Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/293/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814207945 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814207945.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miriam Sninskej, v právnej veci navrhovateľa X. A. - MH Sped, miesto podnikania: Janka Kráľa 2584/30, 022 01 Čadca, IČO: 43 843 620 zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Bohuslav MAJCHRÁK, advokát, spol. s r. o., Nová Bystrica 850, 023 05 Nová Bystrica, IČO: 36 416 525, proti odporcovi: ARIES 2, s. r.o. so sídlom Poštová 56, 982 01 Tornaľa, IČO: 35 799 293, zastúpenému advokátom JUDr. Jozefom Veselým, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie 5.200,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č.k. 6Cb/8/2015-72 zo dňa 30. apríla 2015 takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Revúca, č.k. 6Cb/8/2015-72 zo dňa 30. apríla 2015 v spojení s opravným uznesením č.k. 6Cb/8/2015-82 zo dňa 17. júla 2015 potvrdzuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 227,18 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom zaviazal okresný súd odporcu zaplatiť navrhovateľovi 5.200,-Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.160,- Eur od 11.09.2014 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 965,74 Eur, z toho súdny poplatok 309,50 Eur a trovy právneho zastúpenia 656,24 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Okresný súd uznesením č.k. 6Cb/8/2015-82 zo dňa 17. júla 2015 opravil výrok rozsudku o náhrade trov konania tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 990,21 Eur, z toho súdny poplatok 309,50,- Eur a trovy právneho zastúpenia 690,71 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Zároveň týmto opravným uznesením opravil odôvodnenie rozsudku 6Cb/8/2015-72 zo dňa 30.4.2015, a to odôvodnenie ohľadne priznaných trov konania. V opravnom uznesení okresný súd uviedol, že pri vyhotovení rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti v počítaní, a preto túto zrejmú nesprávnosť opravil vo výroku rozsudku, ako aj v odôvodnení rozsudku v súlade s § 164 O.s.p.
Okresný súd napadnutý rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal proti odporcovi zaplatenia 5.200,-Eur s príslušenstvom, a to na tom skutkovom základe, že navrhovateľ pre odporcu obstaral prepravu tovaru za dohodnutú cenu vo výške 5.160,-Eur, ktorú mu odporca nezaplatil, preto sa navrhovateľ z návrhu domáhal zaplatenia tejto sumy spolu s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške 40,-Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.160,-Eur od 11.9.2014 do zaplatenia.
Odporca v priebehu konania namietal, že počas prepravy tovaru došlo k jeho poškodeniu a uplatnil si vzájomnú pohľadávku na náhradu škody v bližšie nešpecifikovanej sume a to vo výške, v akej si navrhovateľ uplatnil svoj návrh. Odporca teda vzniesol započítaciu námietku až do výšky žalovanej sumy.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že navrhovateľ na základe objednávky odporcu zo dňa 23.7.2014, zabezpečil prostredníctvom spoločnosti MultiTrans Logistics CZ s.r.o., prepravu tovaru pre odporcu z N. na Slovensku do mesta M. vo Francúzsku. Dodanie tovaru do miesta určenia je osvedčené nákladným listom CMR č. CZ 1995116 dňa 29.7.2014, pričom v obsahu nákladného listu CMR je tiež poznámka o tom, že pri preprave tovaru došlo k poškodeniu tovaru, a to rozbitím skla na dverách. Dohodnutú cenu prepravy tovaru, ktorú si navrhovateľ uplatňoval v sume 5.160,- ,Eur l navrhovateľ vyfakturoval odporcovi faktúrou č. 14095, splatnou dňa 10.9.2014, ktorú odporca navrhovateľovi v lehote splatnosti nezaplatil. Odporca reklamoval u odporcu poškodenie tovaru, ktoré malo vzniknúť pri preprave, a to listom zo dňa 22.8.2014, pričom v tomto liste odporca tvrdil, že škoda mu vznikla vo výške 6.330,- Eur, avšak nekonkretizoval, v čom presne malo vzniknuté poškodenie prepravovaného tovaru spočívať. Navrhovateľ, ako poškodenie tovaru pri preprave uznával iba prasknuté sklo. Na pojednávaní vo veci zástupca odporcu uviedol, že náklady na opravu poškodeného tovaru mali predstavovať