Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/116/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6815207404 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6815207404.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci žalobcu J. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, zastúpeného Mgr. Martinom Jankovičom, advokátom, Advokátska kancelária Revúca, Železničná 257/19, proti žalovanej Slovenskej republike, v mene ktorej vo veci koná Generálna prokuratúra SR, so sídlom Bratislava, Štúrova 2, o náhradu škody v sume 995,65 EUR s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 6C/573/2015 - 80 zo dňa 08. 12. 2015, r o z h o d o l : I. Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 995,65 EUR s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 26. 09. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 199,52 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Okresný súd konal o žalobe na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla v dôsledku jeho obvinenia a trestného stíhania vedeného na OR PZ Revúca pod ČVS: ORP-207/KP-RA-2012 pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 21. 09. 2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca zamietol uznesením 2Pv/254/12 zo 04. 10. 2012 a po skončení vyšetrovania podal obžalobu. Žalobca bol v trestnom konaní rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/122/2014 zo dňa 03. 12. 2014 spod obžaloby oslobodený potom, čo odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/119/2012 z 27. 08. 2014. Náhradu škody žalobca uplatnil v sume 995,65 EUR, ktorú zaplatil advokátovi za právne zastupovanie v trestnom konaní. 3. Okresný súd zistil, že trestné stíhanie proti žalobcovi bolo začaté 21. 09. 2012 uznesením vyšetrovateľa OR PZ Revúca pod ČVS: ORP-207/KP-RA-2012 a uznesením Okresnej prokuratúry Revúca 2Pv/254/12-4 z 04. 10. 2012 bola zamietnutá sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Po skončení vyšetrovania prokurátorka okresnej prokuratúry podala na žalobcu obžalobu, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/122/2014 zo dňa 03. 12. 2014, ktorým bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný. Žalobca bol v trestnom konaní zastúpený advokátom, ktorému za právne služby zaplatil 995,65 EUR. Vzhľadom na to, že sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu vyšetrovateľa o vznesení obvinenia bola zamietnutá a prokurátorka podala obžalobu, pričom súdne konanie bolo skončené oslobodzujúcim rozsudkom, vznesenie obvinenia a podanie obžaloby sa považujú za nezákonné rozhodnutia napriek tomu, že formálne neboli zrušené. Oslobodenie žalobcu znamená, že trestné stíhanie bolo vedené nedôvodne a preto nezákonne, lebo dôsledkom oslobodenia žalobcu spod obžaloby je vyvrátenie materiálnych podmienok a predpokladov, za ktorých boli vznesené obvinenie a obžaloba. Škoda bola žalobcovi spôsobená činnosťou orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, na ktoré je potrebné hľadieť ako na zrušené. Škoda žalobcovi vznikla v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutiami prokuratúry, ktorá zamietla sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podala obžalobu. 4. Zodpovednosť štátu za škodu je objektívna, preto pre posúdenie podmienok a predpokladov zodpovednosti štátu za škodu je rozhodujúci výsledok trestného konania, ktoré skončilo oslobodením žalobcu rozsudkom súdu. Hoci uznesenie o vznesení obvinenia sa nemusí považovať za nezákonné len preto, že v ďalšom konaní sa podozrenie voči obvinenému nepotvrdilo, práve na základe objektívnej zodpovednosti štátu za škodu je možné použiť takúto obranu žalovaného len výnimočne, lebo zovšeobecnením uvedeného záveru by v žiadnom, nedôvodne vedenom trestnom konaní, ktoré skončí oslobodzujúcim rozsudkom, nemohla obžalovanému vzniknúť škoda. Námietka žalovanej, že žalobca si mal trestné stíhanie privodiť sám svojim konaním v dome poškodeného, nebola logicky korektná, pretože žalobca bol oslobodený z dôvodu, že skutok nebol dokázaný a teda platí, že nedošlo k protiprávnemu konaniu žalobcu v dome poškodeného. 5. Z trestného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/119/2012 okresný súd zistil, že obhajcom účtované trovy v celkovej výške 995,65 EUR boli účtované správne, v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. a tieto trovy sú podľa § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. považované za škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Niektoré úkony obhajoby boli opakované v dôsledku opakovaného rozhodovania súdu prvého stupňa a týmto úkonom v trestnom konaní bol žalobca povinný sa podriadiť. Nárok žalobcu bol predbežne prerokovaný v súlade s § 16 zák. č. 514/2003 Z. z. a nebol uspokojený. Žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Pre plynutie šesťmesačnej lehoty je rozhodujúce doručenie žiadosti Ministerstvu spravodlivosti SR 25. 03. 2015, ktoré odstúpilo žiadosť Generálnej prokuratúre, takže účinky uplatnenia žiadosti zostali zachované. Z toho dôvodu bol žalovaný v omeškaní so zaplatením peňažného plnenia od 26. 09. 2015 a súd ho zaviazal na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy. 6. Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 4 ods. 1, písm. b), bod 1, písm. f), § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 15 ods. 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 2, § 18 ods. 1, ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ďalej § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády 87/1995 Z. z. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, pretože žalobca bol v konaní úspešný, trovy konania pozostávali zo súdneho poplatku 20 EUR a trov právneho zastúpenia 179,52 EUR. 7. Žalovaná vo včas podanom odvolaní okresnému súdu vytýkala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie. Zopakovala, že ani jeden orgán verejnej moci nevydal nezákonné rozhodnutie a došlo k situácii, ktorá sa v trestnom konaní bežne stáva, že trestné konanie až v štádiu konania pred súdom bolo ukončené inak ako odsúdením obžalovaného. Ak by ambíciou zákona bolo odškodniť všetky prípady, ktoré neskončili odsúdením obžalovaného, potom by štát neniesol zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie, ale za výsledok trestného konania, ktorú zákon č. 514/2003 Z. z. neupravuje. Extenzívnym výkladom zákona bol síce judikatúrou prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj zastavenie trestného stíhania resp. oslobodenie spod obžaloby, avšak uvedený záver nemôže byť prijímaný absolútne a bezvýhradne, bez posúdenia a zohľadnenia osobitností trestného prípadu. Poukázala na posun v ustálenej judikatúre vyjadrenej nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013-50 z 13. 