Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 5To/94/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010062 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6816010062.1 Uznesenie Krajský súd Banská Bystrica na verejnom zasadnutí konanom dňa 20. septembra 2016 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Petra Chovanka a JUDr. Jozefa Ryanta o odvolaní obžalovaného O. C. proti rozsudku Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/28/2016 zo dňa 15.06.2016, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. C. z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Revúca bol obžalovaný O. C. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na to skutkovom základe, že dňa 22.07.2015 asi o 16.00 h v Revúcej na ulici Priemyselnej v areály mestského kúpaliska pri bufete počas bitky viacerých osôb fyzicky napadol O. N. tak, že ho prázdnou 0,5 litrovou sklenenou pivovou fľašou udrel po hlave, čím mu spôsobil tržno-pomliaždenú ranu na čele vľavo, ktoré zranenie si vyžiadalo liečenie a práceneschopnosť v trvaní 10 dní, t.j. do 01.08.2015, a to napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 2T/161/2013 z 04.11.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 11.11.2013, bol uznaný vinným za spáchanie zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 32 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený pri súčasnom uložení probačného dohľadu na skúšobnú dobu 32 mesiacov. Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 2, § 41 ods. 1, § 37 písm. h), m), § 38 ods. 4 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody na 16 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená aj povinnosť nahradiť poškodenému O. N. škodu vo výške 429,- Eur. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré neskôr prostredníctvom obhajcu aj písomne zdôvodnil. V písomnom odvolaní uviedol, že odvolanie smeruje do všetkých častí výroku rozsudku. Poukazuje na to, že vo veci existujú dve skupiny dôkazov, a to dôkazy v jeho prospech, ako i dôkazy v jeho neprospech. Súd si osvojil dôkazy v jeho neprospech, na základe ktorých ustálil vinu. Dôkazy, ktoré ho majú usvedčovať, si však vzájomne odporujú. Upriamuje pozornosť na výpoveď svedka O. Y. vo vzťahu k prvej fáze konfliktu pred bránou kúpaliska, kde sa on vôbec nenachádzal. Podľa jeho názoru nemožno uznať hodnovernosť tohto svedka v tom, že tento ho mal prehodiť cez okno do bufetu. Svedkyňa G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že videla, ako boli prehodení do bufetu dvaja Rómovia, napriek tomu, že ho nevidela prichádzať, na mieste konfliktu tvrdila, že to bol on, kto udrel poškodeného fľašou. Za rozporuplnú pokladá aj výpoveď svedkyne N.. Za nehodnovernú označil aj výpoveď poškodeného O. N., ktorý popisuje prítomnosť jeho ako obžalovaného na mieste konfliktu, hoci ostatní svedkovia ho tam nevideli. Za tejto situácie poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR, v zmysle ktorého situáciu tvrdenia proti tvrdeniu sú všeobecné súdy povinné dôkladne posudzovať vierohodnosť proti sebe stojacich výpovedí. Navrhol preto zrušiť preskúmavané rozhodnutie a vrátiť vec okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, prípadne jeho spod obžaloby oslobodiť v duchu zásady v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a tiež konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nemožno označiť za dôvodné. Krajský súd z predloženého spisového materiálu zistil, že prvostupňový súd vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, ktoré následne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k správnym skutkovým záverom a následne i záverom právnym. V podrobnostiach, najmä čo sa týka výpovedí jednotlivých svedkov, odkazuje krajský súd na prvostupňový rozsudok. Z obsahu trestného spisu aj krajský súd zistil, že proti sebe stoja dve tvrdenia, ktoré sa vzájomne vylučujú a ktoré sú podporované svedkami, ktorí majú bližšie k jednej alebo k druhej strane. Na jednej strane je tvrdenie obžalovaného, že sa konfliktu vôbec nezúčastnil, pretože sa nachádzal obďaleč miesta, kde sa konflikt odohrával a teda nemohol spôsobiť zranenie poškodenému. Na druhej strane je tvrdenie poškodeného, že obžalovaný bol účastný bitky a bol to práve on, ktorého prehodili cez okno do bufetu a ten ho potom udrel fľaškou po hlave. Bolo potom potrebné vychádzať z výpovedí nezainteresovaných svedkov, ktorí by objektivizovali tvrdenia jednej či druhej strany. Výpovedi obžalovaného, že sa konfliktu nezúčastnil a nemohol tak spôsobiť zranenie poškodenému, nasvedčovali svedkovia obžalovaného, známi a kamaráti, a to M. T., R. H., H. G., L. R., I. V., V. V., O. C. a O. P.. Svedok M. O., ktorý tiež poznal obžalovaného bol v čase konfliktu plavčíkom na kúpalisku, kde došlo k potýčke. Ten uviedol, že videl utekať obžalovaného od bufetu, pričom ho zadržal jeden z policajtov, ale na naliehanie ďalších Rómov ho tento policajt musel pustiť. Obžalovaný bol jediný, ktorý utekal z miesta konfliktu. Na druhej strane výpovedi poškodeného, že to bol práve obžalovaný, ktorého udrel po hlave fľaškou, nasvedčovali aj výpovede svedkov, a to jeho brata A. N. a svedka O. Y.. Títo svedkovia potvrdili, že sa bránili útoku Rómov, pričom prehodili do priestorov bufetu cez okienko obžalovaného, ktorý sa zapájal do bitky. Aj títo svedkovia uvádzali, že boli bití Rómami, ktorí mali v rukách palice a ďalšie predmety, ktorými na nich útočili. Títo svedkovia nevideli, ako udrel obžalovaný po hlave poškodeného, ale podľa ich názoru to nemusel byť práve obžalovaný, keďže iný Róm sa v bufete nenachádzal a len on mal prístup k pivovej fľaši. Výpoveď svedka Y. nezodpovedá ostatným výpovediam svedkov v tom, že obžalovaný sa zapájal už do prvotného konfliktu pri bráne kúpaliska, avšak sám poškodený a jeho brat potvrdili, že obžalovaný tam ešte nebol. Svedkyne - čašníčky nemali blízko ani k jednej zo skupín, jednoznačne však uvádzali, že videli, ako Róm, ktorého prehodila pri bitke skupina nerómov do priestoru bufetu, udrel poškodeného fľašou do hlavy. Svedkyňa G. G. jednoznačne opoznala obžalovaného pri rekognícii ako útočníka udierajúceho poškodeného fľašou po hlave. Svedkyňa N. N. nevidela obžalovaného do tváre, ale popísala útočníka a popis sa zhodoval s popisom svedkyne G.. Svedkovia - policajti F. H., O. C. a M. U. uvádzali, že v priestoroch kúpaliska boli skupina 70 - 100 Rómov, pričom skupina asi 15 Rómov napádala skupinku, v ktorej bol poškodený. Oni bránili ostatným Rómom zapojiť sa do konfliktu a konflikt sa im podarilo ukončiť. Videli zraneného poškodeného a preto zabezpečili jeho ošetrenie. Z odborného vyjadrenia vyplynulo, že poškodený utrpel zranenie, ktoré si vyžadovalo liečenie spojené so sťažením obvyklého spôsobu života na 10 dní. Neobstojí pritom tvrdenie obžalovaného, že nebol výraznejšie obmedzený bežný spôsob života poškodeného, pretože intenzívne bolesti pociťoval poškodený v priebehu 5 - 6 dní, menej výrazné sa potom prejavovali po dobu 10 dní. Celý čas bol poškodený obmedzovaný v bežnom spôsobe života. Vychádzajúc z týchto dôkazov aj krajský súd dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré je mu kladené za vinu, vychádzal pritom najmä z výpovedí nezávislých svedkov. Správne okresný súd uznal obžalovaného vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), e) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, pretože jednak dopustil sa verejne výtržnosti tým, že napadol iného, taký čin spáchal so zbraňou (za ktorú sa považuje predmet, ktorý urobí útok na telo dôraznejším, teda aj fľaša) a bol za taký čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch odsúdený a jednak inému úmyselne ublížil na zdraví. Pri výmere trestu okresný súd vychádzal z toho, že obžalovanému priťažovalo jednak to, že spáchal viac trestných činov, pričítal mu k ťarche i to, že bol v minulosti súdne trestaný. Táto okolnosť však je znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. a na túto okolnosť, ako na priťažujúcu okolnosť, nemožno prihliadať. Krajský súd napokon túto priťažujúcu okolnosť ani nebral v úvahu. Obžalovanému nebolo možné priznať žiadnu poľahčujúcu okolnosť, prevládali teda i tak okolnosti priťažujúce a správne preto okresný súd zvýšil spodnú hranicu o jednu tretinu rozdielu medzi vrchnou a spodnou trestnou sadzbou a uložil mu trest podľa takto zvýšenej trestnej sadzby na 16 mesiacov. Keďže obžalovaný sa dopustil trestnej činnosti v skúšobnej dobe, bol správne tento trest uložený ako nepodmienečný. Okresný súd nepochybil, keď zaradil obžalovaného pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a nepochybil ani pri rozhodovaní o škode. Vychádzajúc z uvedeného preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa.