Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/19/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912209912 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912209912.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX X. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom 080 01 Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, so sídlom Advokátska kancelária 984 01 Lučenec, Janka Kráľa 5/ A, o zaplatenia 74,99 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 15.07.2014 proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota číslo konania 9C/93/2012-98 zo dňa 25.06.2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne p o t v r d z u j e. Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením konanie zastavil podľa ustanovenia § 96 ods. 1 O.s.p. v dôsledku späťvzatia návrhu v celom rozsahu. O trovách zastaveného konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p. a uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania na strane odporkyne trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 72,87 Eur, a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady, odvolanie voči rozsudku z 21.12.2012 a vyjadrenie zo 14.11.2013) 3 x po 16,60 Eur a 3 x 7,63 Eur režijný paušál za príslušný rok + DPH. V odôvodnení uznesenia týkajúceho sa výroku o náhrade trov konania súd konštatoval, že navrhovateľ späťvzatím návrhu zavinil zastavenie konania, je preto povinný nahradiť trovy konania. Súd poukázal aj na skutočnosť, že späťvzatie návrhu navrhovateľom bolo iniciované práve vstupom vedľajšieho účastníka na strane odporkyne do konania a v dôsledku ním vznesených námietok. Proti výroku uznesenia o trovách konania vedľajšieho účastníka podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR. Podobný záver prijali viaceré všeobecné súdy, tento záver vyplynul aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2003. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Zastáva názor, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť samo z podstaty svojej existencie schopné poskytovať právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Ak združenie už v čase svoje registrácie aktívne pôsobilo v oblasti ochrany spotrebiteľa, znamená to, že už v tomto čase muselo spĺňať základné materiálne a personálne predpoklady na vykonávanie aktívnej činnosti v tejto oblasti. Spotrebiteľské združenie musí byť spôsobilé poskytnúť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi, pretože ide o oblasť, v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Tým, že sa dáva spotrebiteľské združenie v konaniach pred súdmi zastupovať, dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a navodzuje tak dojem, že účelom vstupu do konania nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Navrhovateľ má za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., keďže predmetom konania je suma 74,99 Eur a ide o drobný spor, pričom je potrebné vychádzať zo zásady primeranosti a úmernosti vo vzťahu k výške žalovanej istiny, ale aj vo vzťahu k povahe veci, zložitosti a obsahu podaní. Navrhovateľ v závere odvolania zhrnul, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v predmetnom konaní považuje za nadbytočné, účelové a nehospodárne a navrhuje preto odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi odvolací súd náhradu trov konania neprizná. Pre prípad úspechu si uplatnil a vyčíslil trovy odvolacieho konania. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadroval vedľajší účastník na strane odporcu. Vyvracia názor navrhovateľa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Argumentuje, že zdanlivá rutinnosť podaní vedľajšieho účastníka vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné úkony inkasnej spoločnosti. Podania vedľajšieho účastníka však nemožno vypracúvať bez kvalifikovanej analýzy veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské vzdelanie. Taktiež neobstojí argument navrhovateľa poukazujúci na vstup vedľajšieho účastníka do viacerých konaní bez znalosti veci. Vedľajší účastník nemôže obdržať relevantné podklady zo strany súdu bez vstupu do konania. Taktiež k vyčísleniu trov konania a ich špecifikácii dochádza až pri písomnom podaní, ako reakcie na uplatňovaný nárok vo veci. Poukaz navrhovateľa na ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. taktiež nie je dôvodný. Dikcia predmetného zákonného ustanovenia stanovuje možnosť súdu, nie povinnosť moderovať vzniknuté trovy konania v drobných sporoch. Navrhovateľ v súdnych konaniach opakovane uplatňuje nedôvodné pohľadávky po použití nekalých obchodných praktík, pričom navrhovateľ pravdepodobne vedomý si tejto skutočnosti vzal návrh bez odôvodnenia v celom rozsahu späť. Úspešný vedľajší účastník nemôže byť