11. 2013, podľa ktorého uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z toho dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Z uvedených dôvodov trestné konanie prebehlo zákonne a žalobcovi nárok na náhradu škody nevznikol. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na správnosť záverov okresného súdu. Prokurátor zamietnutím sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia a podaním obžaloby zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, hoci mohol zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec inému orgánu. K spôsobeniu škody zo strany prokurátora nedošlo vydaním nezákonného rozhodnutia, ale tým, že nevyužil svoju kompetenciu trestné stíhanie zastaviť, ale osvojil si závery nezákonného rozhodnutia. Žalobca uplatňuje len reálne vzniknutú škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s trestným stíhaním na nákladoch obhajoby. Z ustanovenia § 119 ods. 3, veta druhá Trestného poriadku výslovne vyplýva, že v prípade oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a), b) alebo c) nahradí účelne vynaložené náklady obvinenému štát. Žalobca bol spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a) trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Predmetom ústavnej sťažnosti o ktorej rozhodol ústavný súd pod sp. zn. II. ÚS 163/2013 bola otázka premlčania nároku na náhradu škody a otázka uplatnenia nároku na náhradu škody titulok vznesenia obvinenia a titulom nezákonnej väzby resp. nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. V uvedenom náleze nie je žiadna zmienka o tom, že škoda vynaložená ako náklady obhajoby nepatrí poškodenému v prípad jeho oslobodenia spod obžaloby, resp. v prípade zastavenia trestného stíhania. Navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. 9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania [§ 379, 380, 385 ods. 1 (a contrario) CSP] a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 10. Odvolací súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) od 01. 07. 2016, ktorý sa vzťahuje aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa 470 ods. 2, veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nová právna úprava rešpektuje účinok procesných podaní urobených do 30. 06. 2016 v zmysle princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní účastníka konania, ktoré neskončilo za účinnosti skoršej právnej úpravy. 11. Podľa § 3 ods. 1, písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. 12. Podľa § 4 ods. 1, písm. f), zák. č. 514/2003 Z. z. o veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní. 13. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2013 vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. 14. Podľa § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 15. Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 16. Podľa § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom od 01. 01. 2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. 17. Podľa § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. 18. Okresný súd konal o nároku žalobcu na náhradu škody pozostávajúcej z trov jeho obhajoby v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený. Nebolo sporné, že žalobca podal proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, ktorú prokurátor zamietol a po skončení vyšetrovania podal obžalobu. Okresný súd správne vychádzal z toho, že zodpovednosť štátu za škodu je objektívna a správne zaviazal žalovanú na náhradu škody, ktorá žalobcovi preukázateľne vznikla v súvislosti s trestným stíhaním ako trovy obhajoby. 19. Žalovaná namietala, že okresný súd rozhodol bez posúdenia a zohľadnenia osobitností trestného prípadu, ale na podporu tvrdenia o osobitnosti trestného konania proti žalobcovi neuviedla nič, čím by preukázala, že skutočnosti odôvodňujúce oslobodenie žalobcu vyšli najavo až po podaní obžaloby v konaní pred súdom a že trestné stíhanie vrátane podania obžaloby si žalovaný zavinil sám. Za uvedeného stavu neboli spochybnené zistené skutkové okolnosti vzniku a existencie škody a zodpovednosť žalovanej ako príslušného orgánu štátu. Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o vznesení obvinenia aj podanie obžaloby za nezákonné rozhodnutie. Rozhodnutím o sťažnosti proti vzneseniu obvinenia a podaním obžaloby sa žalovaná podieľala na spôsobenej škode spôsobom, ktorý predpokladá určenie jej zodpovednosti za škodu. Okresný súd správne neprihliadol na obranu, že v čase, keď rozhodol prokurátor, existovala pravdepodobnosť o spáchaní skutku kladeného za vinu žalobcovi, lebo prokurátorovi nič nebránilo dať v prípravnom konaní príkaz na vykonanie úkonov a zabezpečenie dôkazov na odstránenie pochybností, ktoré boli dôvodom oslobodenia žalovaného spod obžaloby. 20. Okresný súd správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a rozhodnutie riadne odôvodnil, preto odvolací súd rozsudok potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol okresný súd (§ 387 ods. 2 CSP). 21. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania celom rozsahu (§ 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP). 22. Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0 . Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) § 428 CSP. Toto uznesenie je vykonateľné len čo bolo vyhotovené. Na výkon neodkladného opatrenia je miestne príslušný súd, ktorý opatrenie nariadil; ak neodkladné opatrenie nariadil odvolací súd, je miestne príslušný súd prvej inštancie. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, súd môže povinnému uložiť pokutu do 1 000 €, zastaviť výplatu rodičovského príspevku povinnému a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa povinnému alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdať ho tomu, komu bolo maloleté dieťa podľa rozhodnutia zverené, a to aj bez návrhu (§ 367 ods. 3, § 376 ods.3, § 383 ods. 1, § 386 ods. 1 CMP).