Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/509/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912210143 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912210143.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi C. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX V., zastúpenému opatrovníčkou Q. W., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Rimavská Sobota, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, v konaní o zaplatenie 396,14 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/340/2012 - 122 zo dňa 11. 02. 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vo výške 204,76 Eur, na špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok), p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 22,02 Eur, na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru, advokáta, vedený v O. X., a.s., X., L. I., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa 11. 02. 2015 konanie zastavil (prvý výrok). O náhrade trov prvostupňového konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznáva (druhý výrok) a navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 204,79 Eur, na špecifikovaný účet jeho právneho zástupcu, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia (tretí výrok). O náhrade trov prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 2, prvá veta (ďalej aj „O. s. p.“). Pretože navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania svojím späťvzatím, prvostupňový súd vyčíslil trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu vo výške 240,79 Eur: a) odmena za úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 07. 11. 2012, vyjadrenie I. vo veci samej dňa 07. 11. 2012, vyjadrenie II. vo veci samej dňa 13. 11. 2012, vyjadrenie k odvolaniu dňa 27. 11. 2013, zastupovanie na meritórnom pojednávaní dňa 11. 02. 2015 á 28,22 Eur, 3 x režijný paušál vo výške 7,63 Eur, 1 x režijný paušál vo výške 7,81 Eur, 1 x režijný paušál vo výške 8,39 Eur, b) náhrada cestovného za cestu na pojednávanie dňa 11. 02. 2015 vo výške 16,44 Eur, c) náhrada straty času dňa 11. 02. 2015 vo výške 27,96 Eur, od 16. 04. 2014 úkony zvýšené o 20 % DPH. Okresný súd trovy právneho zastúpenia krátil o úkon - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 27. 11. 2013 s odkazom na ustanovenie § 150 ods.2 O.s.p., pretože ide o drobný spor a trovy vyúčtované právnym zástupcom vedľajšieho účastníka okresný súd považoval za neprimerané voči uplatnenej pohľadávke s prihliadnutím i na to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu podáva takmer identické vyjadrenia v ďalších obdobných veciach na základe návrhov toho istého navrhovateľa. Ďalej okresný súd zdôraznil, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník (§ 93 ods.4 O.s.p.), t. j. vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, ako aj právo na náhradu trov konania. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je založený za účelom ochrany spotrebiteľa, nemožno vyvodiť jeho spôsobilosť zabezpečiť kvalifikovanú právnu pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. Proti uvedenému uzneseniu, konkrétne proti jeho tretiemu výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu, podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru v prípade trov vedľajšieho účastníka nie je možné hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie a bránenie práva. Nepriznaním náhrady trov konania súd neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, najmä keď trovy konania nie sú účelne vynaložené. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 03. 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013, z ktorého vyplýva: „Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné.“ Uviedol, že nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nie je možné priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. Podania vedľajšieho účastníka sú abstraktné, všeobecné, bez znalosti prejednávanej veci s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Vedľajší účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenie môže podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. využívať určenú podporu ministerstva. Združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania. Združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ, nie je možné pripraviť sa na zastupovanie v tej ktorej veci a naplniť tak podstatu právneho úkonu - príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré procesné podania opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Poukázal na to, že v danom prípade je na mieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p., pretože ide o drobný spor, predmetné ustanovenie sleduje hlavne jednoduchosť a nákladovú efektívnosť vedenia súdnych sporov a to, aby strana, ktorá nemala v konaní úspech bola zaviazaná len na úhradu trov konania, ktoré sú úmerné hodnote pohľadávky a ktoré sú nevyhnutné. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril vedľajší účastník na strane odporcu. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutom výroku potvrdil a uložil navrhovateľovi zaplatiť mu trovy odvolacieho konania. Uviedol, že po jeho písomnom vyjadrení a po oboznámení sa s jeho obsahom navrhovateľom, navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť bez odôvodnenia, čo nasvedčuje naplnenie primárneho účelu jeho vstupu, t.j. ochranu práv žalovaného spotrebiteľa. Podľa jeho názoru ak by aktívne v konaní nevystupoval, navrhovateľ by nevzal späť návrh. Nebolo preukázané späťvzatie návrhu v súvislosti so správaním sa odporcu. Pokiaľ by združeniu nebola súdmi priznávaná náhrada trov právneho zastúpenia, viedlo by to následne k ohrozeniu až znefunkčneniu aktivít združenia v prospech spotrebiteľov, čo by vyhovovalo ekonomickým záujmom navrhovateľa ako aj ďalším dodávateľom s obdobnými aktivitami ako navrhovateľ. Práve navrhovateľ masovo zneužíva poskytovanie právnych služieb pri podávaní formulárových žalôb a písomných podaní za účelom obohatenia sa na úkor žalovaných spravidla nemajetných spotrebiteľov, čo možno hodnotiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Ďalej poukázal na súvisiacu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov a Ústavného súdu SR. Zdôraznil, že práve právne zastúpenie vedľajšieho účastníka je možné hodnotiť ako dôvodné, účelné, sledujúce legitímny cieľ. Združenie je založené prevažne z laikov v oblasti práva. Z uvedeného dôvodu je právne zastúpené advokátmi. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku, t.j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu (tretí výrok) podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým je právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chce v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ v pozícii veriteľa voči odporcovi domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom. Dňa 20. 09. 2012 bolo okresnému súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu odporcu. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 11. 11. 2003. Vedľajší účastník je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého je ochrana práv spotrebiteľov. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z vyššie uvedených ustanovení O.s.p. jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V tomto prípade z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že k zastaveniu konania došlo preto, že navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po tom, ako vedľajší účastník na strane odporcu vstúpil do konania a podal vyjadrenie k návrhu na začatie konania, zúčastnil sa súdneho pojednávania, vyjadril sa k odvolaniu navrhovateľa podanému proti rozsudku prvostupňového súdu. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené. Podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p. Ustanovenie druhého odseku § 146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené). Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, možno konštatovať len jediný záver a to, že k zastaveniu konania na základe späťvzatia návrhu došlo v dôsledku procesného zavinenia navrhovateľa. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu). S ohľadom na uvedené preto navrhovateľovi podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla povinnosť uhradiť odporcovi a (z vyššie uvedených dôvodov) i vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol vecne správne, keď uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania, ktoré de facto predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Pretože odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a navrhovateľ v odvolaní nenamietal, resp. kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznaných trov konania, resp. trov právneho zastúpenia, odvolací súd sa touto otázkou (výškou priznaných trov konania) nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku o náhrade trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka na strane odporcu (tretí výrok) ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu (prvý, druhý výrok) zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V predmetnom prípade boli v odvolacom konaní plne úspešní odporca a vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane, preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si odporca do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ako už bolo uvedené, vedľajší účastník na strane odporcu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania (predstavujúce trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní) vo vyjadrení k odvolaniu vo výške 22,02 Eur. Za uvedený úkon právnej služby zo dňa 09. 07. 2015 - vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýkalo rozhodnutia vo veci samej patrí odmena vo výške 14,11 Eur (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1 s použitím § 13a ods. 2 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov - ďalej len „vyhláška“), režijná paušálna náhrada výdavkov (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 8,39 Eur, DPH 20% zo sumy 22,50 Eur, vo výške 4,50 Eur (18 ods. 3 vyhlášky), súhrnne trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní predstavujú 27,- Eur. Keďže si vedľajší účastník na strane odporcu uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 22,02 Eur, odvolací súd mu ich priznal v tejto uplatnenej výške, rešpektujúc zásadu non ultra petitum. Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.