sumu 6.130,- Eur, a tieto si odporca uplatňuje voči navrhovateľovi započítacou námietkou, ako obranu proti návrhu navrhovateľa do výšky navrhovateľom žalovanej pohľadávky. Predmetom prepravy bolo strojné zariadenie, pričom z fotodokumentácie predloženej odporcom vyplýva, že prepravované veci neboli nové, ale je zrejmé, že išlo o používané stroje a zariadenia, na ktorých sú už v čase naloženia na vozidlo viditeľné drobné poškodenia, praskliny zvarov v rohoch, praskliny spojov a sklenených výplní otvorov, zašpinenie strojov, chýbajúce skrutky a podobne. Príčinou následného poškodenia prepravovaného tovaru podľa odporcu malo byť to, že neboli urobené potrebné opatrenia zabezpečením a upevnením tovaru pri jeho naložení a preprave. Odporca navrhoval vo veci vykonať dokazovanie vyžiadaním stanoviska spoločnosti MultiTrans Logistics CZ s.r.o., ktorá vykonávala prepravu tovaru, a to ohľadom naloženie tohto tovaru a jeho upevnenia, vyžiadaním stanoviska poisťovne navrhovateľa o vybavení jeho hlásenia o poistnej udalosti, ako aj výsluchom svedkov za účelom preukázania naloženia tovaru a spôsobu uloženia tovaru na vozidle a jeho zabezpečenia na vozidle a znalecké dokazovanie za účelom preukázania výšky škody.
Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že navrhovateľ sa zaviazal pre odporcu obstarať prepravu tovaru z N. na Slovensku do M. vo Francúzsku, pričom takto bola uzatvorená zasielateľská zmluva podľa § 601 a nasl. Obchodného zákonníka. Navrhovateľ záväzok z tejto zmluvy riadne splnil tým, že obstaral prepravu tovaru prostredníctvom spoločnosti MultiTrans Logistics CZ s.r.o., ktorá tovar prepravila do miesta určenia. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli ani sporné. Navrhovateľovi teda vznikol nárok v zmysle § 607 ods. 3 Obchodného zákonníka na dohodnutú odplatu vo výške 5.160,- Eur, ktorá sa stala splatnou dňa 10.9.2014 a počnúc od 11.9.2014 je odporca so zaplatením tejto sumy v omeškaní. Odporca je preto povinný zaplatiť navrhovateľovi aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. a úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.160,- Eur od 11.9.2014 do zaplatenia podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.
Odporca v priebehu konania uplatňoval započítaciu námietku voči navrhovateľovi do výšky žalovanej sumy, a to ako náhradu škody, ktorá mala odporcovi vzniknúť na prepravovanom tovare podľa tvrdení odporcu v dôsledku nevykonania opatrení potrebných na zabezpečenie a upevnenie tovaru pri jeho naložení a preprave. Odporca svoj nárok na náhradu škody odvodzoval od skutkového tvrdenia, že náklady na opravu poškodeného tovaru mali predstavovať 6.130,-Eur a tieto si odporca uplatnil voči navrhovateľovi započítacou námietkou, ako obranu proti návrhu navrhovateľa. Odporca v konaní nepredniesol žiadne iné skutkové tvrdenia odôvodňujúce nárok odporcu na náhradu škody. Okresný súd konštatoval, že nemal z vykonaného dokazovania preukázané, či vôbec a ako navrhovateľ a odporca splnili svoju povinnosť prevodu práv zo zmluvy o preprave. Táto skutočnosť však nebránila meritórnemu posúdeniu nároku odporcu na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť na prepravovanom zariadení v dôsledku uskutočnenej prepravy tovaru, pretože ak nedošlo k prevodu prípadného práva na náhradu škody z navrhovateľa na odporcu, ktorý tak nie je priamo v právnom vzťahu s prepravcom (MultiTrans Logistics CZ s.r.o.,), je potom subjektom zodpovedným za vzniknutú škodu voči odporcovi navrhovateľ, a to nielen podľa ustanovení o zmluve zasielateľskej, ako zodpovednosti za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy ( § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka ), ale aj podľa ustanovení o zmluve o preprave tovaru, ako zodpovednosti za škodu vzniknutú na zásielke počas prepravy ( § 622
Obchodného zákonníka ). Ak tento nárok na náhradu škody na prepravovanom tovare voči prepravcovi patrí navrhovateľovi, pretože doposiaľ nebol prevedený na odporcu, potom nemôže mať odporca priamy nárok na náhradu škody voči prepravcovi, pričom zároveň nemôže odporca zostať bez akéhokoľvek nároku na náhradu škody.
