Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Cob/215/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6909208015 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6909208015.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, zast. Mgr. Marcelom Drgonom, advokátska kancelária Böhm & Partners, Jesenského 2, Bratislava, proti žalovanému INVEST COMPANY s. r. o. so sídlom Nová 17, Rimavská Sobota, IČO: 36 643 670 zast. Mgr. Vierou Kadášovou, advokátkou, Železničná 21, Rimavská Sobota o zaplatenie 10.623,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 1Cb/83/2009-372 zo dňa 24. júna 2015 jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 1Cb/83/2009-372 zo dňa 24. júna 2015 v prvej a druhej výrokovej vete potvrdzuje. Rozsudok okresného súdu v tretej výrokovej vete zrušuje. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 557,86 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.623,22 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od 24. 07. 2009 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 1.274,50 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta), ďalej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 1.198,11 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu (druhá výroková veta) a konanie v časti o zaplatenie sumy 2.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania od 24. 07. 2009 do zaplatenia zastavil (tretia výroková veta). Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia 13.123,22 Eur s príslušenstvom titulom náhrady časti poistného plnenia, ktoré žalobca zaplatil za žalovaného na základe povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovca v návrhu uviedol, že dňa 17.09.2007 o 11:45 hod. v Rimavskej Sobote - Bakta došlo k dopravnej nehode, ktorá bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Škoda Favorit ev. č. M prevádzkovateľom ktorého bol žalovaný. K dopravnej nehode došlo tak, že vodič C. R., ktorý viedol motorové vozidlo Škoda Favorit v smere od Bakty na Rimavskú Sobotu po prejdení miernej pravotočivej zákruty predchádzal pred sebou idúce motorové vozidlo v čase, keď sa v protismere už nachádzal pracovný stroj Hoffmann H33D, ktorý vychádzal z parkoviska, pričom vodič Haas prednou časťou svojho vozidla narazil do ľavej bočnej časti pracovného stroja. Žalobca dňa 19. 02. 2008 refundoval poisťovni Generali Poisťovňa a.s. Bratislava plnenie poskytnuté zo zmluvného poistenia poškodenému vlastníkovi pracovného stroja Hoffmann H33D vo výške 1.957.950 Sk a poškodenému vlastníkovi pracovného stroja OSFER s. r. o. Košice doplatok skutočnej škody vo výške 18.800,- Sk. Nakoľko žalovaný bol v čase dopravnej nehody v omeškaní s platením poistného, žalobca si v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uplatnil podaným návrhom voči žalovanému sumu 13.123,22 Eur, čo predstavuje 20% z plnenia vyplateného žalobcom. Žalovaný namietal výšku plnenia poskytnutú žalobcom poisťovni Generali Poisťovňa a. s. Bratislava a tvrdil, že zadováženie nového pracovného stroja uvedenej značky výške poskytnutého plnenia nezodpovedá. Uviedol tiež, že v omeškaní s platením poisteného bol z dôvodu, že konateľ žalovaného sa v čase splatnosti poistného nachádzal v cudzine, namietal tiež, že omeškanie bolo krátke a nemohlo podľa žalovaného spôsobiť žalobcovi žiadne problémy so zisťovaním skutočnej škody, skutočného plnenia, a podľa žalovaného nie je ani dôvod na takúto výšku postihu zo strany žalobcu. Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Pri právnom zhodnotení skutočností vykonaným dokazovaním vychádzal aj z právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR v rozhodnutí 4Obdo 38/2013-354 zo dňa 25. 11. 2014, ktorým NS SR ako súd dovolací zrušil rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica ako súdu odvolacieho č. k. 43Cob/131/2012-284 zo dňa 18. 12. 2012 v napadnutej časti v spojení s rozsudkom OS Rimavská Sobota, č. k. 1Cb/83/2009-207 zo dňa 02. 05. 