Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5Tos/6/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814010432 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814010432.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov JUDr. Petra Chovanku a JUDr. Jána Deáka, o sťažnosti odsúdeného Y. K. proti uzneseniu Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 230/2014 zo 14.12.2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 9. februára 2016, jednohlasne takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. sa z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 230/2014 zo 14.12.2015. Podľa § 446 ods. 1 Tr. por. sa z a m i e t a žiadosť odsúdeného Y. K. z 18.11.2015 na zmenu výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 230/2014 z 19.01.2015. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol, že: podľa § 447 ods. 1 Tr. por. zamieta žiadosť odsúdeného Y. K., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Y., X. T. XXX, okres G., toho času v ÚVTOS Košice - Šaca, o upustenie od výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 2T 230/2014 zo dňa 19.01.2015. V úvode odôvodnenia tohto uznesenia okresný súd uviedol: „Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T 230/14 zo dňa 19.01.2015 bol Y. K. uznaný vinným z prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), § 324 ods. 1 písm. a) Tr. zák., zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na § 139 písm. i) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. c) Tr. zák., za čo mu bolo uložené okrem úhrnného trestu odňatia slobody v trvaní štyroch rokov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, aj ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou“. K žiadosti odsúdeného okresný súd uviedol: „Dňa 18.11.2015 bolo na tunajší súd doručené podanie odsúdeného, ktoré súd vyhodnotil ako žiadosť odsúdeného o zrušenie ústavnej protialkoholickej liečby. Žiadosť odôvodnil tým, že vzhľadom na celkovú dobu trestu štyri roky, je tento trest dostatočný na liečbu, nakoľko nemá prístup k alkoholu a návykovým látkam. Na záver navrhol protialkoholickú liečbu vykonať po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody“. Prvostupňový súd žiadosť odsúdeného Y. K. zamietol najmä preto, že: odsúdený doposiaľ na vykonanie ochranného liečenia ústavnou formou v ústave na výkon trestu odňatia slobody objednaný nebol (lebo predpokladaný koniec trestu má až 22.07.2018); samotnú abstinenciu odsúdeného počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno považovať za rovnocennú k uloženej ústavnej protialkoholickej liečbe; odsúdený ústavnú protialkoholickú liečbu ešte ani nezačal a teda reálne nedošlo k zániku okolností, ktoré boli dôvodom uloženia ústavnej formy ochranného liečenia; až po začatí tejto liečby by bolo možné teoreticky rozhodovať o upustení, resp. zmene spôsobu výkonu ochranného protialkoholického liečenia (a po vyjadrení príslušného zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti o plnení účelu ústavnej liečby). Proti tomuto uzneseniu podal po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí odsúdený Y. K. sťažnosť, ktorú však bližšie písomne do rozhodovania krajského súdu nezdôvodnil. Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce. Dospel pritom k právnemu záveru, že podanie odsúdeného z 18.11.2015 treba právne kvalifikovať inak, ako ho kvalifikoval okresný súd, avšak jeho podstatu (žiadosť odsúdeného) treba zamietnuť ako nedôvodnú. Z podania odsúdeného Y. K. doručeného okresnému súdu 18.11.2015, ako aj z prednesu tohto odsúdeného na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.12.2015 vyplýva, že tento nežiada zrušenie, resp. upustenie od uloženého ústavného protialkoholického liečenia, trvá však na tom, aby takáto forma protialkoholickej liečby nebola vykonávaná počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a po prepustení z výkonu tohto trestu aby vykonával len protialkoholické liečenie ambulantné. Takýto postoj odsúdeného treba preto právne kvalifikovať ako žiadosť o zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia v zmysle § 446 ods. 1 Tr. por. a nie ako žiadosť o upustenie od výkonu ochranného liečenia v zmysle § 447 ods. 1 Tr. por. Z uvedeného dôvodu bolo preto potrebné napadnuté uznesenie zrušiť a žiadosť odsúdeného Y. K. o zmenu výkonu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou zamietnuť podľa § 446 ods. 1 Tr. por. Pri zamietnutí takejto žiadosti je potrebné odkázať predovšetkým na argumentáciu okresného súdu v napadnutom uznesení, na názor znalca v odbore psychiatrie z 18.08.2014 (keďže obžalovaný nebol v minulosti dispenzarizovaný a ani protialkoholicky liečený, odporúčam realizovať ochrannú ústavnú protialkoholickú liečbu počas výkonu trestu) a tiež aj na správu o povesti Mesta Jelšavy z 24.09.2014 (odsúdený požíval alkoholické nápoje a jeho správanie na verejnosti bolo značne problémové). Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia krajského súdu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.