sankcionovaný nepriznaním náhrady trov len pre to, že právny zástupca zabezpečoval jeho zastúpenie v konaní lege artis a dôsledne hájil jeho záujmy. Združenie, ako právnická osoba zameraná na ochranu spotrebiteľa, do konania vstúpilo legitímne, v súlade s ustanovením § 93 ods. 2, 3 O.s.p.. Podstatnou skutočnosťou je, že spotrebiteľ bol úspešný v dôsledku aktivity vedľajšieho účastníka a teda z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých vedľajší účastník požaduje, objektívne účelné. Navrhovateľ je ekonomicky silným a odborne pripraveným podnikateľským subjektom a je to práve navrhovateľ, ktorý masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor odporcov - spravidla nemajetných spotrebiteľov. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia tam, kde na to vznikol zákonný nárok, viedlo by to následne k ohrozeniu, až k znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov. Vedľajší účastník na podporu svojho stanoviska poukázali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov. V závere vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa zhrnul, že mu vznikli v konaní trovy z titulu právneho zastúpenia, ktoré si riadne uplatnili a má na ne zákonný nárok. Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, ako to navrhuje vo svojom odvolaní a v prípade úspechu si osobitne okrem trov odvolania uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia aj za tento úkon - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca (§ 146 ods. 2 O.s.p.). V prípade zastavenia konania, pokiaľ ide o rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Procesná norma však pamätá i na prípady, keď bolo konanie zastavené v dôsledku procesných úkonov niektorého z účastníkov konania a je mu možné pričítať procesnú vinu za zastavenie konania, pričom vzhľadom na konkrétne okolnosti je zrejmé, že by bolo v súlade so všeobecnou zásadou spravodlivosti súdneho konania zaťažiť tohto účastníka povinnosťou nahradiť trovy, ktoré vznikli do zastavenia konania. Trovy konania sú, okrem iného, aj trovy právneho zastúpenia, ak je zástupcom advokát (§ 137 O.s.p.). Ohľadom úvahy súdu pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania však je nevyhnutné dôsledne skúmať účelnosť vynaloženia a dôvodnosť uplatnenia trov, ktorých náhrada sa má priznať a vždy v každej veci vychádzať z konkrétnych okolností daného konania. Nie všetky trovy konania aj procesne úspešného účastníka možno mať za účelne vynaložené na bránenie či uplatňovanie práva. V konkrétnom prípade Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42176 778, ohlásilo svoj vstup do konania na strane odporkyne procesným podaním zo dňa 14.09.2012, s ohľadom na predmet konania - spor vyplývajúci zo spotrebiteľského vzťahu a vzhľadom na postavenie odporcu, ako spotrebiteľa. Súd má z vlastnej rozhodovacej činnosti preukázané, že ide o právnickú osobu založenú za účelom ochrany spotrebiteľov podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom jeho vstup do konania umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. Okresný súd Rimavská Sobota meritórne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/93/2012-33 zo dňa 08.10.2012, ktorým návrhu v celom rozsahu vyhovel. Voči rozsudku súdu podal odvolanie len vedľajší účastník po tom, ako mu po jeho vstupe do konania rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený. Vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, sa vyjadril k meritu veci a to z hľadiska pochybenia súdu, ktorý opomenul skúmať daný zmluvný vzťah z hľadiska spotrebiteľského práva, namietal viacero neprijateľných zmluvných podmienok, nekalé praktiky navrhovateľa a súčasne vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku voči odporkyni- ako spotrebiteľke. Práve v dôsledku odvolania vedľajšieho účastníka a aj jeho právnej argumentácie odvolací súd uznesením č.k. 14Co/152/2013-75 zo dňa 29.10.2013 zrušil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a to práve v dôsledku skutočnosti, že okresný súd nepodrobil spotrebiteľský vzťah navrhovateľa a odporkyne súdnej kontrole neprijateľných zmluvných podmienok, neskúmal a neprihliadal na Dohodu o uznaní splátkového kalendára a uznaní dlhu a neprihliadal ani na argumentáciu o premlčaní pohľadávky. Následne, po vrátení veci do štádia prvostupňového konania a po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, navrhovateľ procesným podaním datovaným dňa 13.12.2013 vzal svoj návrh voči odporkyni späť v celom rozsahu bez uvedenia dôvodu a v súlade s ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. žiadal konanie zastaviť. Konštatovanie časového sledu úkonov jednotlivých účastníkov nasvedčuje záveru, že až v dôsledku procesného postupu ktorý bol predznamenaný právne záväzným stanoviskom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení v dôsledku úspešne podanému odvolaniu vedľajšieho účastníka a vznesenej námietky premlčania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, nasledovala procesná reakcia navrhovateľa na možný procesný neúspech - a to späťvzatie návrhu, a táto skutočnosť je potom zásadná aj z hľadiska rozhodovania súdu o náhrade trov zastaveného konania. Konanie bolo odvolaním napadnutým uznesením zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu v celom rozsahu a vzhľadom na konštatované procesné úkony tak navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, je zrejmé, že pôsobenie tohto vedľajšieho účastníka v danom konkrétnom konaní bolo účelné a efektívne, jeho procesné úkony mali zásadný vplyv na ďalší priebeh konania a procesné úkony prezentované v konaní boli vykonané za účelom dôslednej ochrany práv spotrebiteľa, pričom spotrebiteľka sa sama brániť v konaní nedokázala (odvolanie voči rozsudku súdu nepodala), preto mu prináleží právo na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. Navrhovateľ argumentuje, že zo samotnej podstaty, predmetu činnosti a účelu, za ktorým bolo občianske združenie na ochranu práv spotrebiteľa založené (spotrebiteľského združenia) by malo vyplývať, že je (malo by byť) spôsobilé poskytovať kvalifikovanú právnu pomoc špecifickému subjektu zmluvného vzťahu na ochranu a hájenie práv ktorého bolo založené (spotrebiteľa), pretože ide o oblasť, v ktorej by sa malo združenie vyznať a niet preto dôvodu dať sa zastupovať advokátom. Tento záver nie je udržateľný a je v priamom rozpore nielen s čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, s ustanoveniami § 18, § 24, § 25 ods. 1 O.s.p., § 93 ods. 4 O.s.p. a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ale aj v rozpore so základnými a nosnými zásadami súdneho konania - práva každého na účinnú súdnu ochranu a zásadu rovnosti účastníkov konania. Pokiaľ určité právo je priznané „každému“, respektíve v užšom ponímaní „každému účastníkovi konania“, prináleží takémuto subjektu bez ohľadu na jeho právny status fyzickej či právnickej osoby, a v prípade právnickej osoby bez ohľadu na predmet jej činnosti a účel založenia. V občianskom súdnom konaní majú všetci účastníci rovnaké postavenie (§ 18 O.s.p.) a v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania (§ 19 ods. 4 O.s.p.). Prípadné obmedzenia určitého práva musia vyplývať len zo zákona a z platnej právnej úpravy a výlučne v ich intenciách. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by vedľajší účastník nemal právo dať sa v konaní pred súdom zastúpiť advokátom. Vstup týchto subjektov do konania má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení (napr. spotrebitelia, osoby diskriminované z rôznych dôvodov). Z uvedeného dôvodu potom súd 1. stupňa správne podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., po konštatovaní procesného zavinenia navrhovateľa na zastavení konania, mu uložil povinnosť nahradiť trovy vedľajšieho účastníka na strane odporkyne, keďže si trovy konania riadne a včas uplatnil a vyčíslil a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, odvolanie voči rozsudku a písomné podanie na súd - vyjadrenie k meritu veci), takže odvolací súd konštatuje priznanie výlučne len nevyhnutných a aj účelných trov prvostupňového konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi jeho kvalifikovaným právnym zastúpením. Odvolací súd preto uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o trovách prvostupňového konania vedľajšieho účastníka na strane odporkyne potvrdil podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne. Vo zvyšnej, odvolaním nenapadnutej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté. O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne nepriznal náhradu trov druhostupňového konania, aj napriek tomu, že si trovy odvolacieho konania riadne uplatnil. Odvolací súd striktne vychádzajúc zo zásady hospodárnosti konania a povinnosti súdu skúmať účelnosť a nevyhnutnosť vynaloženia trov v konaní, nepovažoval vyjadrenie vedľajšieho účastníka na strane odporkyne za nevyhnutné, nakoľko sa vyjadroval len k odvolaniu navrhovateľa ohľadom trov konania, ktorých skúmanie účelnosti však prináleží výlučne súdu v zmysle platnej právnej úpravy. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa preto nebolo potrebné a trovy spojené s týmto vyjadrením odvolací súd neuznal ako účelne vynaložené. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne preto odvolací súd trovy odvolacieho konania napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešným účastníkom a vznikol mu na náhradu trov odvolacieho konania nárok, tieto trovy nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.