2012 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vyššie uvedeným rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa v tejto veci (č. k. 1Cb/83/2009-207 zo dňa 02.05.2012), ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania, a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Najvyšší súd SR uviedol, že súčasná právna úprava umožňuje žalobcovi nárok na náhradu poistného plnenia uplatniť vo výške 100% vyplateného poistného plnenia a je výlučným oprávnením poisťovateľa znížiť zákonný nárok voči poistníkovi podľa vlastnej úvahy. V danom prípade sa jedná o uplatnenie zákonného právneho nároku žalobcu a takéto konanie nemôže byť nepoctivé, šikanózne, resp. žeby sa jednalo o zneužívajúce právo žalobcu voči žalovanému, a preto súdom žalobcovi priznaný nárok len vo výške 2.500,- Eur nezodpovedá úprave § 12 ods. 1 písm. f) Zák. č. 381/2001 Z.z. Súd prvého stupňa poukázal na úpravu § 243d ods. 1 Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), v zmysle ktorého je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní pre súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené a koná ďalej vo veci, záväzný. Súd prvého stupňa vychádzal z úpravy § 12 ods. 1 písm. f) Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v zmysle ktorého poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Súd prvého stupňa s poukazom na uvedenú zákonnú úpravu a v súlade s právnym názorom NS SR v rozhodnutí 4Obdo 38/2013 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 10.623,22 Eur, na ktorú zredukoval žalobca svoj nárok na pojednávaní dňa 11. 06. 2015 z dôvodu, že zvyšná časť istiny už bola vymožená. Toto podanie žalobcu súd posúdil ako čiastočné späťvzatie návrhu, v prevyšujúcej časti preto konanie podľa § 96 OSP zastavil. Uviedol tiež, že uplatnená výška nároku je nižšia, než škoda stanovená znaleckým posudkom vypracovaným Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (31.805,05 Eur bez DPH), a preto z dôvodu, že boli naplnené všetky 3 predpoklady pre uplatnenie postihu podľa § 12 ods. 1 písm. f) Zák. č. 381/2001 Z.z., a to vznik škody, výplata škody a omeškanie s platením poisteného v čase, keď nastala poistná udalosť, zaviazal súd žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy. Súd tiež priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z uvedenej sumy v zákonnej výške 9%, a to odo dňa podania návrhu na súd, teda od 24. 07. 2009 až do úplného zaplatenia. K námietkam právnej zástupkyne žalovaného ohľadne nezáväznosti rozhodnutia NS SR, poukázal súd prvého stupňa na úpravu § 243d ods. 1 druhej vety OSP. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal právo na náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh v plnom rozsahu zamietol, nakoľko žalovaný už zaplatil sumu, na ktorú bol zaviazaný v predchádzajúcich rozhodnutiach súdov. Žalovaný v odvolaní vyslovil názor, že napriek rozhodnutiu NS SR je v tomto prípade možno rozhodnúť tak, ako bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom súdu prvého stupňa v spojitosti s rozsudkom odvolacieho súdu zo dňa 18. 12. 2012, ktoré rozhodnutia považuje žalovaný za zákonné a spravodlivé. Namietal absurdný postup poisťovni v uvedenej veci, keď bez riadneho zistenia hodnoty značkového stroja bola veľmi rýchlo vyplatená poisťovňou Generali Poisťovňa a. s. Bratislava suma vo výške 1.976.750,- Sk (64.992,- Eur), pričom skutočná škoda podľa nezávislého znaleckého posudku bola len 31.805,- Eur a nárok žalobcu predstavoval 41% z poistného plnenia a nie 20% tak, ako to žalobca vyčísľoval. Žalovaný sa domnieva, že takýto výkon práva je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, je možné ho označiť za zneužitie práva. Uviedol tiež, že § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje súdu posúdiť vec aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi a v prípade, že výkon daného subjektívneho práva nie je v súlade s dobrými mravmi, súd mu môže odoprieť právnu ochranu. Záväznosť judikatúru a povinnosť jej nasledovania je podľa žalovaného potrebné posudzovať vždy s náležitou opatrnosťou, je aktuálny problém, či je judikatúra a súdne rozhodnutie záväzné a nie raz bolo rozhodnuté tak, že takéto rozhodnutie sa aj neakceptovalo. Žalobca podaním zo dňa 03. 07. 2015 doručeným súdu prvého stupňa v odvolacej lehote požiadal o opravu zrejmej chyby v rozsudku alternatívne podal odvolanie proti tretej výrokovej vete rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorej súd rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 2.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania od 24. 07. 2009 do zaplatenia zastavuje. Žalobca namietal, že táto časť výroku rozsudku je zrejmou nesprávnosťou, nakoľko v časti o zaplatenie 2.500,- Eur konanie právoplatne skončilo úspechom žalobcu dňa 22.05.2012. Žalobca v tejto časti nezobral návrh späť, len na pojednávaní dňa 11. 06. 2015 adekvátne už právoplatne docielenému čiastočnému úspechu vo veci upravila ďalej požadovaný doposiaľ nepriznaný zvyšok nároku. Žalobca poukázal na to, že pôvodný výrok rozsudok súdu prvého stupňa v časti, kde súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.500,- Eur nebol nikdy napadnutý odvolaním ani dovolaním, odvolanie aj dovolanie sa týkalo napadnutej časti, teda tej, v ktorej súd prvého stupňa návrh vo zvyšku presahujúcom práve 2.500,- Eur zamietol. Žalobca tiež uviedol, že pokiaľ súd prvého stupňa svoj rozsudok v uvedenej časti výroku neopraví, žiada, aby odvolací súd v odvolacom konaní tretiu časť výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa zrušil z dôvodu, že v tejto časti veci sa už raz právoplatne rozhodlo. Podaním zo dňa 05. 08. 2015 sa žalobca vyjadril k odvolaniu žalovanej a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žalobca nekonal v rozpore s dobrými mravmi, neporušil zásady poctivého obchodného styku a napokon aj od žalovaného požadoval regres v menšom rozsahu, než v akom bol podľa zákona na to oprávnený. Poukazoval na úpravu § 243d ods. 5 v spojení s § 226 OSP s tým, že v tejto veci nejde o použitie judikatúry ako prameňa práva, ale o aplikáciu právneho zázoru dovolacieho súdu v súlade so zákonom, ktorý sa na konanie v zmysle OSP vzťahuje a ktorý je v danom prípade pre rozhodujúci súd prameňom práva a plne v súlade s čl. 144 Ústavy. Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP v senáte bez nariadenia pojednávania. Podanie žalobcu zo dňa 03. 07. 2015 považoval tiež za odvolanie, rozsudok súdu prvého stupňa preto preskúmal vo všetkých vetách výroku. Skutkový a právny základ žalobcovho nároku v konaní sporný nebol, žalobca si v zmysle § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. uplatnil v konaní voči žalovanému nárok na náhradu časti poistného plnenia vyplateného z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla voči žalovanému ako poistníkovi z dôvodu, že v čase, keď nastala poistná udalosť, bol žalovaný v omeškaní s platením poistného. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením poistného. Podľa § 243b) OSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. O žalobe žalobcu o zaplatenie 13.123,22 Eur s prísl. rozhodol Okresný súd Rimavská Sobota najprv rozsudkom č. k. 1Cb/83/2009-207 zo dňa 02.05.2012 tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.07.2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 859,85 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že podľa znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva výška škody na príslušnom motorovom vozidle bez DPH je 31.805,05 Eur, a nie žalobcom udávaná škoda 37.848,01 Eur (1.140.209,24 Sk vrátane DPH). Súd prvého stupňa pri svojom prvom rozhodnutí vychádzal zo záveru, že zo strany žalobcu sa v danom prípade jedná o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, s poukazom na § 3 ods. 1 Obč. zák. vychádzal zo záveru, že súd môže posúdiť vec v tom smere, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť uplatňovanému právu právnu ochranu. Súd zhodnotil známe okolnosti prípadu, poukázal na úpravu § 12 zák. č. 381/2001 Z.z., ktorá má plniť predovšetkým úlohu preventívnu a má pôsobiť ako hrozba pred porušovaním povinností zo strany poistníka, pričom okrem povinností o hlasovacích a platobných ide zväčša o povinnosti, dodržiavanie ktorých má zabrániť vzniku škodovej udalosti, pričom § 12 zák. č. 381/2001 Z.z. má aj úlohu sankčnú a dospel k názoru, že nie je možné pomenovať porušenie povinností, ktoré sami o sebe škodu nespôsobujú a ani nemôžu spôsobiť s porušovaním tých povinností, ktoré sa na vzniku škody priamo alebo nepriamo spolupodieľajú alebo môžu spolupodieľať. Omeškanie s platením poistného plnenia, ktorého sa v tomto prípade dopustil žalovaný, nemá podľa súdu priamy vplyv na vznik škody, ide len o sankcionovanie omeškania poistného, pričom žalovaný sa s úhradou poistného omeškal 11 dní. Súd prvého stupňa preto považoval žalobu žalobcu o zaplatenie 13.123,22 Eur za výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, a to aj napriek tomu, že žalobca už znížil požadovanú sumu nároku na 20 % z ním tvrdenej výšky škody (ktorú však súd v konaní znaleckým dokazovaním zistil len približne v polovičnej výške oproti škode udávanej žalobcom), a súdu prvého stupňa sa primeraná javila suma 2.500,- Eur, ktorá dostatočne naplní sankčnú funkciu § 12 ods. 1 písm. f) zákona a nebude viesť na druhej strane k neprimeraným dôsledkom na finančnú situáciu žalovaného a zároveň neovplyvní jeho podnikateľskú činnosť, preto súd prvého stupňa zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.500,- Eur aj s úrokmi z omeškania a návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 43Cob/131/2012-284 zo dňa 18.12.2012 rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 1Cb/83/2009-207 zo dňa 02.05.2012 v odvolaním napadnutej časti, teda v časti, kde súd návrh žalobcu vo zvyšku zamietol, potvrdil a zároveň podľa § 238 ods. 3 OSP pripustil dovolanie proti svojmu rozhodnutiu na zodpovedanie otázky, či je možné vychádzajúc z okolností konkrétneho prípadu, rozhodnutím súdu znížiť nárok poisťovne na náhradu vyplatených súm podľa § 12 zák. č. 381/2001 Z.z., a to s poukazom na § 265 Obch. zák. alebo podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. Najvyšší súd SR ako súd dovolací o dovolaní žalobcu rozhodol tak, že uznesením 4Obdo/38/2013-354 zo dňa 25.11.2014 rozsudok KS v Banskej Bystrici č. k. 43Cob/131/2012-284 zo dňa 18.12.2012 v napadnutej časti v spojení s rozsudkom OS Rimavská Sobota č. k. 1Cb/83/2009-207 zo dňa 02.05.2012 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolací súd vyslovil vo svojom rozhodnutí právny názor, že v danom prípade sa jedná o uplatnenie zákonného právneho nároku žalobcu a takéto konanie nemôže byť nepoctivé, šikanózne, resp. že by sa jednalo o zneužívajúce právo žalobcu voči žalovanému, a preto súdom priznaný nárok len vo výške 2.500,- Eur nezodpovedá úprave § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. Záväznosť právneho názoru dovolacieho súdu v zrušujúcom rozhodnutí v zmysle cit. § 243d) ods. 1 OSP sa vzťahuje na tento konkrétny prípad, nejde teda o záväznosť rozhodnutia súdu najvyššieho stupňa všeobecne ako judikatúry, resp. ustálenej judikatúry. Povinnosť riadiť sa právnym názorom vysloveným dovolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí je súdom nižšieho stupňa uložená priamo zákonom, takýto právny názor je teda záväzný, pokiaľ po zrušení veci v súdnom konaní nedošlo k zmene skutkových zistení, ktoré sú odlišné od pôvodných výsledkov dokazovania. V predmetnej veci nedošlo k takejto zmene skutkových zistení, súd prvého stupňa rozhodoval na základe pôvodného dokazovania, pričom vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho rozhodol v súlade so zákonom tak, že žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 10.623,22 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca si pôvodne uplatnil v návrhu zaplatenie sumy 13.123,22 Eur a ako na to poukázal aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, tento nárok je nižší než škoda stanovená znaleckým posudkom v súdnom konaní. Rozhodnutie súdu prvého stupňa preto zodpovedá úprave cit. § 12 ods. 1 písm. f) zák. č. 381/2001 Z.z. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd však považuje za nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa v tretej výrokovej vete, kde konanie o zaplatenie 2.500,- Eur s prísl. zastavil. Ako na to správne upozornil aj žalobca v podanom odvolaní, rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 1Cb/83/2009-207 zo dňa 02.05.2012, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 2.500,- Eur s prísl. a vo zvyšku návrh zamietol, odvolaním napadnutý nebol, žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie iba v časti zamietnutého návrhu a iba v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa odvolacím súdom pôvodne potvrdený (rozsudok č. k. 43Cob/131/2012-284 zo dňa 18.12.2012) a iba v tejto časti, teda pokiaľ ide o zamietnutie žaloby vo zvyšku boli oba vyššie uvedené rozsudky zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR ako súdu dovolacieho. Rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 1Cb/83/2009-207 zo dňa 02.05.2012 v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- Eur teda nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť ešte v roku 2012, z hľadiska rozhodovania v súčasnej dobe ide teda o prekážku veci rozhodnutej. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v časti tretej výrokovej vety, v ktorej súd konanie o zaplatenie sumy 2.500,- Eur spolu s úrokom z omeškania od 24.07.2009 do zaplatenia zastavil podľa § 221 ods. 1 písm. d) OSP zrušil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 a § 151 OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý podal návrh na priznanie trov odvolacieho konania a tieto aj riadne vyčíslil. Odvolací súd preto zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania. Žalobcovi prisúdená náhrada trov odvolacieho konania vo výške 557,86 Eur bola určená podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby (1. podanie odvolania proti časti rozsudku, 2. vyjadrenie k odvolaniu žalovanej) po 270,54 Eur za 1 úkon a 2 x režijný paušál 8,39 Eur. Podľa § 149 OSP je žalovaný žalobcovi prisúdenú náhradu trov odvolacieho konania povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.