Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/962/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814207167 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814207167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobcu: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX, XXXXX R., o zaplatenie sumy 253,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 10C/1/2015 - 43 zo dňa 06. 10. 2015, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. II. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prvým výrokom návrh zamietol a druhým výrokom odporcovi (žalovanému) nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že v súlade s trestným konaním, ktoré sa viedlo proti žalovanému, posúdil nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní voči žalovanému ako nárok na náhradu škody. Okresný súd poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 27. Septembra 2012 sp. zn. 7 M Cdo 15/2011, podľa ktorého pokiaľ bola pohľadávka žalobcovi právoplatne priznaná v adhéznom konaní ako náhrada škody, nemožno v občianskom súdnom konaní jej príslušenstvo posudzovať podľa iného právneho režimu. Aby ale mohol okresný súd žalovaný nárok riadne a kvalifikovane posúdiť, žalobca si mal riadne a úplne splniť svoju povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť, čo však žalobca neurobil. V predmetnom konaní žalobca zaťažený povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, si nesplnil svoju povinnosť tvrdenia ani dôkaznú povinnosť. Naviac, aj z trestného spisu vyplýva, že výška nároku, ktorú si titulom náhrady škody uplatnil žalobca voči žalovanému v trestnom konaní, sa zo strany žalobcu menila. Súd prvej inštancie poukázal na to, že právny zástupca žalobcu bol výzvou súdom vyzvaný na presnú špecifikáciu z čoho pozostáva žalovaná suma, avšak bezvýsledne. V tomto smere podľa názoru okresného súdu nestačí, aby žalobca súdu predložil iba kópie zmluvy, všeobecných podmienok, platobnej histórie, trestného rozkazu, a aby prípadne si súd ,,vyberal“ z predložených listinných dôkazov tie skutočnosti, ktoré by mohli podoprieť žalovaný nárok. Okresný súd má za to, že návrh žalobcu aj potom čo mu súd prvej inštancie poskytol časový priestor na riadnu špecifikáciu svojho žalovaného nároku, ostal neurčitý a pre svoju nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť ako taký nemôže byť základom žiadneho a už vôbec nie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Okresný súd konštatuje, že návrh žalobcu bol značne ,,vágny“ (nejasný, nezreteľný), neprejednateľný. Na uvedenom základe okresný súd návrh žalobcu zamietol, pretože si žalobca riadne a úplne nesplnil svoju povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. 3. K výroku o trovách konania odvolaním napadnutom rozsudku okresný súd uviedol, že o náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“) tak, že v spore úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy ani nevyplývajú. 4. V súlade s § 204 zák. č. 99/1963 Zb. účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len OSP) proti rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ustanovení § 205 ods. 2 písm. a), b), d) resp. f) OSP. Žalobca má za to, že v žalobnom návrhu zo dňa 9.10.2014 pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti, skutkovo návrh zdôvodnil, špecifikácia nároku vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, ktoré tvoria prílohu žalobného návrhu, taktiež uviedol úhrady žalovaného a priložil i Všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v ktorých sú jednotlivé uplatnené nároky žalobcu zdôvodnené. Žalobca má za to, že riadne a úplne splnil svoju povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť. 5. Žalobca vo svojom odvolaní ďalej tvrdí, že z predloženého prehľadu splátok a úhrad je zrejmé, že žalovaný mal ku dňu podania žalobného návrhu uhradiť žalobcovi sumu 1105,60 Eur, tak ako je to uvedené v stĺpci ,,Splátka“, ďalej mal žalovaný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu v zmysle čl. 11 Všeobecných obchodných podmienok v sume 107,88 Eur, tak ako je uvedené v stĺpci ,,Pokuta“. Žalovaný z vyššie uvedenej sumy uhradil akontáciu vo výške 238,84 Eur, a preto bol trestným rozkazom 2T 113/2013 zaviazaný nahradiť škodu vo výške 721,16 Eur a so zvyškom nároku