Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14CoP/46/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816200311 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6816200311.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W., dieťa rodičov: J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., F. K. XX, a D.. S. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom W., V. P. XXXX/XX, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní matky maloletého proti rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 24. 03. 2016 č. k. 7P/5/2016 - 131, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že otec maloletého J.X., nar. XX. XX. XXXX je povinný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným v sume 85,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 20. 01. 2016. Zameškané výživné za obdobie od 20. 01. 2016 do 19. 07. 2016 vo výške 100,- Eur je otec p o v i n n ý plniť v splátkach po 15,- Eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Vo zvyšku návrh z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh matky maloletého, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného, a to zo sumy 70,- Eur mesačne na sumu 200,- Eur mesačne tri roky spätne od podania návrhu. Okresný súd po vykonaní dokazovania konštatoval, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého K.X., keď dieťa je staršie takmer o N. rokov od poslednej úpravy výživného, s čím sú spojené väčšie výdavky na jeho potreby, zdravý fyzický a duševný vývoj. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane matky, a to v zmene pomerov v príjmovej aj výdavkovej oblasti, keď výdavky vzrástli takmer o 35,- Eur a príjem od poslednej úpravy pomerov vzrástol takmer o 770,- Eur. Iné majetkové pomery a počet vyživovacích povinností sa od poslednej úpravy na strane matky nezmenili. Pokiaľ ide o pomery otca maloletého dieťaťa, aj tu konštatoval súd podstatnú zmenu pomerov, keď príjem zo zamestnania sa zvýšil približne o 70,- Eur mesačne, vzrástli aj jeho výdavky o takmer 120,- Eur mesačne (vzhľadom na infláciu s prihliadnutím na nárast jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej D.). Pokiaľ ide o iné majetkové pomery, v čase poslednej úpravy nevlastnil motocykel G. G. XX W., inak neboli zistené zmeny majetkových pomerov. Súd uviedol, že na motorové vozidlá sú vedené exekúcie. Súd konštatoval, že vzhľadom na vyšší príjem matky ako aj na skutočnosť, že okrem maloletého nemá inú vyživovaciu povinnosť, je povinná sa podieľať na výžive maloletého vo väčšej miere ako otec. Tomu súčasné pomery nedovoľujú plniť vyššie ako naposledy určené výživné. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti na maloletú D. F., ktorá je mladšia ako K. F. približne o C. rokov a naposledy súdom určené výživné je o 10,- Eur vyššie ako na K., súd uviedol, že musel prihliadnuť na skutočnosť, že matka maloletej D. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému N. T. a aj keď je zamestnaná, jej priemerný čistý mesačný príjem je 479,28 Eur a prídavky na dve deti vo výške 47,04 Eur. Na rodziel od matky maloletého K. F. nedosahuje rovnaký príjem. Okrem toho má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, a preto je otec maloletej D. povinný podieľať sa na výžive D. vo väčšej miere ako vo vzťahu k maloletému K. F.. Porovnávajúc celkovo pomery od poslednej úpravy výživného súd dospel k záveru, že napriek tomu, že došlo k zmene pomerov ako na strane maloletého dieťaťa, tak aj na strane rodičov, nebol dôvod zvyšovať výživné na maloleté dieťa zo strany jeho otca. 2. Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonom stanovenej lehote matka maloletého odvolanie. Poukázala na skutočnosť, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Revúca č. k. 3P/49/2011 - 69 zo dňa 09. 06. 2011 na sumu 70,- Eur mesačne. V tom čase mal maloletý K. S. rokov a navštevoval základnú školu. V súčasnosti je študentom D. E. Z. v T., s čím má zvýšené výdavky jednak v súvislosti so štúdiom (zápisné, školské pomôcky, cestovné, stravné), okrem toho maloletý je v N. veku, čo má dopad aj na zvýšené výdavky na ošatenie. Pracuje ako V. v W. v dvojtýždňových turnusoch s priemerným mesačným zárobkom 910,- Eur. Poukázala na pravidelné mesačné náklady na živobytie (nájomné, elektrina a plyn 140,- Eur, strava okolo 300,- Eur, hygiena 50,- Eur, mobilné telefóny 100,- Eur). Nie je vlastníčkou motorového vozidla ani žiadnej nehnuteľnosti. Uvádza, že s maloletým má podstatne vyššie výdavky ako v roku 2011 a obaja rodičia by sa mali rovnakým dielom podieľať na zabezpečení potrieb maloletého dieťaťa. Otec maloletého pritom nad rámec výživného neprispieva a nič mu nekupuje. Všetky výdavky na syna hradí ona. Kúpila mu nový notebook v hodnote 800,- Eur a telefón v hodnote 300,- Eur. Synovi nekupuje oblečenie v čínskych obchodoch, na nákupy chodí do J.. Nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu, ktorý jej návrh zamietol, majúc za to, že suma 70,- Eur mesačne, ktorú prispieva otec na syna, nie je dostatočná na zabezpečenie potrieb dieťaťa vo veku XX rokov. 3. Otec maloletého so zvýšeným výživným nesúhlasí, tvrdí, že jeho výdavky presahujú výšku jeho mesačného príjmu. Jeho priemerná mesačná mzda je 520,- Eur, okrem toho spláca úver na bývanie 205,- Eur mesačne, platí inkaso 70,- Eur mesačne a ročné náklady na kúrenie činia 600,- Eur, to je približne 50,- Eur na mesiac. Tiež platí faktúru za mobilné služby 10,- Eur. Pretože nemá prácu v mieste bydliska, hradí si cestovné do práce vo výške 50,- Eur. Okrem maloletého K. má dcéru D., na ktorú platí výživné 80,- Eur mesačne. Okrem toho má ďalšie nevyhnutné výdavky na stravu, ošatenie a hygienické potreby. V minulosti ho maloletý K. pravidelne navštevoval a vtedy mu v dňoch sviatkov kupoval darčeky, od leta 2015 ho však syn navštevovať prestal, pričom dôvod nepozná. Poukázal na skutočnosť, že okrem priemerného mesačného zárobku matky zrejme poberá tiež detské prídavky vyplácané v W.. Nesúhlasí s výškou niektorých výdavkov, ktoré uvádza matka v návrhu na zvýšenie výživného. Výživné požadované matkou považuje za neprimerané vzhľadom na jeho príjem a návrh na zvýšenie výživného považuje za pomstu voči svojej osobe. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“) aplikujúc ustanovenie § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len „CMP“), rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, pričom rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 5. Odvolací súd po oboznámení sa s napadnutým rozsudkom a jeho dôvodmi, konaním, ktoré mu predchádzalo a odvolaním matky maloletého dospel k záveru, že odvolanie matky je dôvodné. 6. Odvolací súd síce konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, avšak podľa názoru odvolacieho súdu dospel k nesprávnemu právnemu záveru pri konštatovaní, že nie je dôvod na zvýšenie výživného s akcentom na zmenu pomerov na strane matky, ktorej príjem sa od poslednej úpravy výživného zvýšil o približne päťnásobok. 7. Odvolací súd s uvedeným záverom nesúhlasí a nepovažuje ho za správny zodpovedajúci ustanoveniu § 62 ods. 1, 2 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Správne konštatoval súd prvej inštancie na strane maloletého dieťaťa podstatnú zmenu pomerov, keď maloletý oproti poslednej úprave výživného bol žiakom základnej školy, v súčasnosti navštevuje V. D. Z., konštatoval pritom správne a v súlade s realitou zvýšenie potrieb maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o povinného rodiča, otca maloletého dieťaťa, aj v jeho prípade konštatoval súd prvej inštancie zmenu pomerov. Túto však podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil. V prípade otca konštatoval súd zvýšenie pravidelného mesačného príjmu cca 70,- Eur mesačne. Prvostupňový súd konštatoval pravidelný mesačný príjem zo zamestnania otca vo výške 570,- Eur, okrem toho uviedol aj ďalší hnuteľný a nehnuteľný majetok otca, ktorého je výlučným vlastníkom (rodinný dom, garáž, poľnohospodárske budovy a pozemky, motorové vozidlá). Podrobne sa zaoberal aj výdavkami otca, keď okrem bežných výdavkov na domácnosť poukázal na exekučne zrážané výživné na dve maloleté deti vo výške 150,- Eur mesačne, na skutočnosť, že na dlžné výživné na maloletú D. si vzal úver vo výške 2.001,- Eur, naďalej spláca hypotekárny úver s mesačnou splátkou 184,46 Eur (čím bol prefinancovaný pôvodný hypotekárny úver) s tým, že neprihliadol na zmluvu o splátkovom úvere 2.001,- Eur, keď vyrovnanie dlžného výživného na maloletú D.X. vymáhaného exekučne nemôže byť na ťarchu výživného pre maloletého K.X.. Za dôvodné však považoval výdavky otca na kapitálové životné poistenie a na poistenie domácnosti, ktoré boli nevyhnutné, keďže ich požadoval poskytovateľ hypotekárneho úveru. Ďalej uviedol, že v rozhodnom období dňa 30. 06. 2014 bola zvýšená aj vyživovacia povinnosť otca k maloletej D. zo sumy 33,- Eur na sumu 80,- Eur mesačne. 