Okresný súd konštatoval, že z dôvodu, že miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania podľa zmluvy sa nachádzajú v dvoch rôznych štátoch ( Slovensko a Francúzsko ), bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán sa potom nároky zo zmluvy o preprave uzatvorenej medzi navrhovateľom a spoločnosťou MultiTrans Logistics CZ s.r.o. spravujú Dohovorom CMR, pričom týmto dohovorom by sa spravovali nároky navrhovateľa a odporcu, aj keby navrhovateľ prepravu uskutočnil sám. Súd poukázal na ustanovenie článku 23 ods. 1 a 2 Dohovoru CMR, ktoré určujú spôsob výpočtu nároku odporcu na náhradu odporcovi prípadne vzniknutej škody, ktorá sa určí z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu, pričom úplnou alebo čiastočnou stratou zásielky je potrebné rozumieť akékoľvek, čo aj len čiastočné poškodenie zásielky, t.j. nielen dodanie zásielky určenej genericky (podľa množstva - počtu, miery alebo váhy) v menšom množstve ako bola naložená na prepravu, ale aj dodanie individualizovanej zásielky v poškodenom stave. Z tohto dôvodu je potrebné nárok odporcu na náhradu škody posudzovať podľa týchto ustanovení. Nárok odporcu na náhradu škody potom predstavuje rozdiel medzi cenou prepravovaného tovaru v mieste a čase jeho prevzatia na prepravu podľa stavu v čase naloženia tovaru a cenou toho istého tovaru, zníženou v dôsledku poškodenia vzniknutého pri preprave tovaru podľa stavu tovaru v čase jeho dôjdenia do miesta určenia (z rovnakého princípu vychádza tiež ustanovenie § 624 ods. 2 Obchodného zákonníka).
Prvostupňový súd konštatoval, že skutkové tvrdenia odporcu a odporcom navrhované dôkazy nesmerovali k zisteniu odporcovi prípadne vzniknutej škody, ktorou nie sú náklady na opravu prepravovaného tovaru, ale rozdiel v hodnote prepravovaného tovaru v mieste a čase jeho prevzatia na prepravu podľa stavu v čase naloženia tovaru a cenou toho istého tovaru zníženou v dôsledku poškodenia pri preprave tovaru podľa stavu tovaru v čase jeho dôjdenia do miesta určenia. Z tohto dôvodu okresný súd odporcom navrhované dôkazy nevykonal, pretože vykonanie týchto dôkazov by neviedlo k zisteniu odporcovi prípadne vzniknutej škody. Nakoľko z vykonaného dokazovania nebola preukázaná výška odporcovi vzniknutej škody, okresný súd neprihliadol na započítaciu námietku a odporcu zaviazal na zaplatenie dohodnutej ceny obstarania prepravy tovaru vo výške 5.160,- Eur, s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.160,- Eur od 11.09.2014 do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ako v spore úspešnému priznal plnú náhradu trov konania voči odporcovi, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh vo výške 309,50 Eur a trov z právneho zastúpenia v sume 656, 24 Eur, ktoré pre matematickú počítaciu chybu opravil v opravnom uznesení.
Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a taktiež súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odporca v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa rozhodol na jedinom pojednávaní dňa 30.4.2015 s tým, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzali v spise, vypočul navrhovateľa a napriek tomu, že odporca navrhoval vykonať ďalšie dôkazy, súd ich odmietol vykonať, ukončil dokazovanie a vo veci rozhodol. Taktiež odporca namietal, že napriek jeho žiadosti mu nebola doručená kópia zápisnice z pojednávania.
Podľa názoru odporcu sa mal súd najprv oboznámiť s výsluchom pracovníkov, ktorí nakladali predmetný stroj na motorové vozidlo a mal objasniť skutkový stav veci výsluchom vodiča motorového vozidla, ktorý túto prepravu vykonával. Súd bol povinný zisťovať škodu na prepravovanom tovare. Podľa názoru odvolateľa okresný súd nepostupoval správne, pretože z predložených dokladov bolo zrejmé, že zásielka bola doručená ako poškodená, kde v podstate prepravca neuznal svoje zavinenie v súvislosti s poškodením takejto zásielky, okrem prasknutého skla a uplatňoval si nárok na zaplatenie prepravy
tovaru v zmysle pôvodnej dohody, ako keby takáto preprava bola vykonaná riadnym spôsobom a zásielka bola doručená bez akéhokoľvek poškodenia. Odporca sa snažil o mimosúdne vyriešenie celého prípadu, avšak navrhovateľ nebol ochotný participovať a spolupracovať. Podľa navrhovateľa malo dôjsť k nahláseniu poistnej udalosti a navrhovateľ mal byť poistený ohľadne spôsobenia takejto škody, čo súd takisto neakceptoval a v tomto smere nevykonal dôkaz ohľadne riešenia takejto poistnej udalosti. Odvolateľ tiež poukázal na ustanovenie § 358 Obchodného zákonníka, podľa ktorého na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Súd sa však nevysporiadal s takouto námietkou odporcu, či teda došlo k riadnemu započítaniu, pretože súd nemôže konštatovať, že neprihliadal na započítanie, ale musí rozhodnúť, či takéto započítanie je reálne a platné a či k takému započítaniu došlo a následne odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej, ktoré nemožno riešiť len konštatovaním, že k tomuto súd neprihliadol.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok, ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že okresný súd v rámci vykonaného dokazovania potrebného pre rozhodnutie riadnym spôsobom zistil skutkový stav a vo vzťahu k uvedeným správnym skutkovým zisteniam, na tieto potom aplikoval správne právne normy a tieto i správne právne vyložil, teda vec správne právne posúdil. K tvrdeniam odvolateľa uviedol, že neobsahujú žiadnu takú skutočnosťou, ktorou by sa už prvostupňový súd v rámci konania nezaoberal a následne sa v rámci zdôvodnenia rozhodnutia s ňou nevysporiadal. Taktiež doplnil, že v konaní bolo preukázané, že odporca nepopieral existenciu záväzku voči navrhovateľovi z titulu nároku na zaplatenie ceny vykonanej prepravy, a že jeho obrana v tvrdení o vzniku škody na prepravovanom tovare, ktorej finančnú náhradu požadoval na započítanie voči navrhovateľom uplatnenej pohľadávke v súdnom konaní, nebola dôvodná. Uviedol, že prvostupňový súd správne právne posúdil nároky účastníkov konania, ako nároky odosielateľa a prepravcu vyplývajúce z Dohovoru CMR.
Navrhovateľ zároveň žiadal priznať trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby v odvolacom konaní v sume 217,12 Eur s DPH, režijný paušál v sume 8,39 Eur + 1,68 Eur DPH z režijného paušálu, teda režijný paušál celkom 10,07 Eur, čo celkom predstavuje sumu 227,18 Eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.11.2014 domáhal proti odporcovi zaplatenia ceny vykonanej prepravy v sume 5.160,-Eur, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 14095, splatnou dňa 10.9.2014 v zmysle § 601 Obchodného zákonníka. Zároveň si uplatňoval právo na jednorázovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, ako aj nárok na úrok z omeškania z vyfakturovanej sumy od lehoty splatnosti až do zaplatenia v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd dňa 29.1.2015 vydal platobný rozkaz č.k. 6Rob/8/2014-16, proti ktorému odporca v zákonnej lehote podal odôvodnený odpor, v ktorom namietal, že si uplatňuje započítaciu námietku, ohľadne škody, ktorá mu mala vzniknúť na prepravovanom tovare do výšky žalovanej sumy. Ako dôkaz súdu predložil reklamáciu realizácie prepravy tovaru a uplatnenie nároku na náhradu škody zo dňa 22.8.2014, reklamačný protokol zo dňa 31.7.2014, odpoveď navrhovateľa na reklamáciu. Okresný súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi predloženými v spise dospel k záveru, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že odporca nespochybňoval vykonanie prepravy, ktorej zaplatenie je predmetom sporu, že nárok navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Okresný súd zároveň neprihliadol na započítaciu námietku odporcu s poukazom na skutočnosť, že odporca v zmysle Dohovoru CMR nepreukázal výšku škody na prepravovanom tovare, teda neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení.
Podľa 601 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľskou zmluvou sa zaväzuje zasielateľ príkazcovi, že mu vo vlastnom mene na jeho účet obstará prepravu vecí z určitého miesta do určitého iného miesta, a príkazca sa zaväzuje zaplatiť zasielateľovi odplatu.
Podľa § 603 ods. 2 Obchodného zákonníka, zasielateľ zodpovedá za škodu na prevzatej zásielke vzniknutú pri obstarávaní prepravy, ibaže ju nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Podľa § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka, zasielateľovi prislúcha zmluvná odplata, alebo ak nebola dohodnutá, odplata obvyklá v čase dojednania zmluvy pri obstaraní obdobnej prepravy. Okrem toho
má zasielateľ nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré zasielateľ vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Okrem toho má zasielateľ nárok na úhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil pri plnení svojho záväzku.
Podľa § 607 ods. 3 Obchodného zákonníka, príkazca je povinný zaplatiť zasielateľovi odplatu a vzniknuté náklady bez zbytočného odkladu po tom, čo zasielateľ zabezpečil obstaranie prepravy uzavretím potrebných zmlúv s dopravcami, prípadne medzizasielateľmi a podal o tom správu príkazcovi.
Podľa § 609 Obchodného zákonníka, na zasielateľskú zmluvu sa použijú podporne ustanovenia o komisionárskej zmluve.
Podľa § 585 Obchodného zákonníka, komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal, a komitent je povinný ich prevziať.
Podľa § 622 ods. 1 Obchodného zákonníka, dopravca zodpovedá za škodu na zásielke, ktorá vznikla po jej prevzatí dopravcom až do jej vydania príjemcovi, ibaže ju dopravca nemohol odvrátiť pri vynaložení odbornej starostlivosti.
Podľa § 624 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri poškodení alebo znehodnotení zásielky je dopravca povinný nahradiť rozdiel medzi cenou, ktorú mala zásielka v čase jej prevzatia dopravcom, a cenou, ktorú by v tomto čase mala poškodená alebo znehodnotená zásielka.
Podľa § 369 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa článku 1 Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR (vyhláška č. 11/1975 Zb., ďalej len „Dohovor CMR“), tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru. Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.
Podľa článku 23 ods. 1 Dohovoru CMR, ak dopravca má podľa ustanovení tohto Dohovoru povinnosť nahradiť škodu za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky, vypočíta sa náhrada z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu.
Podľa článku 23 ods. 2 Dohovoru CMR, hodnota zásielky sa určuje podľa burzovej ceny, a ak nie je burzová cena, podľa bežnej trhovej ceny, a ak nie je ani burzová ani bežná trhová cena, podľa všeobecnej hodnoty tovaru rovnakej povahy a akosti.
Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
Podľa § 97 ods. 1 O.s.p., odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že navrhovateľ si žalovanú sumu uplatnil voči odporcovi oprávnene, čo odporca v priebehu konania ani nespochybňoval. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd postupoval správne, keď považoval uplatnený nárok v celom rozsahu za dôvodný. V konaní však odporca vzniesol námietku započítania do výšky žalovanej sumy so škodou, ktorá mu mala vzniknúť na zásielke, ktorej prepravu navrhovateľ pre odporcu zabezpečoval. Odvolací súd zistil, že započítací prejav odporcu je obranou proti návrhu v súlade s § 98 O.s.p.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym záverom prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom rozsudku, ako aj s jeho odôvodnením. Je totiž nesporné, že preprava bola uskutočňovaná medzi dvomi členskými štátmi EÚ, a to Slovenskou republikou a Francúzskom, teda na daný právny vzťah, ako správne uviedol aj prvostupňový súd, je potrebné aplikovať Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR ( vyhláška č. 11/1975 Zb., ďalej len „ Dohovor CMR“ ). Z tohto Dohovoru jednoznačne vyplýva, že pokiaľ dôjde na prepravovanej zásielke ku škode, vypočíta sa náhrada škody z hodnoty zásielky v mieste a čase jej prevzatia na prepravu, pričom škodou je rozdiel tejto ceny tovaru oproti cene prepravovaného toho istého tovaru v čase jeho dôjdenia do miesta určenia. Z tohto dôvodu odporca nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno, aká skutočná škoda vznikla na prepravovanej zásielke. Predložená faktúra založená v spise na čl. 48 je vo francúzštine, ktorou preukazuje odporca údajnú výšku škody v sume 6.130,-Eur, nie je hodnoverným a relevantným dôkazom preukazujúcim skutočnosť, že odporcovi takáto škoda vznikla. V tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že povinnosťou odporcu bolo zabezpečiť úradný preklad tejto faktúry. Z takto predloženej faktúry nevyplýva, že ide o škodu spôsobenú pri preprave zariadenia odporcovi v tejto výške.
Zároveň k tvrdeniam odporcu, že si započítal škodu so žalovanou sumou odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie neobstojí, nakoľko započítanie je upravené v § 358 Obchodníka zákonníka a všeobecná úprava započítania vyplýva z § 580 Občianskeho zákonníka a z platnej právnej úpravy vyplýva, že k započítaniu dôjde, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnaké druhu, pričom zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú a ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Keďže v konaní nebolo preukázané, že účastníci konania podpísali dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok, mohol odporca urobiť len jednostranné započítanie, ktoré však je nutné urobiť písomne a doručiť ho protistrane, čo však odporca v konaní nepreukázal, že urobil.
Odvolací súd tiež dodáva, že pre právo uplatnenia náhrady škody musí byť preukázaný vznik škody, zavinenie a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom odporca nepreukázal, že mu škoda vznikla v rozsahu inom, ako je vyznačené na CMR, kde je po vykonaní prepravy vyznačené len rozbité sklo. Keďže dôkazné bremeno preukázania skutočností je na odporcovi, prvostupňový súd postupoval správne, keď nevykonal odporcom navrhované dôkazy, nakoľko nesmerovali k zisteniu odporcovi prípadne vzniknutej škody a nepreukázal, že má odporca voči navrhovateľovi pohľadávku spôsobilú na započítanie. Vykonaním týchto dôkazov by prvostupňový súd konal v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti konania, a preto odvolací súd zastáva názor, že postupom prvostupňového súdu nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď neprihliadol k započítacej námietke odporcu a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, nakoľko jeho uplatnený nárok nebol sporný, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 227,18 Eur, t.j. 1 úkon právnej služby v sume 180,93 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm. c) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. ), režijný paušál vo výške 8,39 Eur ( § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky ) a 20 %DPH v sume 37,86 Eur ( § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky ).
Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.