na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. Tento zvyšok predstavoval sumu 253,48 Eur. Právnemu zástupcovi žalobcu bol dňa 10.8.2015 doručený odpor spolu s výzvou na vyjadrenie sa k uvedenému odporu, pričom súčasťou tohto písomného podania súdu zo dňa 5.8.2015 bola aj žiadosť na špecifikáciu žalovanej sumy. Žalobca poukazuje na to, že nebol dodržaný postup tak, ako to predpokladá ust. § 43 ods. 1 OSP i vzhľadom na to, že v predmetnej výzve súd neurčil lehotu, do kedy má byť zo strany žalobcu špecifikovaná žalovaná suma a nebola dodržaná forma ,,uznesenia“. Súd prvej inštancie v písomnom podaní zo dňa 5.8.2015 určil iba lehotu na vyjadrenie sa k odporu a bez toho, aby žalobca doplnil podanie, okresný súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. 6. Na základe uvedeného žalobca považuje závery okresného súdu o unesení dôkazného bremena žalobcom za predčasné. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu neskúmal či predložené listinné dôkazy súvisia so zmluvou, ktorá je predmetom konania. V dôsledku uvedeného navrhuje, aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 11. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní a procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 12. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2). 13. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď návrh žalobcu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a rozhodol v znení enunciátu rozhodnutia. Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 14. Na doplnenie správnosti a k dôvodom podaného odvolania krajský súd uvádza: Súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobcu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom. 15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať základ nároku a jeho výšku. Pokiaľ by tieto skutočnosti boli preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Ak teda žalobca tvrdil, že jeho nárok voči žalovanému je vo výške 258,48 Eur a prísl., bolo jeho povinnosťou uviesť tvrdenia, z ktorých vyplýva základ nároku a aj jeho výška. Na preukázanie tvrdení, musí účastník označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia. Súd skutkový stav zisťuje zo skutkových tvrdení žalobcu (dôkazy súd vykonáva vo vzťahu k preukázaniu, res. nepreukázaniu skutkových tvrdení). Na základe tvrdených skutočností žalobcom súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, súd prvej inštancie vyhodnotil zistený skutkový stav a dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku nároku, preto návrh zamietol. 16. Odvolací súd zdôrazňuje, že opísanie rozhodujúcich skutočností (tvrdení) nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (uvedené bolo zdôraznené aj v § 132 ods. 2 CSP), žalovaný sa mylne domnieva, že súd má z ním predložených dôkazov sám vybrať, čo to čo žalobca netvrdil. 17. Neodôvodnený je aj žalobcom uvádzaný dôvod v odvolaní, keď poukazuje na nedodržanie postupu súdu, keď súd vyzval žalobcu na špecifikáciu žalovanej sumy, avšak nie uznesením, vo výzve súd ani neurčil lehotu, do kedy má byť žalobcom špecifikovaná žalovaná suma. Odvolací súd udáva, že ustanovenie § 43 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. (účinný do 30. 06. 2016) sa vzťahuje na náležitosti podania. Podanie žalobcu - návrh zo dňa 09.10.2014 (č. l. 1) malo zákonom predpísané náležitosti, bolo len na žalobcovi v akom rozsahu uvedie rozhodujúce skutočnosti, súd nemal teda povinnosť vyzývať žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení uvedených žalobcom v súlade s § 43 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Žalobca bol okresným súdom vyzvaný iba aby podrobne špecifikoval z čoho pozostáva žalovaná suma a to v lehote 10 dní (nie je pravdivé tvrdenie odvolateľa, že súd neurčil lehotu), výzva bola žalobcovi doručená 10.08.2015, na ktorú žalobca nereagoval, súd vo veci rozhodol až 06.10.2015. Pre žalobcu, teda ani nemohlo byť prekvapivé rozhodnutie, keď súd prvej inštancie žalobcu zamietol, z dôvodu nepreukázania výšky nároku. 18. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorých nárok na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana, v danom prípade žalovaný, nakoľko však žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 19. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).