8. Súd prvej inštancie takýmto spôsobom dospel k rozdielu medzi príjmami a nevyhnutnými výdavkami otca maloletého K., ktorý vyčíslil sumou 70,- Eur mesačne s poukazom na to, že aj naposledy určené výživné na maloletého K. predstavovalo sumu 70,- Eur mesačne. 9. Pokiaľ matka deklarovala výdavky na maloletého sumou 217,40 Eur mesačne, poukázal súd na to, že nemôže prihliadnuť na tie výdavky, ktoré matka nebola povinná vynaložiť (notebook, mobilný telefón), ako ani na ďalšie nadštandardné výdavky. 10. Odvolací súd k zisteniam a záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že opomenul súd prvej inštancie skutočnosť, že nemal prihliadať v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine na tie výdavky, ktoré nebolo nutné vynaložiť. Takýmito výdavkami, okrem tých, na ktoré súd prvej inštancie neprihliadol, sú aj výdavky otca spojené s hypotekárnym úverom a ďalšími nákladmi s tým súvisiacimi. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov, teda aj pred splácaním úverov. Aj keď je odvolaciemu súdu zrejmé, že pokiaľ otec maloletého čerpal hypotekárny úver, je v súčasnosti povinný riadne ho plniť, nemôže byť táto skutočnosť v neprospech maloletého, pretože takáto skutočnosť môže byť hodnotená ako neprimerané majetkové riziko podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine. 11. Odvolací súd nepovažuje za správny názor prvostupňového súdu, že vzhľadom na podstatne vyšší príjem matky je matka povinná pokryť všetky zvýšené odôvodnené potreby maloletého. Pokiaľ dospel súd prvej inštancie k záveru, že na strane maloletého došlo k výraznej zmene pomerov vyžadujúcej zvýšené výdavky (čo odvolací súd považuje za správny záver), pritom aj v príjmoch otca došlo k zmene pomerov k lepšiemu, hoci v nie podstatnej časti, ale vo výške 70,- Eur, bolo dôvodné umožniť aj maloletému podieľať sa na zvýšenom príjme otca aspoň čiastočne. Odvolací súd nepovažuje za správne, aby zvýšené náklady znášala výhradne matka svojou výraznou aktivitou a aby táto bola v konečnom dôsledku hodnotená v prospech povinného rodiča, v tomto prípade otca. (Naviac, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani motorové vozidlo na rozdiel od otca, ktorý zaťažil svoje príjmy úverom, je však vlastníkom viacerých nehnuteľností a tiež motorových vozidiel.). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že bolo dôvodné aspoň čiastočne vyhovieť návrhu matky na zvýšenie výživného. Vzhľadom na dosahovaný príjem otca (570,- Eur mesačne ako vyplýva z obsahu spisu), jeho deklarované výdavky, možnosti a schopnosti matky, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa odvolací súd zmenili napadnutý rozsudok tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť zo sumy 70,- Eur na sumu 85,- Eur, čo po zohľadnení všetkých dôležitých skutočností považuje za sumu zodpovedajúcu ustanoveniu § 62 ods. 2 v súvislosti s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, teda odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, otca. Pokiaľ ide o deň určenia zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že tu neexistoval dôvod postupovať podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine a priznať zvýšené výživné spätne 3 roky od podania návrhu, pretože v danej veci neboli zistené (ani tvrdené) žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Preto odvolací súd rozhodol o zvýšenom výživnom, počnúc dňom 20. 01. 2016, čo je deň, v ktorom došiel súdu návrh matky na určenie zvýšeného výživného. Odvolací súd zároveň vypočítal zameškané výživné od 20. 01. 2016 do vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu, a to na sumu 100,- Eur mesačne s tým, že umožnil otcovi plniť toto zameškané výživné v splátkach po 15,- Eur spolu s bežným výživným, a to počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. Pokiaľ matka požadovala určiť zvýšené výživné sumou 150,- Eur mesačne, odvolací súd vo zvyšku návrh matky zamietol majúc za to, že neboli preukázané ani odôvodnené potreby maloletého dieťaťa zodpovedajúce takejto výške a takto určené výživné by bolo v rozpore s možnosťami a schopnosťami otca. Odvolací súd pritom musí konštatovať, že uvádzanie výdavkov na notebook a mobilný telefón, ako aj poukazovanie na to, že maloletému nenakupuje v „čínskych“ obchodoch a na nákupy chodia do J., nemožno zahrnúť pod odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Pochopiteľne, pokiaľ je to v možnostiach a schopnostiach matky a považuje takéto výdavky za potrebné pre maloletého, je to jej rozhodnutie, avšak tieto nadštandardné výdavky musí znášať sama. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).