Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/202/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814208036 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6814208036.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa UK Profit, spol. s r. o., IČO: 35937815, so sídlom v Nitre, Hornočermánska č. 797/59, zastúpeného JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 18, proti odporcom: 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., č. XX, 2/ W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v A., č. XX, a 3/ I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom v M., č. XX, o zaplatenie 4.949,01 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Revúca č.k. 6C/430/2015-110 zo dňa 19.01.2016, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v časti výroku o trovách konania, ktorým uložil odporcom 1/ až 3/ povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 296,50 € (druhý výrok) z r u š u j e a vec v tomto rozsahu v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie v časti o zaplatenie sumy 100,- € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 100,- € od 09.09.2014 do zaplatenia zastavuje (prvý výrok) a odporcom 1/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.849,01 € spolu s úrokom v sume 981,38 €, spolu s úrokmi z omeškania v sume 300,87 € a vo výške 5,15 % ročne zo sumy 4.849,01 € od 09.09.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 296,50 € (súdny poplatok) na účet právnej zástupkyne navrhovateľa, a to všetko v splátkach v sume 100,- € mesačne splatných vždy do posledného dňa v mesiaci počnúc od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku do zaplatenia pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky riadne a včas (druhý výrok). V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výroku o trovách konania účastníkov konania okresný súd uviedol, že „v konaní v celom rozsahu úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania vo výške 296,50 € pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh; vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu predovšetkým u odporcov 1/ a 2/ navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal; zohľadnil pritom aj skutočnosť, že predmetom konania je dlh odporcov 1/ až 3/, ktorého celková výška je daná pomerne vysokým úročením istiny dlhu za dobu omeškania, ktoré má za následok, že aj napriek úhradám dlhu odporcami v sume viac ako 5.000,- €, istina dlhu zostala doposiaľ v takmer nezmenenej výške 4.849,01 €, z ktorej má navrhovateľ aj naďalej právo na zaplatenie úroku z omeškania“; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku o trovách konania (druhý výrok) podal navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 11.02.2016 (č.l. 117-118 spisu). Nesúhlasil s nepriznaním trov právneho zastúpenia v rámci náhrady trov konania. Právne poúdenie veci zo strany okresného súdu považoval v tomto smere za nesprávne a uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Vyčítal okresnému súdu, že podľa § 151 ods. 8 O.s.p. nevyjadril vo výroku o trovách konania osobitne trovy právneho zastúpenia a ostatné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva; v napadnutom výroku okresný súd nerozhodol, že mu nepriznáva náhradu trov právneho zastúpenia a nepriznanie náhrady týchto trov je zrejmé len z odôvodnenie rozhodnutia, Vyjadril názor, že nepriaznivá sociálna situácia odporcov, ako dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia, nebola v konaní hodnoverne preukázaná; súčasne aj v prípade jej preukázania by ju okresný súd už zohľadnil v tej skutočnosti, že povolil odporcom splácanie dlhu v splátkach. Na základe uvedeného navrhol zmenu napadnutého výroku rozsudku okresného súdu v zmysle priznania náhrady trov konania vrátane vyčíslených trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb spolu s režijnými paušálmi a daňou z pridanej hodnoty. Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil vec okresnému súdu v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Navrhovateľ v podanom odvolaní nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu o trovách konania a namietala aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v prejednávanej veci zo strany okresného súdu. Odvolací súd vo všeobecnosti udáva, že účelom ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je zmiernenie dôsledkov právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania; predpokladom je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi. V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zodpovednosti za zavinenie (§ 146 ods. 1 a 2 O.s.p.), prípadne za náhodu (§ 147 ods. 1 O.s.p.). Zásada zodpovednosti za výsledok (tzv. zásada úspechu alebo tzv. princíp úspešnosti) je zakotvená v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v dôsledku ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal; uplatnenie tejto zásady prichádza do úvahy len pri rozhodovaní o trovách sporového konania (len v sporovom konaní sa dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania). Základom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je teda miera úspechu vo veci, ktorú súd zisťuje u navrhovateľa aj u odporcu. Miera úspechu vo veci sa zisťuje porovnaním uplatneného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; výsledkom konania z tohto hľadiska preto môže byť (1) plný úspech jedného z účastníkov vo veci, (2) čiastočný úspech obidvoch účastníkov vo veci alebo (3) neúspech niektorého z účastníkov len v pomerne nepatrenej časti predmetu konania (vždy platí, že úspech navrhovateľa vo vzťahu k predmetu konania je súčasne v rovnakom rozsahu neúspechom odporcu vo vzťahu k tomuto predmetu konania). Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na rozhodnutie, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 2 O.s.p.) a to v prípade keď pomer úspechu a neúspechu sporových strán je približne rovnaký (je zrejmé, že zákon nevyžaduje absolútnu rovnosť úspechu a neúspechu). V prípade, že niektorému z účastníkov konania vznikne na základe jeho (plného alebo pomerného) úspechu v konaní právo na náhradu trov konania od druhého účastníka konania, priznáva ustanovenie § 150 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení upravujúcich náhradu trov konania; pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania (procesne) úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak priznal ich náhradu celkom alebo sčasti; predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na ustanovenie § 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%25231'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok, resp. zásady zodpovednosti za zavinenie vždy dôsledne neumožňuje. Citované ustanovenie § 150 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523150'&ucin-k- dni='30.12.9999'> O.s.p. umožňuje súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné predpoklady pre aplikáciu tohto ustanovenia, musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností konkrétnej veci. Predmetné ustanovenie preto nemožno interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov procesne úspešnému účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami, ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná. Pri posudzovaní, či v konkrétnej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetkých) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale súčasne aj to, aký bude dopad aplikácie § 150 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963 Zb.%2523150'&ucin-k-dni='30.12.9999'> O.s.p. na (medziiným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane. Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu procesných povinností účastníka konania a podobne (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/4/2012 zo dňa 27.11.2012, sp. zn. 3MCdo/30/2012 zo dňa 17.10.2013 ale aj sp. zn. 1MCdo/3/2009 zo dňa 25.06.2009). Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. dopadá na toho účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii; tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Predmetné ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým treba pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť; nie je možné vykladať ho tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Bez náležitého odôvodnenia splnenia výnimočných podmienok na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. je rozhodnutie nepreskúmateľné, čím dochádza k odňatiu možnosti účastníka konania konať pred súdom (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/69/2013 zo dňa 02.10.2013). Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v konaní s tým, že je potrebné prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov; je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávneného účastníka. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane účastníkov, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech (porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo/6/2013 zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 4MCdo/4/2008 zo dňa 29.04.2009, sp. zn. 4MCdo/2/2008 zo dňa 25.02.2009). Judikatúra najvyššieho a ústavného súdu v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 150 O.s.p. zdôrazňuje potrebu riadneho preukázania a odôvodnenia splnenia výnimočných okolností hodných osobitného zreteľa v konkrétnom prípade, ktorý odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi konania (porovnaj napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5MCdo/12/2008 zo dňa 14.10.2008 a nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/122/2009 zo dňa 10.09.2009, sp. zn. I.ÚS/109/2009 zo dňa 24.06.2009, sp. zn. I.ÚS/248/2010 zo dňa 21.10.2010, sp. zn. I.ÚS/423/2010 zo dňa 04.06.2011 alebo sp. zn. III.ÚS/212/2009 zo dňa 10.11.2009 alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS/563/2011 zo dňa 08.12.2011). Z uvedeného výkladu ustanovenia § 150 O.s.p. predovšetkým vyplýva, že aplikácia tohto zákonného ustanovenia prichádza do úvahy iba výnimočne a že (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi, treba posudzovať komplexne zo všetkých do úvahy prichádzajúcich hľadísk (nie iba z jedného hľadiska). Skúmanie dôvodov hodných osobitného zreteľa len z hľadiska pozície odporcu (odporcov) bez toho, aby súd vec skúmal aj z ďalších do úvahy prichádzajúcich hľadísk by bolo v rozpore s ustanovením § 150 O.s.p. Súd preto musel skúmať, či tu sú (alebo nie sú) dané dôvody hodné osobitného zreteľa aj s prihliadnutím na postoj účastníkov v konaní a predovšetkým sa musel zaoberať tým, či navrhovateľ ako účastník konania, ktorému náhrada trov inak prislúcha, uviedol rozhodujúce skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril a umožnil tým odporcom dozvedieť sa o nich ešte pred prvým pojednávaním. Tvrdené osobné a majetkové pomery odporcov je potrebné v rámci skúmania splnenia predpokladov na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. preukázať (zo spisu vyplýva, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal len z výpovede odporcov 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 10.09.2015 o ich pomeroch, keď pomery odporkyne 3/ žiadnym spôsobom neskúmal). Po zohľadnení všetkých uvedených kritérií dospel odvolací súd k záveru, že obsah spisu zatiaľ nedáva dostatočný podklad na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. v prejednávanej veci, ktorý by bol daný existenciou dôvodu hodného osobitného zreteľa s poukazom na charakter tohto konania alebo charakter procesnej situácie. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania (druhý výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu vec v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). V ďalšom konaní bude povinnosťou okresného súdu opätovne rozhodnúť o trovách konania a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť v intenciách vyššie uvedených predpokladov možnosti aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.; v prípade, že okresný súd dospeje k záveru o nesplnení podmienok na nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, rozhodne o trovách konania podľa pomeru úspechu účastníkov vo veci vzhľadom na výsledok konania. Napriek tomu, že v prejednávanej veci nešlo o solidárny záväzok všetkých odporcov (medzi veriteľom a dlžníkom, resp. veriteľom a ručiteľom ide o právne vzťahy so samostatným skutkovým a právnym základom) a z procesného hľadiska ide medzi odporcami 1/ a 2/ a odporkyňou 3/ o samostatné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p.), uložil okresný súd odporcom 1/ až 3/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú sumu s príslušenstvom a náhradou trov konania spoločne a nerozdielne; zo skutkových a právnych zistení okresného súdu vyplýva, že v prejednávanej veci vystupuje navrhovateľ ako veriteľ, odporcovia 1/ a 2/ ako dlžníci (spoludlžníci) a odporkyňa 3/ ako ručiteľ. Medzi odporcami 1/ a 2/ ide o spoločný solidárny záväzok, pretože sporný úver si vzali spoločne a spoločne sa ho zaviazali splácať. Medzi dlžníkom (odporcami 1/ a 2/) a ručiteľom (odporkyňa 3/) však nejde o vzťah solidarity (nejde o solidárny záväzok); medzi veriteľom a dlžníkom, resp. veriteľom a ručiteľom ide o rozdielne právne vzťahy so samostatným skutkovým a právnym základom (zmluva o úvere medzi veriteľom a dlžníkom, resp. písomné vyhlásenie ručiteľa veriteľovi medzi veriteľom a ručiteľom), preto u odporcov nemožno súdnym rozhodnutím vysloviť povinnosť zaplatiť dlh spoločne a nerozdielne (porovnaj rozhodnutie bývalého Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 4Cz/78/1967 zo dňa 28.07.1967 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 2/1968). Súdna prax dospela k záveru, že vzhľadom na osobitnú úpravu ručenia a na povahu právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom a veriteľom a ručiteľom treba pokladať za vecne správny výrok rozsudku o návrhu veriteľa proti dlžníkovi a ručiteľovi v tom znení, že "odporcovia sú povinní zaplatiť navrhovateľovi" istinu s príslušenstvom v stanovenej lehote, s tým, že "plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého odporcu" (v podrobnostiach porovnaj stanovisko občianskoprávneho kolégia bývalého Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpjf 62/1973 zo dňa 30.09.1974 k otázke výroku rozsudku o splnenie povinnosti dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi uverejnené Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov pod č. R 2/1975; uvedené stanovisko sa v plnej miere uplatní aj v obchodnoprávnych vzťahoch pri aplikácii komplexnej úpravy ručenia v Obchodnom zákonníku); tieto princípy sa premietnu aj do rozhodovania o trovách konania, pretože napriek konštitutívnemu charakteru výroku o trovách konania nie je ani v tomto prípade vhodné konštruovať právne vzťahy, ktoré nemajú svoju oporu v hmotnom práve; nič na tom nemení ani skutočnosť, že na strane dlžníkov vystupuje viacero subjektov, ktorých vzájomný vzťah je solidárny. V tomto smere neobstojí argumentácia okresného súdu ustanovením § 293 Obchodného zákonníka, pretože tu na základe uvedeného nemožno hovoriť o pochybnostiach vzájomného vzťahu odporcov ako spoločne zaviazaných osôb na to isté plnenie. Preto je potrebné uzavrieť, že v prejednávanej veci ide medzi odporcami o vzťah dlžníka (odporcovia 1/ a 2/) a ručiteľa (odporkyňa 3/), z hľadiska charakteru konania ide teda o samostatné procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 O.s.p.), z čoho okrem iného vyplýva záver, že konanie môže voči odporcom 1/ a 2/ a odporkyni 3/ skončiť rozdielne a to aj vo vzťahu k prípadnej možnosti aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné čiastočné alebo úplné nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľovi môžu byť splnené len u niektorého z nich (z čoho súčasne vyplýva záver o nevyhnutnosti skúmania predpokladov aplikácie uvedeného ustanovenia u odporcov 1/ a 2/ a odporkyne 3/ osobitne). Tieto skutočnosti bude okresný súd povinný zohľadniť v novom rozhodnutí o trovách konania. Len pre úplnosť (už ako obiter dictum) odvolací súd udáva, že konštrukcia vzťahu odporcov 1/ až 3/ ako solidárneho záväzku okresným súdom vo výroku napadnutého rozsudku (vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania už mohol odvolací súd skúmať len výrok o trovách konania) by mohla zbytočne spôsobiť právnu neistotu v prípade plnenia odporkyne 3/ ako ručiteľa za odporcov 1/ a 2/ ako dlžníkov a jej vstupu do postavenia veriteľa (308 Obchodného zákonníka), pretože vnútorný právny vzťah a následné vzájomné vyporiadanie medzi solidárnymi dlžníkmi navzájom v prípade splnenia celého dlhu niektorým z nich sa riadi inými princípmi ako právny vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom v prípade splnenia celého dlhu zo strany ručiteľa. Na rozdiel od ručiteľa, dlžník (spoludlžníci) plnia svoj vlastný dlh; pri plnení dlžníka nad rámec svojho podielu na spoločnom dlhu prichádza do úvahy vzájomné vysporiadanie s ostatnými dlžníkmi podľa veľkosti vzájomných podielov (§ 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka); v prípade plnenia ručiteľa ide o plnenie cudzieho dlhu a podiel na spoločnom dlhu tu neprichádza do úvahy; konštrukcia výroku rozsudku ako spoločného solidárneho záväzku dlžníka (odporcov 1/ a 2/) a ručiteľa (odporkyne 3/) však tieto princípy nerešpektuje a oslabuje postavenie ručiteľa (odporkyne 3/) vo vzťahu k dlžníkovi (odporcom 1/ a 2/). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.