor navrhol zamietnuť. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiavajú ich dôvodov odvolania, pričom obhajca súčasne poukázal na to, že prvostupňový súd rozhodol raz tak a inokedy ináč, bez akýchkoľvek dôkazov. V tejto súvislosti opäť poukázal na výpovede svedkov policajtov, ktorí boli privolaní na miesto činu a na ktoré výpovede súd neprihliadol, z toho dôvodu navrhol zrušiť napadnutý rozsudok v celom rozsahu a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť alebo alternatívne zvážiť situáciu, keďže obžalovaný utrpel pri tomto skutku tak isto zranenia a tento skutok sa prejednáva v priestupkovom konaní, preto sa obhajoba domáhala, aby sa pri prejednaní tohto skutku postupovalo zhovievavejšie voči obžalovanému a upustilo sa od jeho potrestania, pretože už samotné prejednanie veci v jeho prípade postačovalo na jeho ponaučenie. Obžalovaný na verejnom zasadnutí uviedol, že v celej veci je nevinný, na neho to bolo celé narafičené. Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolania obž. Q. W. a okresného prokurátora nie sú dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, správne ustálil skutkový stav podľa verzie výpovede poškodeného napriek tomu, že výpovede obžalovaného a svedkyne A. boli protichodné. Obžalovaného totiž aj podľa záverov odvolacieho súdu usvedčujú výpovede poškodeného W. a svedkyne O., ktoré boli v podstatných rysoch totožné pokiaľ ide o skutkový dej odohrávajúci sa predmetného dňa na schodisku predmetného domu. Keďže obžalovaný a obhajoba spochybňovali výpoveď poškodeného W., prvostupňový súd skúmal vierohodnosť jeho svedeckej výpovede aj vyhodnotením jeho výpovede v súhrne s inými vykonanými dôkazmi, hlavne s lekárskymi správami, ktoré súdny znalec vyhodnotil tak, že zranenia boli spôsobené početnými údermi a to tupým násilím - podlhovastým predmetom, napr. aj pelendrekom, ako to uviedol poškodený. Vo vzťahu k zraneniu ľavého lakťa poškodeného znalec pripustil, že k nemu mohlo dôjsť nárazom poškodeného o madlo na schodisku. Závery súdneho znalca pri hodnotení dôkazov sú v rozpore s výpoveďami obžalovaného a jeho družky, čo správne prvostupňový súd konštatoval, keďže obaja jednoznačne popreli, že by obžalovaný udieral poškodeného inak ako rukou. Prvostupňový súd správne vyhodnotil aj mechanizmus vzniku zranenia poškodeného na ľavom lakti v súvislosti s výpoveďou svedkyne A. a závermi súdneho znalca. V tejto súvislosti musí aj krajský súd obhajobné námietky obžalovaného vyhodnotiť ako účelové, ktoré mali obžalovaného zbaviť viny alebo túto znížiť na minimum. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s hodnotením dôkazov vykonaných obhajobou a vzhľadom na vykonané dôkazy okresný súd správne kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.a/ Tr.zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr.zák. V tomto smere sa ani krajský súd nestotožnil s námietkou obhajoby pokiaľ ide o použitie noža obžalovaným pri konflikte s poškodeným. Výpoveď obžalovaného vo vzťahu k použitiu noža a pelendreku bola spochybnená nielen výpoveďou poškodeného W. a svedkyne O., ale pokiaľ ide o použitie pelendreku obžalovaným, aj lekárskymi správami o charaktere zranení poškodeného a závermi samotného súdneho znalca, pričom v tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že zbraňou v zmysle § 122 ods. 3 Tr.zák. sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Teda aj pelendrek použitý obžalovaným sa považuje za zbraň. Pre úplnosť je potrebné konštatovať, pokiaľ ide o zranenie ľavého lakťa poškodeného, z ktorého sa obžalovaný snažil vyviniť s poukazom na to, že si ho poškodený spôsobil sám nárazom lakťa o zábradlie, toto tvrdenie obžalovaného však nemôže zbaviť zodpovednosti za vniknuté zranenie. Aj keby k nemu došlo spôsobom popísaným obžalovaným, bol by tak za takéto zranenie poškodeného zodpovedný. Príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a vznikom následku by bola zachovaná aj v tom prípade, keďže k poraneniu poškodeného by došlo v súvislosti s jeho obranou proti útoku obžalovaného. Totiž určitá činnosť , okolnosť a pod. nestrácajú svoj charakter príčinný len preto, že okrem nej viedli k následku aj iné činnosti, okolnosti a pod. Odvolací súd sa nestotožnil ani s ďalšími odvolacími námietkami obhajoby, že poškodený prišiel za svedkyňou C. s fľašou a žiadal ju, aby potvrdila, čo tvrdil poškodený v priebehu prípravného konania. Zo samotnej výpovede svedkyne B. C. totiž na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodený bol za ňou s fľašou, ale aby povedala to, čo videla. Svedkyňa teda nepotvrdila, že poškodený ju mal prehovárať, aby potvrdila to, čo uvádzal v prípravnom konaní. Pokiaľ ide o účinky peprového spreja, ani v tomto prípade krajský súd neprihliadol na tvrdenie obžalovaného. Táto skutočnosť sa nedá riešiť všeobecne, ale len v presnom priebehu konkrétneho deja, pretože peprový sprej má na rôznych ľudí iný účinok, predovšetkým pokiaľ ide o nástup nepríjemných účinkov pre zrak. Z preukázaného skutkového deja takýto účinok opisujúci obžalovaným na neho nebol preukázaný. V súvislosti s výpoveďou svedkov G. Q. a G. T. je nutné konštatovať, že nie sú to výpovede priamych svedkov tak, ako sa to snažil prezentovať obžalovaný. Títo svedkovia prišli na miesto činu až po skutku. Navyše z výpovede svedka G. Q. vyplynulo, že poškodený bol v strese, keď hovoril so svedkom, pretože si nevedel spomenúť ani na to, kto mal použiť peprový sprej. Poškodený sa nesťažoval na zranenia, iba povedal, že má nejaké zranenia, že s tým pôjde do nemocnice. Preto vyvodiť záver o tom, že obžalovaný nepoužil pri skutku nôž ani pelendrek, pretože poškodený hneď po skutku o tom nevypovedal, ale mohol, je zavádzajúce v rozpore s vykonanými dôkazmi. Preto krajský súd vyhodnotil obhajobu obžalovaného ako účelovú a neuveril jej. Pokiaľ ide o uložený trest obžalovanému, krajský súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami prokurátora vo vzťahu k jeho tvrdeniu, že obžalovanému bol uložený neadekvátny trest , že trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby neodráža skutočnosti, ktoré boli zistené dokazovaním. V tomto smere okresný súd správne poukázal na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ viedol riadny život. Krajský súd v tejto súvislosti doplňuje, že obžalovaný bol doposiaľ riešený pre jeden priestupok v doprave. Na druhej strane sú tu susedské problémy medzi obžalovaným a poškodeným, ktoré vyvrcholili do prejednávaného skutku. Okrem tejto skutočnosti súd nemal iné negatívne poznatky o osobe obžalovaného. Preto je aj odvolací súd toho názoru, že na dosiahnutie individuálnej ako aj generálnej prevencie je postačujúce uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov, za dostačujúce na prevýchovu obžalovaného. Tomu za jeho konanie bolo možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí zákonom ustanovenej trestnej sadzby od 6 mesiacov do 3 rokov. Takto uložený trest vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, má mať predovšetkým preventívny a nie represívny charakter napriek postoju obžalovaného k jeho trestnej činnosti. Odvolací súd sa však stotožnil s námietkou prokurátora pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm.l/ Tr.zák., teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti a trestnú činnosť úprimne oľutoval, čo nie je v súlade s vykonanými dôkazmi. Túto poľahčujúcu okolnosť prvostupňový súd nemohol obžalovanému priznať, keďže obžalovaný sa zo spáchania prejednávaného skutku necítil byť vinný. Krajský súd napriek vyššie konštatovanému nezrušil výrok o treste s poukazom na to, že v prípade obžalovaného priznaná poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 pím.l/ Tr.zák. nemala zásadný význam pri uložení trestu obžalovanému, keďže pri prevahe poľahčujúcich okolností sa v zmysle § 38 ods. 3 Tr.zák. znižuje horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Obžalovanému však bol ukladaný trest na spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda mimo vplyvu prípadného zníženia hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Krajský súd tak urobil pre zachovanie stability súdnych rozhodnutí, túto drobnú chybu vo výroku o treste nezrušil, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia na ňu poukázal. V neposlednej rade je potrebné uviesť, že odvolací súd nemohol vyhovieť ani žiadosti obhajoby o prípadné upustenie od potrestania obžalovaného, keďže na takýto postup súd nemal splnené zákonné podmienky v zmysle § 40 ods. 1 písm.a/ Tr.zák. Okresný súd nepochybil pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, pričom svoje rozhodnutie v tomto výroku náležite zdôvodnil, s ktorým odôvodnením sa krajský súd stotožnil a preto v podrobnostiach naň poukazuje. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne ak zistí, že nie je dôvodné. Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku odvolanie obžalovaného Q. W. a okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.