Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/91/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815202963 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815202963.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a sudcov JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miriam Boborovej Sninskej, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, XXX XX A., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 27025/15, o vymoženie istiny 198,45 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/483/2015-12 zo dňa 14. októbra 2015, takto r o z h o d o l : I. Uznesenie Okresného súdu Revúca č.k. 10Er/483/2015-12 zo dňa 14. októbra 2015 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Revúca uznesením č.k. 10Er/483/2015-12 zo dňa 14. októbra 2015 exekučné konanie vedené súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.zn. EX 27025/15 zastavil. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený navrhol vykonanie predmetnej exekúcie, i exekúcie vedenej pod sp. zn. súdneho spisu 3Er/1015/2009 na základe totožného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 16218/09 zo dňa 15.10.2009. Oprávnený podal žalobu na rozhodcovský súd z titulu neuhradenia záväzkov povinného vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 16.05.2008. Konštatoval, že pokiaľ je podaný opakovaný návrh na vykonanie exekúcie opierajúci sa o rovnaký exekučný titul, na podklade ktorého bola skoršia exekúcia voči totožnému povinnému zastavená, a to z dôvodu absencie vykonateľnosti tohto exekučného titulu, okresný súd je povinný opätovne iniciované exekučné konanie zastaviť. Súd prvej inštanice dodal, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul napriek existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci podrobil prieskumu v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a dospel k záveru, ktorý exekučný súd právoplatne vyslovil už v uznesení č.k. 3Er/1015/2009-20 zo dňa 24.06.2010. Z uvedených skutočností vyplýva, že na súde prvej inštancie bolo právoplatne skončené exekučné konanie vedené v prospech totožného oprávneného voči totožnému povinnému, a to na podklade totožného exekučného titulu. 3. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č.k. 3Er/1105/2009-20 zo dňa 24.06.2010, ako aj uznesenie o zastavení exekučného konania č.k. 3Er/1015/2009-38 zo dňa 04.01.2011 nadobudli právoplatnosť. Ide teda o tých istých účastníkov, rovnaký predmet konania - vymoženie čiastky priznanej exekučným titulom a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo, teda identický exekučný titul vydaný z dôvodu neuhradenia záväzkov povinného zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 16.05.2008. Vzhľadom na to, že daná exekúcia je právoplatne zastavená, spôsobuje prekážku právoplatne rozhodnutej veci a ďalšie návrhy na vykonanie exekúcie nie sú prípustné. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie v zmysle ust. § 104 ods. 1 O.s.p. exekučné konanie zastavil. 4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že okresný súd rozhodol nad rámce zverenej právomoci, svojim postupom mu odňal možnosť konať pred súdom a rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vo fáze pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie príslušný exekučný súd rozhoduje o podanom návrhu na vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 a nasl. Exekučného poriadku, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu v predmetnej exekučnej veci okresný súd (exekučný súd) o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol o zastavení exekučného konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. 5. Oprávnený ďalej v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1, prvá veta a § 103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) aplikovať zásadu res iudicata. Poukázal na znenie ust. § 159 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Uviedol, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Zároveň poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci, ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. 6. K odvolaniu vyjadrenie podané nebolo 7. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 22.03.2015 bol u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,PhD. vo forme zápisnice spísaný návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej exekučnej veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s., so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 16218/09 zo dňa 15.10.2009. Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu 248,45 Eur s príslušenstvom. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekučné konanie zastavil podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p.. 9. K predmetnému spisu bol priložený aj spis vedený na Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 3Er/1015/2009, z ktorého odvolací súd zistil, že dňa 28.11.2009 podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému a ako exekučný titul priložil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 16218/09 zo dňa 15.10.2009, ktorým zaviazal povinného na zaplatenie sumy 248,45 Eur s príslušenstvom. Dňa 28.12.2009 podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 3Er/1015/09-20 zo dňa 24.06.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44 ods. 2Exekučného poriadku s odôvodnením, že rozhodcovským rozsudkom bolo priznané plnenie právom nedovolené a plnenie v rozpore s dobrými mravmi. Na základe odvolania oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil uznesením č.k. 1CoE/4/2010-34 zo dňa 27.09.2010. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.11.2010. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k. 3Er 1015/2009-38 zo dňa 04.01.2011 exekučné konanie zastavil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. 10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (predtým § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „O.s.p.“/). 11. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). (predtým § 103 O.s.p.) 12. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p.) 13. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.) 14. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 15. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 16. V danom prípade oprávnený podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Odvolací súd však o odvolaní oprávneného rozhoduje za účinnosti nového procesného predpisu, ktorým je zákon č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ktorý sa v zmysle prechodných a záverečných ustanovení (§ 470 ods. 1 CSP), ako aj podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 17. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata, § 230 CSP /predtým § 159 ods. 3 O.s.p./) patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok predstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej rozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z akých už bol pôvodne uplatnený (t. j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy, ak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie. S ohľadom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku (predtým § 251 ods. 4 O.s.p.) je zrejmé, že toto procesné ustanovenie sa uplatní aj v exekučnom konaní. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. 18. Procesné podmienky súd skúma kedykoľvek počas konania. Rozlišujeme procesné podmienky na strane súdu, na strane účastníkov konania, negatívne procesné podmienky a tzv. „ďalšie procesné podmienky“ (ku ktorým patrí napr. zaplatený súdny poplatok). Negatívne procesné podmienky civilného konania, medzi ktoré patrí prekážka veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a prekážka veci začatej (litispendencia), sú upravené v zákone č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v § 230, predtým v § 159 ods. 3 O.s.p. (res iudicata) a § 159, predtým § 83 O.s.p. (litispendencia). Posudzovanie negatívnych procesných podmienok prichádza do úvahy aj v exekučnom konaní. Prekážku litispendencie v rámci stretu dvoch exekučných konaní upravuje výslovne § 36 ods. 3 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je v Exekučnom poriadku výslovne upravená, podľa § 9a ods. 1 CSP (predtým § 251 ods. 4 O.s.p.) je potrebné použiť subsidiárne ustanovenia Civilného sporového poriadku s tým, že je potrebné zohľadniť aj špecifiká exekučného konania. V civilnom súdnom konaní platí, že pokiaľ bolo rozhodnuté procesne, a teda nie meritórne, nepredstavuje rozhodnutie o zastavení konania prekážku res iudicata. V exekučnom konaní však dochádza k zastaveniu aj z dôvodov hmotnoprávnych, ktoré možno stavať na roveň zamietnutia návrhu v základnom konaní. V takomto prípade predstavuje zastavenie exekučného konania prekážku veci právoplatne rozhodnutej. Ak však dôjde k zastaveniu exekúcie z procesných dôvodov, napr. oprávnený navrhne zastavenie exekúcie, nebráni neskôr oprávnenému prekážka veci rozhodnutej v tom, aby návrh na vykonanie exekúcie podal znovu. 19. Odvolací súd zo spisu zistil, že obidve exekučné konania, teda exekučné konanie vedené na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3Er/1015/2009 a exekučné konanie vedené na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 10Er/483/2015, boli podľa ust. § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začaté návrhom na vykonanie identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov a na základe rovnakého exekučného titulu. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, v konaní sp. zn. 3Er/1015/2009 súd prvej inštancie exekúciu vedenú na návrh oprávneného proti povinnému na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 16218/09 zo dňa 15.10.2009 zastavil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Napriek právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu okresného súdu ten istý oprávnený podal proti tomu istému povinnému znovu návrh na vykonanie exekúcie, a to na podklade toho istého exekučného titulu napriek tomu, že exekúcia bola zastavená pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný, ale v danom prípade súd už raz vyslovil právny názor, že vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu je neprípustné. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 161 ods. 2 CSP (predtým § 104 ods. 1, prvá veta O.s.p.), keď predmetné exekučné konanie zastavil. 20. Záverom považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z hľadiska princípu právnej istoty nie je v právnom poriadku možné, aby v jednom exekučnom konaní súd vyslovil neprípustnosť exekúcie pre materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia oprávnený znovu podá návrh na vykonanie exekúcie. 21. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu potvrdil. 22. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto uzneseniu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP) V dovolaní je popri všeobecných náležitostiach podania potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v zmysle § 429 ods. 1 CSP zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch o ochranu slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti Civilného sporového poriadku zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).