Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 6CoE/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814204874 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814204874.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, XXX XX V. A., o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 864,39 eur a príslušenstva, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka č. 60, 974 09 Bratislava pod spisovou značkou EX 22586/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 3Er/209/2014-30 zo dňa 25.06.2015 takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zastavil exekučné konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 16.07.2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného na základe návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky v sume 864,39 eur a príslušenstva. Exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno č. 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 06116/08 zo dňa 04.07.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2008 a vykonateľnosť dňa 07.08.2008. Zo spisového materiálu pod sp. zn. 4Er/3990/2008 súd zistil, že uznesením č. k. 4Er/3990/2008-10 zo dňa 30.04.2012 právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 41CoE/192/2012-40 zo dňa 26.09.2012 bola exekúcia vedená na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 06116/08 zo dňa 04.07.2008 vyhlásená za neprípustnú podľa ust. § 57 ods. 1, písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a bola zastavená s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná individuálne. Vzhľadom na neprijateľnosť rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť vo veci nároku oprávneného voči povinnému, súd považoval predložený exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie, preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Na základe zistených skutočností súd poukázal na ust. § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) upravujúce prekážku rozhodnutej veci, ktoré v prejednávanej veci aplikoval s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p. z dôvodu, že Exekučný poriadok prekážku veci rozhodnutej neupravuje. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, okresný súd o totožnom nároku oprávneného uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie vyplývajúcom z totožného exekučného titulu medzi tými istými účastníkmi exekučného konania právoplatne rozhodol, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu zostali nezmenené. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V tejto súvislosti súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 51/2008 zo dňa 02.11.2010, v zmysle ktorého rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. O totožnosť konania ide vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený. V rovine exekučného konania platí, že o prekážke veci právoplatne rozhodnutej možno z hľadiska pojmu totožná vec hovoriť vtedy, pokiaľ je navrhovaná exekúcia na totožný predmet exekúcie (majetok povinného) medzi tými istými účastníkmi a pre rovnakú pohľadávku. Z uvedeného dôvodu je možné konštatovať, že vo veci bolo meritórne rozhodnuté uznesením č.k. 4Er/3990/2008-10 zo dňa 30.04.2012, ktoré v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 41CoE/192/2012-40 zo dňa 26.09.2012 založilo prekážku rei iudicatae, a teda pokiaľ oprávnený v totožnej veci podal návrh na vykonanie exekúcie, v tomto exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp. zn. EX 22586/14 zastavil. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b), f), a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ako uviedol, po podaní návrhu na vykonanie exekúcie legitímne očakával postup exekučného súdu podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, napriek tomu súd o návrhu súdneho exekútora o udelenie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 z 23.01.2013 a 7Cdo 57/2012, z ktorých vyplynul nesprávny postup súdov nižších stupňov, ktoré v procesnej situácii, v ktorej neboli procesné podmienky pre takýto postup, nerozhodovali podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ale exekučné konanie zastavili podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Povinný sa k odvolaniu nevyjadril. Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Revúca. Zákonný sudca odvolaniu nemienil vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd ako súd odvolací v dôsledku preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods.1 O.s.p. a postupom podľa ust. § 214 ods. 2, § 219 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu potvrdil. Zo spisového materiálu je zrejmé, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 06116/08 zo dňa 04.07.2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 02.10.2007. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc od rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili nedeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, a ktoré v bode 17 stanovili, že všetky spory, ktoré vzniknú z predmetnej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred rozhodcovským súdom podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky v súdnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku v závislosti od rozhodnutia žalobcu. Na základe lustrácie vykonanej v zmysle § 151 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov súd zistil, že exekučnému konaniu v tejto veci predchádza konanie sp. zn. 4Er/3990/2008, vedené medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku. Z priloženého súdneho spisu vedeného na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 4Er/3990/2008 mal odvolací súd preukázané, že oprávnený podal v roku 2008 proti povinnému na základe rozhodcovského rozsudku prvýkrát návrh na vykonanie exekúcie. Okresný súd v tejto veci vydal dňa 16.01.2009 súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5608 013436*. Uznesením č. k. 4Er/3990/2008-10 zo dňa 30.04.2012 okresný súd exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, ktorá napĺňala znaky nekalého zmluvného dojednania. Z toho dôvodu súd vyslovil právny záver, že rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní je exekučným titulom s absenciou materiálnej vykonateľnosti, ktorá jeho vlastnosť je neodstrániteľnou prekážkou brániacou vo vykonaní exekúcie. Uvedené rozhodnutie okresného súdu na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k. 41CoE/192/2012-40 zo dňa 26.09.2012 potvrdil. Rozhodnutie okresného súdu v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2012. K týmto záverom dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4 ECdo 30/2013 zo dňa 25.2.2014, ktorý sa v odôvodnení rozhodnutia stotožnil s výrokmi súdov nižších stupňov. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, ktoré môže začať na návrh oprávneného, ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Podmienky začatia a priebehu tohto konania upravuje predovšetkým Exekučný poriadok, ako aj Občiansky súdny poriadok. V zmysle citovaného ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa na exekučné konanie aplikuje Exekučný poriadok ako lex specialis a v prípade, že ide o problematiku, ktorú Exekučný poriadok neupravuje, aplikuje sa Občiansky súdny poriadok ako lex generalis. V zmysle § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Toto ustanovenie ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadať na to, či sú splnené zákonom stanovené podmienky (procesné podmienky konania) na to, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a súd mohol rozhodnúť. Ak procesné podmienky nie sú splnené, konajúci súd zvolí ďalší procesný postup v závislosti od toho, či nedostatok podmienok konania je odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ďalej možno procesné podmienky konania rozdeliť na procesné podmienky na strane súdu, procesné podmienky na strane účastníkov, vecné procesné podmienky a negatívne procesné podmienky. Medzi negatívne procesné podmienky patrí aj prekážka veci rozhodnutej - res iudicata, ktorá v Exekučnom poriadku nie je osobitne upravená a je predmetom právnej úpravy len v ustanovení § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Ide o neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok konania, ktorý vždy vedie konajúci súd k zastaveniu konania. Súd nemôže konať o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo. Totožnosť veci je daná tým, že ide o tých istých účastníkov a ten istý predmet konania, čo v podmienkach exekučného konania znamená, že v prospech oprávneného by bol od povinného vymáhaný ten istý nárok na základe toho istého exekučného titulu. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia O.s.p. s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/311/2012 zo dňa 28.03.2013, v ktorom Najvyšší súd SR vyslovil obdobný právny názor. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd má právomoc ešte pred preskúmavaním súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku skúmať splnenie procesných podmienok konania, nesplnenie ktorých je v prípade, že ide o neodstrániteľné podmienky, dôvodom na zastavenie exekučného konania. Faktom je, že konanie pred všeobecným súdom je konaním o veci samej, ktoré končí spravidla rozsudkom alebo uznesením, ktorým je buď návrhu vyhovené alebo je zamietnutý, prípadne je konanie zastavené. Exekučné konanie nie je konaním vo veci samej a exekučný súd o žiadnom návrhu na určenie práv a uloženie povinností nerozhoduje. Exekučné konanie je konaním procesným, ktoré však môže prebiehať rovnako ako konanie pred všeobecným súdom, ak sú splnené procesné podmienky, medzi ktoré nesporne patrí aj to, aby sa o tej istej veci medzi tými istými účastníkmi nevydávalo ďalšie rozhodnutie, ak už raz bolo právoplatne rozhodnuté. Procesná zásada „ne bis in idem“ je obsiahnutá v § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a je záväzná aj pre postup súdu v exekučnom konaní. Vyplýva z nej, že ak ten istý oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie voči tomu istému povinnému pre ten istý nevykonateľný exekučný titul je nevyhnutné, aby súd posúdil, či nejde o konanie, v ktorom sa má opakovane rozhodovať o tom istom nároku. V prejednávanej veci je nesporné, že v konaní vedenom Okresným súdom Revúca pod sp. zn. 4Er/3990/2008, ako aj v konaní vedenom pod sp. zn. 3Er/209/2014 ten istý oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 807 598 podal návrh na začatie exekúcie proti tomu istému povinnému a súdny exekútor následne požiadal exekučný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 04.07.2008 pod sp. zn. SR 06116/08 rozhodcovským súdom zriadeným pri obchodnej spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave IČO: 35 922 761, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 04.08.2008 a vykonateľnosti dňa 07.08.2008. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/3990/2008 bola exekúcia podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku právoplatne zastavená s poukazom na to, že exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere, preto súd považoval exekučný titul za nevykonateľný. Keďže v exekučnom konaní už bol právoplatne konštatovaný taký nedostatok exekučného titulu, pre ktorý exekúciu nebolo možné vykonať, a ktorý nie je možné nijakým spôsobom reparovať, pri dodržaní procesnej zásady ne bis in idem vyjadrenej v § 159 ods. 3 O.s.p. nie je v prípade opätovného podania návrhu na vykonanie exekúcie na základe takéhoto nevykonateľného exekučného titulu možné v exekučnom konaní pokračovať. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.