Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13CoE/27/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814206744 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814206744.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, právne zast. JUDr. Martin Máčaj, advokát, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: P.G., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX, XXX XX O. N., o vymoženie 260,38 € s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 28155/14, na odvolanie oprávneného zo dňa 09. 07. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 28155/14 zastavil. V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Dňa 26. 09. 2014 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného voči povinnému o vymoženie 260,38 € s prísl. Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 8900/07 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. (ustanoveným rozhodcom JUDr. Gabrielom Havrillom) dňa 22. 11. 2007. Exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 334,59 € (10 080 Sk), úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 326,63 € (9 840 Sk) od 24. 08. 2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 128,99 € (3 886 Sk). Dňa 22. 12. 2014 oprávnený súdu predložil zmluvu o úvere č. 7520027 zo dňa 23. 07. 2007 (ďalej len zmluva o úvere), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len Všeobecné podmienky), na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. Lustráciou v oddelení Er tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde bola právoplatne skončená exekúcia vedená na podklade predloženého rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 8900/07 zo dňa 22. 11. 2007. Predmetná exekúcia bola vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod sp. zn. EX 2220/08, spis. zn. súdneho spisu 6Er/1608/2008. Zo spisu tunajšieho súdu č. k. 6Er/1608/2008 bolo zistené: V danej veci oprávnený predložil súdu zmluvu o úvere č. 7520027 zo dňa 23. 07. 2007 (ďalej len zmluva o úvere) a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou danej zmluvy o úvere. V zmysle čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou danej zmluvy, všetky spory, ktoré vzniknú z tejto o zmluvy úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne zo zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Súd uznesením č. k. 6Er/1608/2008 zo dňa 27. 06. 2013 predmetnú exekúciu zastavil (výrok I. uznesenia) a rozhodol o trovách exekúcie súdneho exekútora (výrok II. uznesenia). Súd po preskúmaní rozhodcovskej doložky (čl. 17 Všeobecných obchodných podmienok), na podklade ktorej bol vydaný exekučný titul, dospel k záveru, že tento bol vydaný v rozpore so zákonom na základe neplatného ustanovenia zmluvy o úvere. Predmetný rozhodcovský rozsudok teda predstavuje nulitný právny akt, ktorý nemožno vykonať (§ 57 ods. 1, písm. a/ Exekučného poriadku). Vzhľadom na uvedené dôvody súd považoval exekučný titul za nevykonateľný. Uznesenie tunajšieho súdu č. k. 6Er/1608/2008 zo dňa 27. 06. 2013 nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43 CoE/414/2013-75 dňom 28.01.2014. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 60 ods. 1 Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie vydané exekútorovi podľa § 44 exekútor bezodkladne vráti súdu, ak a) súd rozhodol o vylúčení exekútora (§ 30), b) exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46 ods. 8), c) súd zastavil exekúciu (§ 57), d) súd vydal poverenie pre iného exekútora (§ 57 ods. 2), e) sa exekučné konanie skončilo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O. s. p.), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. Podľa § 103 O. s. p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods.1 O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu, právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Podľa § 159 ods. O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Medzi neodstrániteľné nedostatky podmienok konania patria: - nedostatok právomoci súdu (§ 7 a 8 O. s. p.), - prekážka začatej veci (litispendencia) (§ 83), - prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) (§ 159 ods. 3), - nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19). Prekážka právoplatne skončenej veci, legislatívne vyjadrená v ustanovení § 159 ods. 3 O. s. p., sa uplatňuje aj v exekučnom konaní. Cit. zák ust. ustanovuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa vec prejednávať znova. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej teda bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté, bola znovu prejednávaná. V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide o rovnakú (tú istú) vec vtedy, ak ide v novom konaní o ten istý nárok alebo stav, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka toho istého predmetu konania a tých istých účastníkov. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je relevantné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je samo osebe významné, ako majú tí istí účastníci v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov, ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania. K týmto záverom dospel aj Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 Obdo 51/2008 zo dňa 02. 11. 2010, v zmysle ktorého rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, ak ten istý nárok alebo stav, vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, ktorými bol už uplatnený (z rovnakého stavu). V rovine exekučného konania teda platí, že o prekážke veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O. s. p.), možno z hľadiska obsahu pojmu "totožná vec" hovoriť vtedy, pokiaľ je navrhovaná exekúcia na totožný predmet exekúcie (majetok povinného) vo vzťahu medzi tými istými účastníkmi a pre rovnakú pohľadávku. Oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie, i exekúcie vedenej pod sp. zn. súdneho spisu 6Er/1608/2008, na základe totožného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. 8900/07 zo dňa 22.11.2007. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd z titulu neuhradenia záväzkov povinného zo zmluvy o úvere č. 7520027 zo dňa 23. 