KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
UznesenieKrajský súd Banská Bystrica30. 10. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/345/2016 z 30. 10. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 30. októbra 2016, sp. zn. 41CoE/345/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6815202667.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/345/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815202667
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815202667.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej
veci oprávneného BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava,
IČO: 36 432 105, zast. JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, 821
01 Bratislava, proti povinnému R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszatha 268,
979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. EX 220/2015, o vymoženie pohľadávky vo výške 745,74 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 7Er/411/2015-9
zo dňa 15. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 7Er/411/2015-9 zo dňa 15. februára 2016 z r u š u j e a
exekučné konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Revúca uznesením č.k. 7Er/411/2015-9 zo dňa 15. februára 2016 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Rozhodcovskou, arbitrážnou a mediačnou, a.s., so sídlom
v Bratislave sp.zn. R. zo dňa 30.04.2010. Lustráciou súd prvej inštancie zistil, že na Okresnom súde
Revúca sa už na základe predmetného exekučného titulu a medzi rovnakými účastníkmi konania
viedla exekúcia pod sp.zn. 6Er/275/2011, ktorá bola právoplatne zastavená uznesením Okresného
súdu Revúca č.k. 6Er/275/2011 zo dňa 22.01.2013. Dôvodom zastavenia exekúcie vedenej pod sp.zn.
6Er/275/2011 bola skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola uznesením Okresného súdu Revúca č.k. 6Er/275/2011 zo dňa 21.08.2012 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14CoE/363/2012 zo dňa 26.11.2012 zamietnutá.
Konštatoval, že ak existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým súd konštatoval trvalú vadu exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku), je vylúčené, by bola táto otázka opätovne posudzovaná v inom
exekučnom konaní. Táto skutočnosť teda založila prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďže ide o
konanie medzi rovnakými účastníkmi konania a na základe rovnakého exekučného titulu. Predmetné
konanie preto z uvedených dôvodov vykazuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania. Z
uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Na
odôvodnenie uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
a že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Namietal, že podľa ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie



poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Zdôraznil, že v tejto
fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia,
pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí
poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Uviedol, že vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá námietku
právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 251
ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné
na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať
zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne
rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne
rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len
proces.

4. Oprávnený ďalej namietal, že podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd oprávnený skúmať
a vykonať ako dôkaz výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania,
a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi. Uviedol, že okresný súd mu neumožnil vyjadriť sa a nedal mu možnosť navrhnúť
dôkazy na vyvrátenie skutkových zistení, ktoré vykonal exekučný súd, jednak prípadné dôkazy na
podporu skutkového stavu v tom smere, v ako je zistený v exekučnom titule. Poukázal na viaceré
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Vyslovil názor, že postupom exekučného súdu bol porušený
princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho
nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd nahrádza pasivitu povinného
svojim konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek úkon. Exekučný súd mu svojim
postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vyhovel, alternatívne, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a
vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril povinný. Vo vyjadrení uviedol, že svoj dlh spláca v mesačných
splátkach.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP a exekučné konanie zastaviť
podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku a § 378 CSP.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi
Gasperovi, PhD. doručený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor
požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v
predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. R. zo dňa 30.04.2010.
Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu 745,74 Eur s príslušenstvom. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku.

8. K predmetnému spisu bol priložený aj spis vedený na Okresnom súde Revúca pod sp.zn.
6Er/275/2011, z ktorého odvolací súd zistil, že dňa 11.04.2011 podal oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul priložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. R. zo
dňa 30.04.2010, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 745,74 Eur s príslušenstvom.
Dňa 20.04.2011 podal súdna exekútorka Viera Uhríková, Exekútorský úrad so sídlom Letná 40,
Košice žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd prvej inštancie



uznesením č.k. 6Er/275/2011-10 zo dňa 21.08.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s odôvodnením, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatného ustanovenia zmluvy
(rozhodcovskej doložky), a teda celý exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Na základe
odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdil uznesením č.k. 14CoE/363/2012-39 zo dňa 26.11.2012. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v
spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.2012.
Následne uznesením č.k. 6Er/275/2011-51 zo dňa 22.01.2013 súd prvej inštancie exekučné konanie
zastavil podľa ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13.02.2013.

9. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (predtým § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „O.s.p.“/).

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(predtým § 103 O.s.p.)

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p.)

12. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
(predtým § 159 ods. 3 O.s.p.)

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. V danom prípade oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie
ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd však o odvolaní
oprávneného rozhoduje za účinnosti nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 470 ods. 1
CSP), ako aj podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods.
2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované.

16. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 230 CSP /predtým § 159 ods. 3 O.s.p./) patrí k procesným
podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata
spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje
možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní
ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého
predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo
stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne
uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom
konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v
prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (predtým §
251 ods. 4 O.s.p.) je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka
rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu
konania musí viesť k zastaveniu konania.



17. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na
strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné
podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného
konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej
(litispendencia), sú upravené v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v § 230, predtým v §
159 ods. 3 O.s.p. (res iudicata) a § 159, predtým § 83 O.s.p. (litispendencia). Posudzovanie negatívnych
procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci
stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na
to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa
§ 9a ods. 1 CSP (predtým § 251 ods. 4 O.s.p.) je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Civilného
sporového poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom súdnom
konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o
zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov
hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto
prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však
dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie,
nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal
znovu.

18. Odvolací súd zo spisu zistil, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na
Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 6Er/275/2011 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde
Revúca pod sp. zn. 7Er/411/2015, boli podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na
vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného
titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 6Er/275/2011 súd prvej inštancie exekúciu
vedenú na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. R. zo dňa
30.04.2010 zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému
rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému znovu návrh na
vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola
zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné
konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy,
ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne
vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe
predloženého exekučného titulu je neprípustné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
v danom prípade sú splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 161 ods. 2 CSP (predtým §
104 ods. 1, prvá veta O.s.p.).

19. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v
právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre
materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený
znovu podá návrh na vykonanie exekúcie.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.
1 písm. a) CSP zrušil a exekučné konanie zastavil podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 9a Exekučného
poriadku a § 378 CSP.

Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 7Er/411/2015

    zrušené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje