Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/102/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6906212884 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6906212884.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci žalobcu N. D., nar. XX.XX.XXXX, Q. XXX, A., zast. advokátom JUDr. Roman Jurík, Račianska 62, Bratislava 3 proti žalovanému BL Finance, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 307 683, zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného GE Money, a.s., „v likvidácii", so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO:17 324 220, v mene ktorého koná likvidátor, F.. Z. W., M. XXXXX/X, XXX XX M. - S. X. o návrhu na obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Rimavskej Sobote pod sp. zn. 1Rob/1762/2006, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Cb 13/2012-109 zo dňa 20. augusta 2012 takto r o z h o d o l : Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 3Cb 13/2012-109 zo dňa 20. augusta 2012 m e n í tak, že návrh žalobcu na obnovu konania zamieta. Konanie voči vedľajšiemu účastníkovi GE Money, a.s., „v likvidácii“, so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, IČO:17 324 220 z a s t a v u j e. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozhodnutím povolil okresný súd podľa § 228 ods.2 O.s.p. obnovu konania vedeného na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp.zn. 1Rob/1762/2006, ktoré bolo ukončené platobným rozkazom vydaným dňa 01.02.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2007 a ktorým bol žalobca zaviazaný právnemu predchodcovi žalovaného, GE Money, a.s., ktorý Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.09.2009 postúpil na žalovaného BL Finance, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava zaplatiť pohľadávku priznanú mu uvedeným platobným rozkazom v sume 1.533,56 Eur s 0,1% denným úrokom z omeškania zo sumy 1.533,56 Eur od 21.04.2005 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 306,71 Eur a trovy konania vo výške 417,-Eur s tým, že boli splnené v § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. stanovené podmienky. Zároveň uviedol, že právoplatnosťou jeho rozhodnutia sa zo zákona odkladá aj vykonateľnosť rozhodnutia o veci. 2. Okresný súd najskôr skúmal, či bola zo strany žalobcu dodržaná lehota stanovená v § 230 ods. 1 O.s.p. na to, aby bol návrh na obnovu konania podaný na súd včas. Dôvod obnovy uvedený žalobcom s odkazom na ust. § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. neakceptoval, pretože žalobca nedodržal trojmesačnú subjektívnu a ani trojročnú objektívnu lehotu podľa § 230 ods. 2 O.s.p. na jeho uplatnenie na súde, keď od právoplatnosti platobného rozkazu - 10.04.2007 do dňa podania návrhu na obnovu konania na súd - dňa 29.02.2012 ubehli viac ako tri roky, preto návrh na povolenie obnovy konania v tejto časti posúdil ako podaný neskoro. 3. Okresný súd posudzoval aj ďalší žalobcom uvádzaný dôvod pre povolenie obnovy konania, a to rozpor platobného rozkazu s rozhodnutiami Súdneho dvora európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ktorý rovnako skúmal z hľadiska dodržania tzv. subjektívnej 3-mesačnej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa žalobca dozvedel o dôvode obnovy konania, resp. odkedy ho mohol uplatniť s poukazom na § 228 ods.1 písm. e/ O.s.p. prvýkrát. Keďže plynutie objektívnej lehoty nie je pri tomto dôvode nijako zákonom obmedzené a účastník, ktorý o povolenie obnovy žiada z tohto dôvodu môže tak urobiť s poukazom na § 230 ods. 2 O.s.p. počnúc jeho právoplatnosťou neobmedzene, bol okresný súd toho názoru, že pri podaní návrhu na povolenie obnovy konania z dôvodu uvedeného žalobcom v § 228 ods.1 písm. e/ O.s.p. bol jeho návrh podaný včas. 4. Žalobca v konaní tvrdil, že svoje práva sa rozhodol aktívne brániť po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie zameranej na vymoženie nároku priznaného vyššie uvedeným platobným rozkazom, pričom v poslednom kvartáli roku 2011 sa obrátil na Centrum právnej pomoci, ktoré ho usmernilo, aby vstúpil do rokovania so Združením pre ochranu občana spotrebiteľa HOOS, k čomu došlo začiatkom roku 2012. Od Združenia pre ochranu občana spotrebiteľa získal informácie o rozhodnutiach vnútroštátnych súdov, ako aj rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora, ktoré mohli byť použité v základnom konaní a ktoré by pre neho privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 5. Aj keď rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, na ktoré žalobca poukázal, a to C-244 až 248/1998 Oceáno Grupo Editorial SA, C-473/2000 Cofidis SA, C-228/1992 Roquette Fréres a C-137/1994 Richardson boli vydané pred právoplatnosťou platobného rozkazu, od žalobcu, ako osoby neznalej práva, ktorá sa nevie zorientovať v právnych predpisoch upravujúcich ochranu spotrebiteľa a ani v judikatúre Európskeho súdneho dvora nie je možné spravodlivo požadovať zistenie rozhodujúcich skutočností, preto okresný súd začiatok plynutia 3-mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na súd žalobcom od času účinnosti týchto rozhodnutí, ale od okamihu, kedy o nich žalobca získal od Združenia vedomosť. 6. Okresný súd posúdil zmluvu uzavretú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako spotrebiteľský záväzkový vzťah, pri ktorom je povinnosť súdu skúmať z úradnej povinnosti, či zmluva, z ktorej žalobca odvodzuje uplatnený nárok neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako to vyplýva aj z rozhodnutí Európskeho súdneho dvora C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, ako aj C-168/2005 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, čo okresný súd pred vydaním platobného rozkazu neskúmal. Nezisťoval, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, preto okresný súd videl rozpor platobného rozkazu s vyššie uvedenými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, a to najmä v časti dojednania úrokov z omeškania, ako aj zmluvnej pokuty v prípade včasného nesplácania úveru spotrebiteľom. 7. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pri skúmaní existencie podmienok pre povolenie obnovy konania je bez významu, že žalobca v základnom konaní nebránil svoje práva podaním odporu proti platobnému rozkazu, pretože ochrana spotrebiteľa poskytovaná ex offo má za cieľ práve eliminovať nebezpečenstvo, aby sa slabšie informovaný spotrebiteľ nestal v dôsledku neznalosti svojich práv poškodeným, ak v konaní nebránil svoje práva. Z dôvodu, že v základnom konaní nebola skúmaná okresným súdom pred vydaním platobného rozkazu existencia neprijateľných zmluvných podmienok, došlo takýmto postupom k porušeniu rozhodnutí Súdneho dvora, ktoré zakladá nárok žalobca na povolenie obnovy konania podľa § 228 ods.1, písm. e/ O.s.p., preto návrhu žalobca vyhovel. Zároveň uviedol, že podľa § 234 ods. 3 O.s.p. povolením obnovy konania sa zo zákona bez potreby vydania osobitného rozhodnutia o tejto otázke odkladá aj vykonateľnosť rozhodnutia o veci. 8. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu odvolanie z dôvodu, že navrátenie lehoty na obnovu konania nie je v zmysle § 238 O.s.p. prípustné v konaní, ktoré bolo ukončení právoplatným platobným rozkazom preto, lebo je významným zásahom do právnej istoty účastníkov konania, ako aj tretích strán. Inštitút obnovy konania by sa mal aplikovať iba v prípade, ak niet iného právneho prostriedku na dosiahnutie nápravy. Zdôraznil, že obnova konania je prípustná len z dôvodov taxatívne uvedených v § 228 ods.1 O.s.p. a za zachovania zákonných lehôt, a to subjektívnej, začiatok ktorej je stanovený okamihom dozvedenia sa o dôvode obnovy konania, resp. okamihom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť a objektívnej lehoty, začiatok ktorej je stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. 9. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota bol pod sp.zn. 1Rob 1762/06 vydaný dňa 01.02.2007, nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2007 a návrh žalobcu na obnovu konania bol okresnému súdu doručený až dňa 29.02.2012, t.j. po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty. Podľa § 230 ods.2 písm.d/ O.s.p. podal žalobca návrh na obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods.1 písm.a/ O.s.p. až po uplynutí tejto lehoty. V prípade márneho uplynutia objektívnej lehoty je možné povoliť obnovu konania len za predpokladu, že bola zachovaná trojmesačná subjektívna lehota na podanie návrhu. K jej zachovaniu zo strany žalobcu v prejednávanej veci nedošlo a žalobca túto skutočnosť len tým, že v návrhu na obnovu konania uviedol, že dva týždne pred jeho podaním sa od Združenia pre ochranu občana spotrebiteľa HOOS dozvedel dôvody na podanie návrhu a že vo vzťahu k žalovanému vystupuje v pozícii spotrebiteľa, a nie podnikateľa, ako aj že okresný súd v základnom konaní rozhodol v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov v SR vydané v priebehu roku 2009-2010 a rozhodnutia Európskeho súdneho dvora z roku 2000 a 2002 nepreukázal a tieto nemôžu byť dostatočným podkladom na preukázanie zachovania trojmesačnej subjektívnej lehoty, do uplynutia ktorej jedine mohol žalobca návrh na obnovu konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods.1 písm.e/ O.s.p. na okresný súd podať. 10. Okresný súd nevzal do úvahy znenie § 230 ods.1 O.s.p. o tom, že subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania začína plynúť už dňom, kedy žalobca mohol dôvod obnovy konania uplatniť, t.j. kedy sa s ním mohol objektívne oboznámiť, pričom o nároku žalobcu rozhodol Okresný súd v Rimavskej Sobote už v roku 2007, kedy všetky žalobcom uvádzané rozhodnutia boli v tom čase plne prístupné na internete, a to aj v slovenskom jazyku, preto svoj nárok mohol žalobca uplatniť podstatne skôr, dokonca už počas základného konania. 11. Keďže subjektívna lehota začala plynúť paralelne s objektívnou lehotou, t.j. odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalovaného, mal žalobca právo využiť aj iné právne inštitúty, ktoré mu slovenský právny poriadok ponúka vo vzťahu k opätovnému právnemu posúdeniu, ktorého sa žalobca svojim návrhom na obnovu konania domáha. Jeho nevedomosť nemá s plynutím subjektívnej lehoty žiadnu spojitosť, a to o to skôr, že deklarovanie dvojtýždňovej subjektívnej lehoty žalobcom na to, aby si mohol stiahnuť vzor návrhu na obnovu konania z internetovej stránky Združenia pre ochranu občana spotrebiteľa HOOS nie je dôkazom o tom, že tak nemohol urobiť podstatne skôr. V prípade, ak by odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil, došlo by tak podľa názoru žalovaného k bezprecedentnému zásahu do právnej istoty účastníkov právnych vzťahov, pretože by potvrdil, že z dôvodu uvedeného v § 228 ods.1 písm.e/ O.s.p. je možné návrh na obnovu konania podať kedykoľvek bez toho, aby bolo potrebné skúmať moment objektívnej možnosti uplatnenia uvedeného dôvodu. 12. Poukázal tiež na obsah ust. § 228 ods.1 písm.e/ O.s.p., z ktorého vyplýva, že žalobca pri obnovení konania musí preukázať nielen skutočnosti a predložiť dôkazy, ktoré sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, ale musí byť súbežne splnená aj druhá zákonná podmienka, t.j. že sa jedná o skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol žalobca bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa v takomto prípade posudzuje striktne z procesného hľadiska, pričom v prejednávanej veci ide o skutočnosti, ktoré v čase pôvodného konania existovali a účastník práve svojou vinou spôsobil, že sa o nich v pôvodnom konaní okresný súd nemohol oboznámiť. 13. Zákon č. 250/2001 o spotrebiteľských úveroch nadobudol účinnosť už v októbri 2001, pričom súd rozhodoval platobným rozkazom o nároku žalobca až v roku 2007, preto v tejto súvislosti mal byť žalobca v tomto konaní oboznámený s platnými a účinnými zákonmi a byť si vedomý svojich práv a povinností, pretože neznalosť zákona ho neospravedlňuje. Žalobca sa návrhom na obnovu konania domáha opätovného právneho posúdenia veci, pričom na takýto postup mal k dispozícii odpor (žalovaný nesprávne uvádza odvolanie), ktorým chráni slovenský právny poriadok účastníka konania a žalobca ho vlastným zavinením, resp. z dôvodu nevedomosti nevyužil, v dôsledku čoho nie je zákonom stanovená podmienka „bez svojej viny“ splnená. 14. Rozhodnutia vnútroštátnych súdov, na ktoré žalobca poukazuje v návrhu v čase právoplatného skončenia pôvodného konania neexistovali, pričom dôvodom obnovy konania môžu byť len také skutočnosti a dôkazy, ktoré počas pôvodného konania existovali, avšak účastník ich nemohol bez svojej viny v pôvodnom konaní použiť. 15. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže nebola zachovaná subjektívna a ani objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania navrhol rozhodnutie okresného súdu zmeniť tak, že návrh žalobcu na obnovu konania zamietne. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 248,54 Eur. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozhodol o odvolaní žalovaného uznesením č.k. 43Cob/236/2012-142 zo dňa 24.04.2013 tak, že rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh žalobcu na obnovu konania zamietol. 17. Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č.k. 2Obdo/60/2014 dňa 15.03.2016 tak, že rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 24.04.2013 č.k. 43Cob/236/2012-142 zrušil. Z odôvodnenia rozhodnutia dovolacieho súdu vyplýva, že odvolací súd v odôvodnení jeho rozhodnutia len skonštatoval, že žalobca nepodal návrh na povolenie obnovy konania z dôvodu uvedeného v § 228 ods.1 písm. e/ O.s.p. včas, a to v trojmesačnej subjektívnej lehote, ktorá začala plynúť dňom nasledujúcim po účinnosti zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky súdny poriadok o ďalší dôvod pre povolenie obnovy konania uvedený pod písm. e/ § 228 ods.1 O.s.p., t.j. od 16.10.2008 do 16.01.2009. 18. Neuviedol však presne, kedy boli namietané rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, preto je rozhodnutie odvolacieho súdu nepreskúmateľné. Zverejnenie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie považoval dovolací súd jednoznačne za podmienku prezumpcie znalostí rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie, preto neuvedením presného dátumu ich zverejnenia nedal odvolací súd presvedčivú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, čím odňal žalobcovi právo konať pred súdom. Uviedol tiež, že bude potrebné klásť dôraz aj na tú skutočnosť, že zverejnené rozsudky Súdneho dvora Európskej únie vydané pred 01.05.2004, od kedy sa Slovenská republika stala členom Európskej únie, nie sú z prevažnej časti preložené do slovenského jazyka a v prípade pôvodného znenia žalobcom predkladaných rozhodnutí sa musí táto skutočnosť pri rozhodovaní o návrhu na povolenie obnovy konania zohľadniť. 19. Oznámením doručeným najskôr Najvyššiemu súdu SR, ktorý ho postúpil odvolaciemu súdu dňa 25. 05.2016 oznámila spoločnosť GE Money, a.s., „v likvidácii“, so sídlom Bottova 7, 811 09 M., v mene ktorej konal likvidátor, F.. Z. W., M. XXXXX/X, XXX XX M. - S. X., ktorá bola pôvodne žalovaným subjektom, jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Žalobca a ani žalovaný na výzvu odvolacieho súdu neoznámili, že by s jej vstupom do konania podľa § 93 O.s.p. v znení účinnom do 30.06.2016 nesúhlasili. Doručením oznámenie o jej vstupe do konania sa preto stala vedľajším účastníkom na strane žalovaného ešte do 30.06.2016 . 20. Oznámením doručeným najskôr Najvyššiemu súdu SR, ktorý ho postúpil odvolaciemu súdu dňa 06.09.2016 oznámil likvidátor spoločnosti GE Money, a.s., „v likvidácii“, že táto spoločnosť zanikla výmazom z obchodného registra Okresného súdu Bratislava 1 dňa 02.08.2016. Zároveň navrhol konanie voči nemu zastaviť. 21. Krajský súd v Banskej Bystrici prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 22. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že návrhom doručeným okresnému súdu dňa 29.02.2012 si žalobca uplatnil na okresnom súde právo na obnovu konania v súlade s § 228 ods.1 písm.a/ a e/ O.s.p. z dôvodu, že dva týždne pred podaním návrhu na obnovu konania sa od Združenia pre ochranu občana spotrebiteľa HOOS, z rozhodnutí okresných a krajských súdov Slovenskej republiky, z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko a z rozhodnutí Súdneho dvora ES C-240 až 244/98 Oceano Grupo Editorial SA zo dňa 27.06.2000 a C-473/00 Cofidis SA z 21.11.2002 dozvedel nové skutočnosti, a to že je vo vzťahu k poskytovateľovi pôžičky spotrebiteľom, a nie podnikateľom, ako to nesprávne posúdil Okresný súd Rimavská Sobota a že právo na ochranu spotrebiteľa má súd uplatňovať aj vtedy, keď ešte v našom právnom poriadku upravené nebolo. Okresný súd v Rimavskej Sobote pri vydávaní platobného rozkazu v konaní vedenom pod č.k. 1Rob 1762/06 dňa 01.12.2007 neaplikoval spotrebiteľské právo, preto navrhol, aby súd povolil obnovu vyššie uvedeného konania, ako aj odklad vykonateľnosti rozsudku (správne platobného rozkazu) vyššie uvedeného čísla. 23. Žalobca v návrhu na obnovu konania poukázal na judikatúru súdov Slovenskej republiky v exekučných veciach, ako aj v civilných konaniach, v ktorých súdy postupovali podľa zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, ako aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zaoberali sa nielen dohodou zmluvných strán o úrokoch z omeškania, zmluvnej pokute, ale posudzovali aj rozpor dojednaní s dobrými mravmi a s neprijateľnosťou dojednaní v neprospech spotrebiteľa, ktoré nemôžu požívať právnu ochranu. Okresný súd sa pred vydaním platobného rozkazu vôbec nezaoberal posúdením zmluvy o úvere, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným a nezisťoval, či tento vzťah nie je potrebné posúdiť podľa Zákona o ochrane spotrebiteľa. Neskúmal ani súlad zmluvy so zákonom, európskymi pravidlami na ochranu spotrebiteľa a dobrými mravmi a neprihliadol k tomu, či uzavretím zmluvy nedošlo k neprimeranému zabezpečeniu poskytnutého úveru, a to s ohľadom na jeho výšku v neprospech žalobcu a ani to, či dojednaním aplikácie Obchodného zákonníka na všetky vzťahy, ktorého aplikáciu žalobca nemohol ovplyvniť, pretože šlo o štandardnú formulárovú zmluvu a dojednaním neprimeraných sankcií, zmluvných pokút a úrokov z omeškania a nejasných a nezrozumiteľných podmienok, na ktoré nadväzovala hrozba uloženia zmluvnej pokuty, nedošlo k dohode o takých zmluvných podmienkach, ktoré sú neprimerané a ktoré sú v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. 24. Zároveň žalobca v návrhu tvrdil, že povolenie obnovy konania je odôvodnené aj preto, že platobný rozkaz zo dňa 01.02.2007 bol vydaný v rozpore s ním uvádzanými rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora, ktorými sa poskytuje ochrana spotrebiteľom s odkazom na Smernicu Rady 93/13/EEC z 05.04.1993 (ďalej Smernica) o neprimeraných, nečestných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na základe ktorých národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či je zmluvná podmienka nečestná a Smernicu interpretovať tak, aby sa neprimerané zmluvné podmienky eliminovali. Okresný súd preto nemal vydať platobný rozkaz, príp. ho vydať len v rozsahu, ktorý pripúšťa zákon, a to pokiaľ ide o úroky z omeškania a keďže tak okresný súd nepostupoval, porušil spotrebiteľské práva žalobcu. 25. Ako ďalší dôvod oprávnenosti povolenia obnovy konania uviedol, že sa mu v exekučnom konaní nepodarí zvrátiť exekúciu, keďže exekučným titulom je platobný rozkaz, ktorý je právoplatný, preto exekučný súd na jeho návrh len povolil odklad exekúcie. Navrhol preto nariadiť odklad vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Rimavská Sobota pod č.k. 1Rob 1762/06 zo dňa 01.02.2007 a obnovu konania vyššie uvedeného čísla povoliť. 26. Záverom poukázal na rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko zo dňa 06.12.2007, v ktorom súd rozhodol tak, že vzájomne si odporujúca judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, a to čl. 6 ods.1 Dohovoru, ako aj čl. 14 v spojení s čl. 1 Protokolu č.1, preto mu aj z tohto dôvodu ako spotrebiteľovi patrí náležitá ochrana. 27. Žalobca doplnil v jeho dovolaní ďalšie rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, s ktorými mal byť platobný rozkaz v rozpore, a to rozsudok Súdneho dvora ES zo dňa 14. 6. 2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito, SA proti Joaquín Calderón Camino, podľa ktorého bolo povinnosťou súdu podrobiť žalobcom uplatnený nárok pred vydaním platobného rozkazu súdnej kontrole ohľadom neprijateľnosti zmluvných podmienok. 28. Odvolací súd doplnil v intenciách dovolacieho rozhodnutia NS SR údaje o rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD), a to rozsudku zo dňa 27.06.2000 v spojených prípadoch C - 240/98 až C - 244/98 Oceano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a ďalší, rozsudku zo dňa 21. novembra 2002 v prípade C - 473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout, rozsudku Súdneho dvora ES C-168/2005 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL zo dňa 26. októbra 2006 a rozsudku Súdneho dvora ES zo dňa 14. 06. 2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino o dátumy, kedy boli tieto rozhodnutia zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie tak, ako mu to uložil Najvyšší súd SR v jeho zrušujúcom rozhodnutí. Zverejnenie rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie považoval dovolací súd jednoznačne za podmienku prezumpcie znalostí rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie žalobcom, preto uvedením presného dátumu ich zverejnenia dá odvolací súd presvedčivú odpoveď na podstatné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a tým zabezpečí, aby nebolo odňaté právo žalobcu konať pred súdom. 29. Rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených prípadoch C - 240/98 až C - 244/98 Oceano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a ďalší zo dňa 27.06.2000 bol zverejnený v č. I/2000 Zbierky súdnych rozhodnutí ESD na strane 4941 dňa 27.06.2000. 30. Rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 21. novembra 2002 v prípade C - 473/00 Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout bol zverejnený v č. I/2002 Zbierky súdnych rozhodnutí ESD na strane 10875 dňa 21. novembra 2002. 31. Rozsudok Súdneho dvora ES C-168/2005 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL zo dňa 26.10.2006 bol zverejnený v č. I/2002 Zbierky súdnych rozhodnutí ESD na strane 10421 dňa 26. októbra 2006. 32. Rozsudok Súdneho dvora ES zo dňa 14. 06. 2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino bol zverejnený v č.2012 Zbierky súdnych rozhodnutí ESD na strane 0 dňa 14. júna 2012. 33. Kedy došlo k zverejneniu rozhodnutí Európskeho súdneho dvora v Úradnom vestníku EÚ zisťoval odvolací súd v Úradnom vestníku EÚ publikovanom vo francúzskom jazyku, pretože v slovenskej verzii v tom čase neexistoval, a teda zo Journal officiel des Communautés europeénnes z 21.10.2010, C 302/4, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie Súdneho dvora ES z 27.júna 2000 v spojených veciach C-240/98 - C-244/98 vo veci Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero a ďalší ( 2000/C 302/07) bolo v ňom oficiálne zverejnené dňa 21.10.2010. 34. V Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu bolo uvedené rozhodnutie zverejnené na strane 4941 pod číslom I/2000. 35. V Journal officiel des Communautés europeénnes publikovanom vo francúzskom jazyku, a teda v Úradnom vestníku EÚ bolo dňa 11.01.2003 oficiálne publikované rozhodnutie Súdneho dvora ES C-473/00 zo dňa 21.11.2002 vo veci Cofidis SA proti Jean-Louis Fredout (2003/C 7/06) 36. V Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu bolo uvedené rozhodnutie zverejnené na strane 10875 pod číslom I/2002. 37. V Úradnom vestníku EÚ bolo oficiálne zverejnené v slovenskom jazyku aj rozhodnutie Súdneho dvora ES C-168/2005 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (2006/C 326/19) pod č. C-326, zv. 49 zo dňa 30.12.2006. 38. V Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu bolo uvedené rozhodnutie zverejnené pod číslom I/2006 na strane 10421. 39. V Úradnom vestníku EÚ bolo oficiálne zverejnené v slovenskom jazyku aj rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa 14. 06. 2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino pod č. C-227/5 dňa 28.07.2012. 40. V Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora bolo uvedené rozhodnutie zverejnené na strane 0 pod číslom 2012. 41. Rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko zo dňa 06.12.2007 bolo vydané potom, ako nadobudol platobný rozkaz sp.zn. 1Rob/1762/2006 zo dňa 01.02.2007 dňa 10.04.2007 právoplatnosť. 42. Všetky rozsudky sú uverejnené okrem Zbierky rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu aj na internetovej stránke http://curia.europa.eu a tiež sú prístupné verejnosti na informačnom portáli o práve Európskej únie v jazyku konania. 43. Odvolací súd navyše zistil, že žalobca sa po porade so Združením pre ochranu občana spotrebiteľa HOOS odvoláva na rozsudky Európskeho súdneho dvora bez uvedenia presných dôvodov, pre ktoré by mal byť postup súdu pri vydaní platobného rozkazu s nimi v rozpore. 44. Odvolací súd zistil, že rozsudok Súdneho dvora z 19.10.1995 vo veci C-137/1994 Richardson sa týka výkladu priameho účinku Smernice Rady 79/7/EHS z 19.12.1978 o postupnom zavádzaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach sociálneho zabezpečenia a nie je zrejmý jediný dôvod jeho použitia v konaní o návrhu na obnovu konania. Obdobne to platí aj v prípade rozsudku Súdneho dvora z 29.4.1994, C-228/92, Roquette Freres SA, ktorý sa týka platnosti nariadenia č. 2719/75 o stanovení finančných náhrad. 45. Odvolací súd zisťoval v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu dostupnosť rozhodnutí Európskeho súdneho dvora prípadoch C - 240/98 až C - 244/98 a C - 473/00 vydaných pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, t.j. pred dátumom 01.05.2004 v slovenskom jazyku, pričom zistil, že oficiálne zverejnené preklady uvedených rozhodnutí do slovenského jazyka nie sú v Úradnom vestníku EÚ na uvedenej internetovej stránke a ani v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu zverejnené v slovenskom jazyku prístupné ani po dátum 01.05.2004. 46. Úplné znenie rozsudkov Súdneho dvora je v slovenskom jazyku uverejňované v Zbierke súdnych rozhodnutí, ale aj na internete až od 01.05.2004. Odvolací súd tiež zistil, že právna povinnosť prekladu rozsudkov Súdneho dvora vynesených pred 01.05.2004 do slovenského jazyka neexistuje. 47. Nariadením Rady (EÚ) č. 216/2013 zo dňa 7. marca 2013 o elektronickom uverejňovaní Úradného vestníka Európskej únie sa autentickým stalo jedine elektronické znenie Úradného vestníka EÚ, ktoré je bezplatne dostupné každému prostredníctvom webovej stránky (<http://eur-lex.europa.eu/oj/direct- access.html?locale=sk>). Obsah Úradného vestníka EÚ v slovenskom jazyku je dostupný len po dátume 01.05.2004. 48. Až dovolaní žalobca tvrdil ako ďalší dôvod obnovy rozpor platobného rozkazu s rozsudkom Súdneho dvora ES zo dňa 14. 06. 2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino, ktorý bol oficiálne zverejnený v slovenskom jazyku v Úradnom vestníku Európskej únie C-227, zv. 55 zo dňa 28.07.2012 (2012/C 227/06) až po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu. V Elektronickej zbierke rozhodnutí Súdneho dvora bolo uvedené rozhodnutie zverejnené v októbri 2012. 49. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené rozhodnutie Súdneho dvora ES nie je v preskúmavanej veci použiteľné. Súdny dvor EÚ rozhodol v uvedenej veci tak, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje a arinne ani v ktorejkoľvek fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. Dôvodom pre vydanie takéhoto rozhodnutia súdom podľa bodu 48 rozsudku bola skutočnosť, že systém španielskeho procesného práva neumožňuje vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu procesnú prípustnosť obnovy konania. 50. Na rozdiel od španielskeho procesného práva mala Slovenská republika už v čase vydania platobného rozkazu takú právnu úpravu, ktorá umožnila žalobcovi podať odpor, čo nevyužil a obsahovala aj právnu úpravu, ktorá mu umožňovala podať návrh na obnovu konania, ktorý je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, nesprávnosť ktorého spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. 51. Z výpisu obchodného registra Okresného súdu M. 1 odvolací súd zistil, že spoločnosť GE Money, a.s., „v likvidácii“, so sídlom Bottova 7, 811 09 Bratislava, v mene ktorej konal likvidátor, F.. Z. W., M. XXXXX/X, XXX XX M. - S. X. zanikla bez právneho nástupcu a z obchodného registra bola vymazaná dňa 02.08.2016. 52. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 53. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 54. Žalobca podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 zrušený a nahradený zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP rozhodoval odvolací súd o odvolaní žalovaného už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, avšak pri posudzovaní úkonov žalobcu a aj okresného súdu zohľadnil aj vtedy platnú právnu úpravu Občianskeho súdneho poriadku. 55. Podľa § 107 ods. 4 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.) v znení účinnom do 30.06.2016 ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. 56. Podľa § 228 ods.1, písm. a/ O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 57. Podľa § 228 ods.1 písm. e) O.s.p. právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev. 58. Podľa § 230 ods.1 O.s.p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. 59. Podľa § 230 ods.2, písm.e/ O.s.p. po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. e). 60. Podľa § 234 ods.3 O.s.p. povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia o veci. 61. Podľa čl. 297 /pôvodne čl. 254/ Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa legislatívne akty (nariadenia, smernice, rozhodnutia), ako aj nelegislatívne akty prijaté vo forme nariadení, smerníc a rozhodnutí, ktoré neuvádzajú, komu sú určené, uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie. Nadobúdajú účinnosť dňom, ktorý je v nich stanovený alebo, ak takýto deň nie je stanovený, dvadsiatym dňom po ich uverejnení. 62. Podľa § 1 zák. č. 416/2004 Z.z. o Úradnom vestníku Európskej únie z 24.06.2004 právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie alebo v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev (ďalej len "úradný vestník") sú v súlade s medzinárodnými zmluvami účinné na území Slovenskej republiky. 63. Podľa § 2 ods.1 cit. zák. o všetkom, čo bolo v úradnom vestníku uverejnené, platí, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti uverejnených právne záväzných aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie je nevyvrátiteľná. 64. Odvolací súd v konaní zistil, že potom, ako sa v zmysle § 93 O.s.p. stala vedľajším účastníkom na strane žalovaného na základe oznámenia spoločnosť GE Money, a.s., v likvidácii, táto zanikla výmazom z obchodného registra, čo odvolaciemu súdu oznámil jej likvidátor. K jej zániku došlo bez právneho nástupcu, preto odvolací súd konanie voči vedľajšiemu účastníkovi, ktorý navyše nepostupoval po nadobudnutí účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v súlade s § 81 a nasl. CSP, podľa § 107 ods. 1 O.s.p., obsah ktorého je totožný s § 161 ods. 2 CSP zastavil. 65. Odvolací súd nenariaďoval na prejednanie odvolania pojednávanie, pretože okresný súd správne zistil skutkový stav, vec však nesprávne právne posúdil. V konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie, za ktoré nie je možné považovať doplnenie údajov o zverejnení rozhodnutí Súdneho dvora EÚ o dátum ich zverejnenia v Úradnom vestníku EÚ odvolacím súdom, ktoré mu prikázal doplniť dovolací súd. 66. Odvolací súd zamietol návrh na obnovu konania nie z dôvodu nedostatku zákonných podmienok pre obnovu konania alebo že by nebol návrh prípustný, príp. preto, že by ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, ale preto, že bol podaný neskoro, čo je posúdenie právnej otázky, na ktorú nie je nevyhnutné nariaďovať pojednávanie. 67. Žalobca využil právo podať proti prv vydanému rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, a teda mal možnosť vyjadriť sa k inému právnemu posúdeniu plynutia lehoty na podanie návrhu na obnovu konania odvolacím súdom inak, ako ju posúdil okresný súd, čo odvolací súd v odôvodnení svojho v poradí prvého rozhodnutia odôvodnil. Otázkou včasnosti podania návrhu na obnovu konania sa zaoberal aj dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, ku ktorému žalobca nezaujal žiadne stanovisko. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu nie je preto možné považovať z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa za nepredvídateľne a založené na iných (nových) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého stupňa, keďže žalobca mal v danej procesnej situácii možnosť namietať správnosť právneho názoru zaujatého už raz v odvolacom konaní. 68. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že ani po doplnení dátumu zverejnenia žalobcom uvádzaných rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev v Úradnom vestníku EÚ nie je možné považovať rozhodnutie okresného súdu za vecne správne, pretože aj keď okresný súd správne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil, keď začiatok plynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania žalobcom z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. odvodil len od ničím nepreukázaného tvrdenia žalobcu o tom, že sa o dôvode obnovy konania dozvedel len dva týždne pred podaním návrhu na obnovu konania na súd, a teda, od dátumu, keď od Združenia pre ochranu občana spotrebiteľa HOOS získal informácie o rozhodnutiach vnútroštátnych súdov, ako aj rozhodnutiach Európskeho súdneho dvora, ktoré mohli byť použité už v základnom konaní pri vydávaní platobného rozkazu a ktoré by pre neho privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na toto tvrdenie žalobcu nie je možné prihliadnuť preto, lebo ním uvádzaný dôvod obnovy s odkazom na rozpor platobného rozkazu vydaného všeobecným súdom s rozhodnutiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, ako aj rozhodnutím ESĽP bol na okresný súd podaný neskoro. 69. Návrh na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý predpokladá vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, ku ktorému zo strany žalobcu nedošlo. Podmienkami prípustnosti každého návrhu na obnovu konania je nielen spôsobilý predmet, voči ktorému návrh smeruje, zákonný dôvod obnovy, z ktorého návrh vychádza, lehoty počas ktorých musí byť návrh na obnovu konania podaný, osoba spôsobilá na podanie návrhu, ale aj osobitné náležitosti návrhu na obnovu konania a príslušnosť súdu k jeho prejednaniu. Splnenie týchto podmienok je súd povinný skúmať z úradnej moci. 70. Dôvodom obnovy konania je podľa § 228 ods. 1, písm. a) O.s.p. existencia takých nových skutočností, rozhodnutí a dôkazov, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom konaní a ktoré žalobca ako účastník pôvodného konania bez svojej viny nemohol v pôvodnom konaní použiť, ak môžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Nemožnosťou použiť skutočnosti alebo dôkazy bez svojej viny v pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie v súdnom konaní alebo nemožnosť uznať či predložiť tieto skutočnosti alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pričom nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci konania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu neprikročilo (R 19/1975). 71. Žalobca pri ním uplatnenom prvom dôvode obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. poukázal na rozhodnutia vnútroštátnych súdov, ktoré v čase právoplatného skončenia pôvodného konania neexistovali a ktoré sa stali právoplatnými až po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu, t. j. po dátume 10.04.2007, preto okresný súd správne vec právne v tejto časti posúdil, keď na tieto, a to aj z dôvodu nedodržania zákonom stanovených lehôt, neprihliadol. Žalobca sa ani preskúmania rozhodnutia okresného súdu v tejto časti v ním podanom odvolaní nedomáha. 72. Predmetom preskúmania rozhodnutia okresného súdu je len preukázanie existencie v poradí druhého, žalobcom uvádzaného dôvodu, ktorý podľa jeho názoru zakladá obnovu konania, a tým je rozpor právoplatného rozhodnutia, a to platobného rozkazu s rozhodnutíiami Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ktorý bol do § 228 ods.1 O.s.p. zavedený pod písmenom e/ novelou Občianskeho súdneho poriadku, účinnou od 15.10.2008 vykonanou zák. č. 384/2008 Z.z. Od 01.07.2016 je možné nárok strany sporu uplatniť podľa § 397 písm. e) CSP už žalobou na obnovu konania, avšak za podmienky, že právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým je aj platobný rozkaz, čo vyplýva aj z § 398 CSP, je v rozpore s takým rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné. 73. Treba však zdôrazniť, že aj pre tento dôvod platia ustanovenia o začiatku behu subjektívnej, ako aj objektívnej lehoty upravenej v § 230 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom do 30.06. 2016, ktoré je obsahom zhodné s ustanoveniami § 403 a § 404 písm. c) CSP, účinnými od 01.07.2016, aj keď pre ukončenie objektívnej lehoty nie je stanovený jej koniec. 74. Na rozdiel od úpravy podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. nepožaduje úprava podľa písm. e) cit. ust., aby rozhodnutie Súdneho dvora ES privodilo pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Posúdenie, či v návrhu na obnovu konania uvádzané skutočnosti napĺňajú znaky niektorého z dôvodov obnovy konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p. je v konaní o obnove právnym posúdením veci (R-54/2012). Právny názor na výklad zákona vyslovený iným orgánom (ústavným súdom, ministerstvom a pod.) než procesným súdom, ktorý prejednal vec v rámci svojej právomoci, nie je spôsobilým dôvodom obnovy konania (R-105/1998). Zákon stanovuje na podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu v § 230 O.s.p.. Subjektívna lehota na podanie tohto návrhu je 3-mesačná a jej začiatok plynie od času, keď sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy alebo keď mohol dôvod obnovy uplatniť. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania je 3-ročná a začína plynúť od okamihu, kedy obnovou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Po uplynutí 3-ročnej lehoty môže byť návrh na obnovu podaný len v prípadoch uvedených v § 230 ods. 2 O.s.p. Obe lehoty subjektívna i objektívna sú lehotami zákonnými a nie je možné ich predlžiť ani skrátiť. 75. Aj pre dôvod obnovy konania uvedený v § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. je nevyhnutné v konaní žalobcom preukázať existenciu takých nových skutočností a rozhodnutí, ktoré žalobca ako účastník pôvodného konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a predložiť také dôkazy, ktoré sa z objektívnych príčin nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a to za dodržania zákonom stanovenej 3-mesačnej subjektívnej lehoty, začiatok plynutia ktorej musí byť stanovený jednoznačne. 76. Aj keď sa žalobca považuje v tomto konaní za spotrebiteľa, táto skutočnosť z návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyplývala. Platobný rozkaz č. k. 1Rob 1762/06 zo dňa 01.02.2007 na vymoženie sumy 1.533,56 Eur, 0,1% denného úroku z omeškania zo sumy 1.533,56 Eur od 21.04.2005 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 306,71 Eura trov konania vo výške 417,- Eur nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2007. Faktom je, že už v tom čase platil zák. č. 250/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a rovnako už v čase vydania platobného rozkazu bola do nášho právneho poriadku transponovaná Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, a to zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Okresný súd bol povinný pred vydaním platobného rozkazu skúmať len predpoklady, za ktorých bolo možné v tom čase platobný rozkaz vydať, čo aj urobil. V roku 2007 nebolo povinnosťou súdu prihliadať ex offo na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré boli obsahom zmluvy tak, ako to žalobca v konaní tvrdil. Povinnosť súdov prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky bola zavedená až zákonom č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15. 10. 2008, ktorým sa novelizovalo ust. § 172 O.s.p., kedy bol do tohto ustanovenia doplnený odsek 9 § 172, podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky. Ak neboli splnené zákonné podmienky na vydanie platobného rozkazu a napriek tomu súd platobný rozkaz vydal, tento postup súdu by spočíval v nesprávnom právnom posúdení veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo možné napadnúť riadnym opravným prostriedkom, čo žalobca nevyužil. 77. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že by ho bol okresný súd v skrátenom konaní o vydanie platobného rozkazu podľa vtedy platného ust. § 172 O.s.p. posudzoval ako podnikateľa, a nie ako spotrebiteľa, pretože súd žiadne dokazovanie nevykonával a rozhodol len na základe návrhu a listín, ktoré žalovaný v tomto konaní , vtedy v postavení žalobcu, k nemu priložil. 78. Platobný rozkaz č. k. 1Rob 1762/06 zo dňa 01.02.2007 nadobudol právoplatnosť dňa 10.04.2007. Žalobca podal návrh na obnovu konania na súd až 29.02.2012, preto nebola splnená základná zákonná podmienka pre podanie návrhu na obnovu konania včas, keďže nebola dodržaná trojmesačná subjektívna lehota stanovená v § 230 ods. 1 O.s.p., ktorej splnenie je pre podanie návrhu na obnovu konania nevyhnutné. Okresný súd preto návrh žalobcu podaný v tejto jeho časti nesprávne posúdil ako podaný včas. 79. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 416/2004 Z. z. o Úradnom vestníku Európskej únie dňom uverejnenia rozhodnutí Súdneho dvora ES a súdu prvého stupňa v Úradnom vestníku Európskej únie sa tieto stali známymi každému, koho sa týkajú. Domnienka o znalosti uverejnených aktov Európskej únie je nevyvrátiteľná. 80. Odvolací súd k dostupnosti do slovenského jazyka preložených rozhodnutí uvádza, že takmer každé ďalšie rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktoré bolo vydané po vyššie uvedených rozhodnutiach Súdneho dvora EÚ C - 240/98 až C - 244/98 a C - 473/00, napríklad o výklade Smernice 93/13 sa odvoláva na predchádzajúce rozhodnutia, ktoré cituje a ďalej spresňuje, pretože rozhodovacia činnosť Súdneho dvora EÚ sa v otázke ochrany spotrebiteľa postupne vyvíjala. Znamená to, že aj tie rozsudky Súdneho dvora EÚ, ktoré boli vydané pred 1. májom 2004, t. j. pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a neboli preložené do slovenského jazyka, sú súčasťou neskorších rozsudkov vydaných po dátume vstupu Slovenskej republiky do EÚ, keďže na ne tieto neskôr vydané rozhodnutia opakovane odkazujú, čím sa stávajú dostupnými aj v slovenskom jazyku. Žalobcom uvádzaný rozsudok Súdneho dvora EÚ, z 27. júna 2000 C-244 až 248/1998, Oceáno Grupo Editorial SA je pravidelne opakovaný v podstatných častiach jeho výrokovej časti a odôvodnenia v mnohých ďalších rozsudkoch Súdneho dvora EÚ, (pozri napr. rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2010, C-137/08, VB Pénzügyi Lízing Zrt., alebo rozsudok zo 6.10. 2009, C-40/08, Asturcom), ako aj v množstve rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, či Ústavného súdu SR, ktoré sú voľne dostupné v slovenskom jazyku na viacerých miestach, najmä webových stránkach určených spotrebiteľom, napr. Ministerstva spravodlivosti SR, www.justice.gov.sk <http://www.justice.gov.sk> najmenej od roku 2010. 81. Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že ak bolo vydané rozhodnutie okresného súdu v čase, kedy boli rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré odkazuje žalobca zverejnené v Úradnom vestníku EÚ, ako aj v Zbierke súdnych rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a aj na internete, pričom tieto sú pre Slovenskú republiku právne záväzné už od 01.05.2004, kedy sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie, mohol žalobca objektívne túto skutočnosť namietať už v odpore, pretože o nich mohol objektívne vedieť nielen od preukázateľného dátumu zverejnenia rozhodnutí Súdneho dvora v Úradnom vestníku EÚ, v ktorom je každé rozhodnutie publikované, príp. uplynutím dvadsiateho dňa od jeho zverejnenia, kedy sa takéto rozhodnutie stáva záväzným pre každú fyzickú, ako aj právnickú osobu, ale najmä z dôvodu ich právnej záväznosti, pre Slovenskú republiku, ktorá už v tom čase bola členským štátom Európskej únie viac ako tri roky. 82. Keďže podstatnou a jedine relevantnou otázkou pre posúdenie včasnosti podania návrhu žalobcu na obnovu konania na súd je stanovenie začiatku plynutia subjektívnej lehoty na podanie takéhoto návrhu, vychádzal odvolací súd z právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tomto konaní, podľa ktorého sa dátum začiatku plynutia subjektívnej 3 mesačnej lehoty odvíja od dátumu, kedy boli žalobcom uvádzané rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, čo je podmienkou prezumpcie znalostí rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie žalobcom a začiatok 3 mesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania stanovil na dátum, odkedy mohol žalobca tento dôvod uplatniť a odkedy sa mohol o ňom aj reálne dozvedieť. V prospech tohto výkladu hovorí aj skutočnosť, že objektívna lehota nie je v prípade § 228 ods.1 písm. e) O.s.p. nijako limitovaná, pretože už v čase rozhodovania okresného súdu existovali rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, s ktorými mal byť vydaný platobný rozkaz v rozpore. 83. Ak by aj súd uvažoval tak, že žalobca, ktorý by mohol byť v tomto konaní spotrebiteľom (dokazovanie na takéto jeho tvrdenie v pôvodnom konaní vykonané nebolo) nie je osobou, ktorá by pravidelne sledovala Úradný vestník Európskej únie, bolo by podľa názoru odvolacieho súdu možné stanoviť začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na obnovu konania tak, že ho žalobca mohol podať najneskôr do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti zák. č. 384/2008 Z.z. zo dňa 15.10.2008, t.j. od 16.10.2008 do 16.01.2009, keďže tento dôvod obnovy konania - rozpor platobného rozkazu s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ - uvádzaný žalobcom bol zavedený do Občianskeho súdneho priadku až po nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu, ktorý by mal byť s uvedenými rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ v rozpore, čo neurobil. 84. Subjektívnu lehotu 3 mesiacov od času, kedy sa reálne o dôvode obnovy mohol žalobca dozvedieť nedodržal aj z toho dôvodu, že tak, ako sám v konaní tvrdil, sa svoje práva rozhodol aktívne brániť až po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie zameranej na vymoženie nároku priznaného vyššie uvedeným platobným rozkazom, k čomu muselo dôjsť pred dátumom 19.01.2011, pretože v ten deň už bol súdnym exekútorom vydaný Exekučný príkaz na vymoženie sumy v konaní vedenom pod č. k. EX 13160/09, ktorý žalobca prevzal, pretože ho v kópii predložil ako dôkaz do spisu. Od tohto jeho zistenia ubehol viac ako rok, kým podal návrh na obnovu konania na súd. 85. Posúdenie otázky času, kedy sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy je nutné posúdiť aj s ohľadom na tvrdenie žalobcu o tom, že o novej skutočnosti, ktorou mal byť práve ním uvádzaný rozpor platobného rozkazu s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ sa mal dozvedieť len dva týždne pred podaním návrhu na obnovu konania, a teda až potom mohol byť tento dôvod obnovy ním uplatnený. Predpokladom uplatnenia dôvodu obnovy je vedomosť subjektu navrhujúceho obnovu konania o tomto dôvode obnovy. Zákonodarca ustanovuje uvedený začiatok plynutia „od toho času, keď ho mohol uplatniť" z dôvodu, že obnovu konania navrhujúci účastník sa síce dozvedel o dôvode obnovy, ale ho z objektívnych dôvodov nemohol včas uplatniť. V prejednávanej veci žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, kedy sa skutočne o dôvode upravenom v § 228 ods. 1, písm. e/ O.s.p. dozvedel, pretože len samotné tvrdenie, že tomu tak bolo 2 týždne pred podaním žaloby ničím nepreukázal a nezdôvodnil ani to, prečo tento dôvod nemohol uplatniť už v čase rozhodovania okresného súdu v roku 2007, príp. v čase od 16.10.2008 do 16.01.2009, resp. po obdržaní Exekučného príkazu zo dňa 19.01.2011. Žalobca tvrdenie, že sa o dôvode obnovy dozvedel od Združenia HOOS len 2 týždne pred podaním návrhu nepreukázal ani v dovolacom konaní a ani neskôr. 86. Účelom návrhu na obnovu konania je dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietanej nesprávnosti iné opravné prostriedky. Vecná nesprávnosť rozsudku napadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú prípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O.s.p. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000) 87. Procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že ten, kto navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, prípadne, že sa nemohli vykonať dôkazy. Táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz existovali už v pôvodnom konaní a ten, kto navrhuje obnovu konania o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a na splnenie svojej dôkaznej povinnosti v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., avšak v pôvodnom konaní nimi nenavrhoval vykonať dokazovanie... (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 11. 8. 2011 sp. zn.3Cdo/98/2011). 88. Dôvodom na obnovu konania z hľadiska ust. § 228 ods. 1 písm. e) O.s.p. podľa návrhu je existencia právoplatného rozsudku, ale aj platobného rozkazu, ktorý je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, resp. iného orgánu Európskych spoločenstiev, pričom však nemusí ísť o rozhodnutie, ktoré môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej. Nemožno sa však stotožniť s výkladom, podľa ktorého pre vyhovenie návrhu na povolenie obnovy konania postačí samotný rozpor s rozhodnutím Súdneho dvora ES, ktoré bolo vydané či už pred, alebo až po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. 89. Povinnosť dodržiavať právo Európskej únie vyplýva predovšetkým z čl. 144 ods.1 Ústavy SR, na základe ktorého sú súdy, a to s poukazom na čl. 7 ods. 2 Ústavy SR pri rozhodovaní viazané medzinárodnou zmluvou, ktorou je Zmluva o Európskej únii, Zmluva o fungovaní Európskej únii, ale aj ostatnými prameňmi práva Európskej únie, t.j. aj rozhodnutiami súdov EÚ. 90. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že podľa čl. 91 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora je rozsudok Súdneho dvora záväzný odo dňa jeho vyhlásenia a uznesenie je záväzné odo dňa jeho doručenia účastníkom konania. Rozsudky Súdneho dvora sa podľa čl. 37 Štatútu vyhlasujú na verejnom zasadnutí a iba v jazyku konania. Podľa čl. 92 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa v Úradnom vestníku EÚ uverejňuje oznámenie, ktoré obsahuje dátum a výrok všetkých rozsudkov a uznesení Súdneho dvora, ktorými sa konanie končí. Úplné znenie rozsudkov Súdneho dvora je tiež dostupné v Zbierke súdnych rozhodnutí, ktorá je od 01.05.2004 uverejňovaná aj v slovenskom jazyku na internete. Pritom neexistuje právna povinnosť prekladu rozsudkov Súdneho dvora vynesených pred 1.5.2004 do slovenského jazyka. 91. Napriek tomu, že žalobca odpor proti platobnému rozkazu nepodal, je odvolací súd toho právneho názoru, že okresný súd ani nemohol rozhodnúť contra legem - v rozpore s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ uvádzanými žalobcom, pretože pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky. Rozhodnutie okresného súdu, ktoré bolo vydané v skrátenom konaní vo forme platobného rozkazu žiadne odôvodnenie neobsahovalo, preto nie je možné hovoriť o tom, že by bolo vydané v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. 92. K tvrdeniu žalobcu v ním podanom dovolaní o tom, že platobný rozkaz je v rozpore aj s rozsudkom Súdneho dvora ES zo dňa 14. 06. 2012 vo veci C-618/10 Banco Espaňol de Crédito SA proti JoaquínCalderón Camino odvolací súd uvádza, že uvedené rozhodnutie Súdneho dvora ES nie je v preskúmavanej veci použiteľné. Súdny dvor EÚ rozhodol v uvedenej veci tak, že Smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, ako je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje a arinne ani v ktorejkoľvek fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. Dôvodom pre vydanie takéhoto rozhodnutia súdom podľa bodu 48 rozsudku bola skutočnosť, že systém španielskeho procesného práva neumožňuje vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje o návrhu, procesnú prípustnosť obnovy konania. 93. Na rozdiel od španielskeho procesného práva mala Slovenská republika už v čase vydania platobného rozkazu takú právnu úpravu, ktorá umožnila žalobcovi podať odpor, čo nevyužil a obsahovala aj právnu úpravu, ktorá mu umožňovala podať návrh na obnovu konania, ktorý je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, nesprávnosť ktorého spočíva v nedostatkoch v skutkovom zistení, ktoré nie sú spôsobené nesprávnou činnosťou súdu, ale okolnosťami, ktoré účastníkovi objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní. 94. Odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že rozhodnutia ESD majú účinky pro futuro a len v prejudiciálnom konaní majú spätné účinky, pretože prejudiciálne rozhodnutia nemajú konštitutívny, ale deklaratórny charakter (C-453/00, Kűhne a Heitz, 13.01.2004, Zb. s. I-837, bod 21). Súdny dvor Európskej únie je jedine oprávnený podávať záväzný výklad všetkých ustanovení práva Európskej únie a objasňovať ich zmysel a pôsobnosť vykladaného ustanovenia, inak by sa zásada res iudicatae, ktorá reprezentuje zásadu právnej istoty účastníkov súdnych konaní dostala do rozporu so zásadou legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol v pôvodnom konaní úspešný. Zásada právnej istoty účastníkov nemôže byť podriadená zásade legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý návrh na obnovu konania podal, pretože by sa tak dostala do rozporu aj so zásadou legitímneho očakávania toho účastníka, ktorý bol v prvostupňovom konaní na základe pôvodného rozhodnutia okresného súdu úspešným účastníkom konania. Zásada právoplatne rozhodnutej veci vyžaduje, aby súd na rozhodnutia, ktoré sa stali právoplatnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po márnom uplynutí lehôt na ich podanie nemohli byť v budúcnosti spochybnené. 95. V prejednávanej veci žalobca neargumentoval takým rozhodnutím Súdneho dvora EÚ, ktoré by malo charakter rozhodnutia, v ktorom by bol Súdny dvor o predbežnej otázke rozhodol neskôr inak a že by bolo z tohto dôvodu takéto rozhodnutie v rozpore s prv vydaným právoplatným súdnym rozhodnutím. Okrem toho platobný rozkaz vydaný okresným súdom neobsahuje žiadne dôvody, pre ktoré by sa vôbec mohol do rozporu s rozhodnutiami Súdneho dvora ES dostať. 96. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva záver, že súdy členského štátu sú povinné preskúmať svoje právoplatné rozhodnutia, avšak len vzhľadom na neskôr vydané prejudiciálne rozhodnutia Súdneho dvora, ak sú súčasne splnené nasledujúce podmienky, a to ak vnútroštátne právo umožňuje preskúmanie konečného rozhodnutia z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo s ohľadom na neskoršie rozhodnutie Súdneho dvora z nesprávneho výkladu práva únie a bolo vyhlásené bez toho, aby bola Súdnemu dvoru EÚ položená prejudiciálna otázka, ak dotknutá osoba podá návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia ihneď potom, ako sa dozvedela o rozhodnutí Súdneho dvora EÚ a ak novým rozhodnutím nie sú dotknuté záujmy tretích strán (rozhodnutie SD C-2/06 vo veci Kempter, 12.02.2008, Zb. S.I-411, body 38 a 39). 97. Vychádzajúc zo zásady res iudicata, ako zásady právnej istoty je možné zasahovať do právoplatných a vykonateľných rozhodnutí a tieto preskúmavať, prípadne zrušiť, ak sú nezlučiteľné s právom únie len vtedy, ak sa vyčerpali všetky dostupné opravné prostriedky alebo ak uplynuli lehoty, ktoré sú pre ich podanie stanovené (C-224/01, vo veci Köbler, Zb. S.I-10239, bod 36 a 38 zo dňa 30.09.2003). 98. Záverom poukazuje odvolací súd na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-234/04 zo dňa 16. 03. 2006 vo veci Rozmarie Capférer/Schlang& Schick GmbH, v ktorom uviedol, že úniové právo neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby preskúmaval a rušil právoplatné rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ak sa aj ukáže, že je v rozpore s právom Spoločenstva. Súdny dvor EÚ tiež uviedol, že na to, aby sa zabezpečila stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými. Týmto rozhodnutím Súdny dvor ES zdôraznil dôležitosť zásady res iudicata. Jedinou výnimkou, kedy Súdny dvor EÚ zakotvil povinnosť prelomiť zásadu res iudicata je situácia, keď vnútroštátny súd rozhodne vec, ktorá nepatrí do jeho kompetencie, ale do kompetencie orgánu Európskej únie. Obnova konania nemá byť nariadená pre rozpor pôvodného rozhodnutia s akýmkoľvek rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. Rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zakladá dôvod prípustnosti obnovy konania len vtedy, keď sa týka rovnakej veci ako obnovou napadnuté rozhodnutie alebo ak odlišne, hoci vo veci inej, rieši otázku, majúcu na spôsob právneho posúdenia veci v pôvodnom konaní dosah. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadnej nesprávnosti procesnej povahy. Aj keby sa súd pri vydaní platobného rozkazu prijateľnosťou dohodnutej zmluvnej podmienky vôbec nezaoberal, alebo keby sa s ňou zaoberal, ale s nesprávnym záverom, nemôže ísť o rozpor s európskou judikatúrou. Takýto nedostatok nemožno odstraňovať prostredníctvom obnovy konania, pretože návrhom na obnovu konania sa nemožno sa domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo nesprávnosti procesnej povahy. Toto rozhodnutie vydal Súdny dvor EÚ potom, čo dňa 05. 04. 1993 nadobudla účinnosť Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 99. Nie je tak daný dôvod pre povolenie obnovy konania, pretože nebola splnená zákonná podmienka stanovená v § 230 ods.1 O.s.p., a to že žalobca podal návrh na obnovu konania v zákonom stanovenej lehote, t. j. do uplynutia subjektívnej trojmesačnej lehoty, dokedy mohol takýto dôvod uplatniť. Navyše právna úprava platná v čase vydania platobného rozkazu umožňovala preskúmať existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a bola plne v súlade s právnou úpravou európskeho spoločenstva, ktorého je Slovenská republika členom. 100. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že návrh na obnovu konania podal žalobca po uplynutí zákonom stanovenej 3-mesačnej subjektívnej lehoty, preto musel rozhodnutie okresného súdu, ktoré nie je vo výroku vecne správne podľa § 388 CSP zmeniť a návrh žalobcu na obnovu konania zamietnuť. 101. O trovách prvostupňového, odvolacieho, ako aj dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP, v nadväznosti na § 262 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu, pretože žalobca nebol v konaní úspešný. 102. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).