07. 2007. Súd konštatuje, že pokiaľ je podaný opakovaný návrh na vykonanie exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia vedená voči totožnému povinnému zastavená, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti tohto exekučného titulu, exekučný súd je povinný opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť. Súd dodáva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, napriek existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci, podrobil prieskumu v zmysle cit. ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a dospel k záveru, ktorý exekučný súd právoplatne vyslovil už v uznesení č. k. 6Er/1608/2008 zo dňa 27. 06. 2013. Z uvedených zistených skutočností vyplynulo, že na tunajšom súde bolo právoplatne skončené exekučné konanie vedené v prospech totožného oprávneného voči totožnému povinnému, a to na podklade totožného exekučného titulu. Konečné rozhodnutie vo veci (6Er/1608/2008) nadobudlo právoplatnosť. Jedná sa teda o tých istých účastníkov, rovnaký predmet konania - vymoženie čiastky priznanej exekučným titulom a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo, teda identický exekučný titul vydaný z dôvodu neuhradenia záväzkov povinného zo zmluvy o úvere č. 7520027 zo dňa 23. 07. 2007. Vzhľadom k tomu, že daná exekúcia je právoplatne zastavená, spôsobuje to prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie sú prípustné. Uvedené korešponduje i s názormi prezentovanými v odbornej literatúre (Exekučný poriadok. Komentár. Kolektív autorov, 1. vyd., Praha: C.H.Beck, 2011, s. 157). S poukazom na uvedené súd v zmysle § 104 ods. 1 O. s. p. exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 28155/14, zastavil. O trovách exekučného konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia.“ Proti uzneseniu oprávnený podal odvolanie. Namietal, že v danej fáze konania nebolo možné rozhodnúť o zastavení exekučného konania, pretože vo veci exekučný súd zatiaľ nerozhodol o návrhu na vydanie poverenia. Oprávnený namietal aj nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní a dôvodil najmä skutočnosť, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Odvolaciemu súdu navrhol preto, aby uznesenie okresného súdu zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie podané nebolo. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd dodáva. Odvolací súd si nemohol nepovšimnúť, že oprávnený v obdobných veciach, keď už právoplatne bolo rozhodnuté o zastavení exekúcie pre jej neprípustnosť, podáva opätovne tie isté návrhy na vykonanie exekúcie v tej istej veci na základe toho istého rozhodnutia. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd už viackrát vyslovil dôvody pre ktoré je možný postup upravený v ust. § 159 ods. 3 O. s. p. aj v exekučnom konaní. Oprávnenému zrejme ušli dôvody týchto rozhodnutí (ktoré sú ináč prístupné na webovej stránke súdu) a preto považuje odvolací súd za vhodné uviesť. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je označená ako prekážka res judicata, je charakterizovaná ako neodstrániteľná prekážka konania, ktorá bráni tomu, aby vec právoplatne rozhodnutá bola znovu prejednávaná. Táto prekážka spočíva v tom, že nie je možné rozhodovať v tej istej veci znova. V tomto prípade, ako aj vo všeobecnosti platí, že o tú istú vec ide vtedy, ak je daná totožnosť predmetu konania a totožnosť účastníkov. V exekučnom konaní ide o totožnú vec, ak ide o ten istý exekučný titul a účastníkmi konania sú tí istí účastníci. Za totožnosť účastníkov sa považuje aj stav, ak bolo právoplatne rozhodnuté v exekučnom konaní, ktorého účastníkom bol právny predchodca účastníka uvedeného v exekučnom titule. V sporovom konaní býva posúdenie otázky res judicata zväčša jednoznačné. Ide o to, či rozhodnutie súdu bolo alebo nebolo vydané vo veci samej. V exekučnom konaní to však nemusí tak byť vždy. Exekučné konanie sa totiž vždy nekončí vydaním rozhodnutia; je skončené napr. aj upustením od exekúcie. Jednoznačná odpoveď nemusí vyplývať ani z výroku uznesenia o zastavení konania alebo zastavení exekúcie. Vo všeobecnosti sa za rozhodnutie vo veci považuje taký výrok rozhodnutia, ktorým súd rozhodol o tom, čo bolo v navrhovanom petite žiadané. To isté platí aj pre exekučné konanie. Za rozhodnutie vo veci samej v exekučnom konaní je preto treba považovať vydanie exekučného príkazu s uvedením spôsobu exekúcie a následnou konkretizáciou predmetu exekúcie (určením veci, pohľadávky, účtu a pod.). To však platí len za stavu, že v exekučnom príkaze uvedeným spôsobom aj došlo k uspokojeniu pohľadávky oprávneného (ak bolo predmetom plnenia peňažné plnenie). Za rozhodnutie vo veci samej pri exekúcii treba považovať aj právoplatné zastavenie exekúcie, ale iba do času, kým dôvod, pre ktorý exekúcia bola zastavená, neodpadol. Odpadnúť môže dôvod napr. pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a) EP, podľa § 57 ods. 1 písm. c) EP, § 57 ods. 1 písm. d) EP, § 57 ods. 1 písm. h) EP, § 57 ods. 1 písm. i) EP. Pri exekúcii podľa § 57 ods. 1 písm. b), e), f), g), j) EP však dôvod zastavenia exekúcie spravidla neodpadá a takto posudzovanú exekúciu podľa ust. § 159 ods. 3 OSP treba dôvodne považovať za res iudicata. K tvrdeniu o nesprávnosti postupu procesného súdu, ktorý zastavil exekúciu ešte pred tým, než bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie, je potrebné zopakovať. Z postupu exekútora vyplýva, že ak exekútor zistí, že návrh na vykonanie exekúcie nie je možné vykonať z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, predloží návrh so svojím stanoviskom exekučnému súdu. Žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v tomto prípade exekútor nepodáva. Súd zastaví konanie podľa ust. § 104 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 251 ods. 4 O. s. p. Ak vo veci nemožno konať pre neodstrániteľnú procesnú prekážku, súd konanie zastaví (§ 103 O. s. p.). Je kontraproduktívne, aby súd v takomto prípade vydal najprv poverenie na vykonanie exekúcie. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.