Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/67/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212804 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212804.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 05. 06. 2014 číslo konania 16C132/2012-37, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej náhrady škody a súčasne náhrady nemajetkovej ujmy. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobca nepreukázal, že by exekučný súd v exekučnom konaní postupoval tvrdeným nesprávnym úradným postupom, nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom uvedeným v § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. 2. Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že okresný súd vo veci nesprávne postupoval, pokiaľ vo veci konal. V konaní totiž podal návrh na zrušenie pojednávania s poukazom na to, že podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodoval o vylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota aj v tejto veci. Podľa jeho názoru, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nevylúčil všetkým sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania veci, nie je správne. Vo veci mali byť vylúčení všetci sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota, pretože pokiaľ v exekučnej veci konal sudca Okresného súdu Rimavská Sobota, potom ostatní sudcovia tohto súdu nemôžu byť nestranní pri rozhodovaní v danej veci o nároku žalobcu. Súd preto mohol urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom za danej procesnej situácie. Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania odignoroval, nesprávne aplikoval ustanovenie § 101 ods. 2 OSP a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. Žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodnutí vychádzal a ktoré zachytil v odôvodnení svojho rozhodnutia, nemohol sa vyjadriť k dôkazom, ktoré súd vykonal, čím došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu a k odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. V konkrétnostiach sa mal súd dopustiť omylov pri konštatovaní, že namietané lehoty boli dodržané, hoci v odôvodnení prezentované časové úseku tomu nenasvedčovali. Ďalej tvrdí, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, vo veci bolo potrebné vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom, a to listinami založenými v exekučnom spise. Súd pritom vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám, porušil teda právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie, ktoré zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie. Má za to, že v danom prípade mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, nakoľko žalovaný vo veci sa napriek súdu k návrhu nevyjadril. Vytýka okresnému súdu, že ignoroval všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu na udržanie a správu informačného systému a z titulu výdajov, nesúhlasí s tvrdením, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu zapríčinil dlžník (povinný). Okresný súd dokazovanie neprípustne skrátil na dôkazy vykonané ex offo, pretože žalobcu nepoučil podľa § 120 ods. 4 OSP a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby mal priestor predložiť alebo navrhnúť ďalšie dôkazy. V ďalšej časti odvolania sa vyjadruje k návrhu na prerušenie konania tak, že pokiaľ bol súdu doručený návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho konania o prejudiciálnej otázke, bolo povinnosťou súdu pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. 3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 CSP a contrario tento podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 5. Podľa § 470 ods. 1, 2, 3 a 4, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Konania začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 6. V zmysle uvedených prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP krajský súd vo veci postupoval procesne podľa nového predpisu s použitím ustanovení OSP a procesného postupu súdu a úkonov, ktoré boli vykonané do 30. 06. 2016. 7. Podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Tiež je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP). 8. Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 384 ods. 1, 2 CSP, teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie alebo doplnenie dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pričom vo veci nenariaďoval pojednávanie, pretože ustanovenie § 385 ods. 1 CPS upravuje dva prípady na nariadenie pojednávania, ktoré nie sú dané. 9. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Krajský súd po preskúmaní veci v zmysle podaného odvolania žalobcu konštatuje, že súd prvej inštancie v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s vtedy platným ustanovením § 132 OSP a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje. Ustanovenie § 132 OSP pritom obsahovo zodpovedá ustanoveniu § 191 CSP a § 157 ods. 2 OSP ustanoveniu § 220 ods. 2 CSP. 11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa dostatočne jasne, zrozumiteľne a právne argumentačne presvedčivo vysporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu, namietajúce vnútornú rozpornosť a nedostatočnosť odôvodnenia úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, nie sú opodstatnené. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku, a to tak ohľadom nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, keďže nebol preukázaný tvrdený nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní. 12. Krajský súd považuje za nedôvodné argumenty obsiahnuté v odvolaní, spochybňujúce procesný postup súdu, v dôsledku ktorého malo byť žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní tvrdí, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, pričom uviedol dôležité dôvody pre tento svoj návrh, preto mal súd konať v rozpore s ustanovením § 101 ods. 2 OSP. 13. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v tejto konkrétnej veci žalobca nepodal okresnému súdu návrh na zrušenie pojednávania nariadeného na deň 05. 06. 2014. Ako vyplýva z doručenky zo súdnej zásielky, žalobcovi bolo predvolanie na termín pojednávania doručené dňa 23. 05. 2014. Od tohto termínu žalobca podal iba odvolanie proti uzneseniu, ktorým mu bola určená poplatková povinnosť za vznesenú námietku zaujatosti (súdu doručené dňa 28. 05. 2014) a v tomto časovom úseku došlo ospravedlnenie žalovanej z neúčasti na pojednávaní. Súdu prvej inštancie preto nebránilo nič konať a pojednávať v neprítomnosti sporových strán. 14. K odvolacej námietke ohľadne vykonaného dokazovania ex offo s tým, že si sám určil, ktoré dôkazy vykoná, a preto nemal možnosť na tieto riadnym spôsobom reagovať, odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie konal práve na základe žaloby žalobcu, ktorý označil, v ktorej exekučnej veci malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu a práve obsah tohto exekučného spisu bol predmetom dokazovania, pričom obsah exekučného spisu z hľadiska tvrdených skutočností musel byť žalobcovi známy, táto námietka preto neobstojí. 15. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal nedodržanie 15-dňovej lehoty na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, odvolací súd uvádza, že okresný súd, ako súd exekučný, skúmal, či boli splnené formálne a materiálne podmienky pre vedenie exekúcie. K posúdeniu žiadosti o vydanie poverenia pristúpil po tom, čo mal všetky potrebné skutočnosti náležite overené, pričom žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Správne preto okresný súd poukázal na skutočnosť, že nedošlo k porušeniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, ako sa to domnieva žalobca. 16. Ďalšie odvolacie námietky - v zmysle ktorých mal súd prvej inštancie rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia § 153b OSP, lebo žalovaná nereagovala na výzvu súdu a nevyjadrila sa k žalobnému návrhu - odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že táto námietka je nedôvodná, nakoľko žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila a toto vyjadrenie bolo žalobcovi doručené. Za nepodstatné považuje odvolací súd aj úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na skutočnosť, že o námietke zaujatosti rozhodol príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý túto otázku vyriešil. Pri posudzovaní opodstatnenosti námietky zaujatosti v obdobných veciach bol právne významný len pomer toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka. 17. V zmysle uvedeného preto krajský súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne a správne odôvodnené. 18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a žalovanej, ako úspešnej strane v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP. 19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).