Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/341/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212819 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212819.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 25. 04. 2015, číslo konania 9C/171/2012 - 14, takto r o z h o d o l : Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a . Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota súdny poplatok za námietku zaujatosti vo výške 66,- Eur v lehote 10 dní od dňa právoplatnosti uznesenia, pričom v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že žalobca podal na súd návrh na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, kde spolu s návrhom vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota. O námietke zaujatosti rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že všetci sudcovia neboli v predmetnej veci z konania vylúčení. Poukázal na to, že oslobodenie konania od zaplatenia súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1, písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s poukazom na to, že vecné oslobodenie účastníka od súdneho poplatku podľa § 4 zákona č. 71/1992 Zb. sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúcie (§ 4 ods. 4 zákona). Od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O.s.p. Z dôvodu, že návrhu žalobcu na vylúčenie všetkých sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota nebolo vyhovené, vznikla žalobcovi poplatková povinnosť za vznesenú námietku zaujatosti vo výške 66,- Eur. 2. Proti uzneseniu okresného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že nepodal súdu námietku zaujatosti podľa ustanovenia § 15a ods. 1 O. s. p. a spoplatňovanie fiktívneho návrhu preto označil za bezpredmetné. Podanie, ktoré súd posúdil ako námietku zaujatosti a podrobil ju spoplatneniu neobsahuje obligatórne náležitosti predpísané ustanovením § 15a ods. 3 O. s. p. pre námietku zaujatosti. Uviedol, že v úvode žaloby poukázal na skutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný súd vo veci konať nemôže, pretože sudcovia sú vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania vylúčení z prejednávania a rozhodovania. Súd mal preto postupovať zákonným spôsobom podľa § 12 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 12 ods. 3 O. s. p. a požiadať príslušný krajský súd o prikázanie veci na prejednanie inému súdu toho istého stupňa. Vo veci nejde o vhodnosť, ale o nutnosť prikázania veci. Vec musí byť prikázaná inému súdu preto, aby konanie bolo spravodlivé a vo veci samej rozhodoval nestranný zákonný sudca. O rovnakej otázke rozhodol Najvyšší súd SR vo viacerých svojich rozhodnutiach, pričom poukázal na spisové značky, ktorými preukazoval svoje tvrdenie. Tvrdil, že v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. nie je možné zistiť osobu poplatníka v prípade vznesenia námietky zaujatosti, a preto nemožno v takomto prípade ukladať podľa zákona č. 71/1992 Zb. zaplatenie súdneho poplatku. Okrem toho tiež poukazoval na to, že záver vyslovený v rozhodnutí ústavného súdu II. ÚS 124/2011 je prekonaný neskorším názorom tohto súdu Pl.ÚS 109/2011 zo dňa 11. 07. 2012, v ktorom sa výslovne rozlišujú pojmy „konanie o návrhu“ a „návrh“. Bol toho názoru, že námietka zaujatosti sa svojou podstatou nelíši od námietky proti exekúcii, ktorá bola rozoberaná práve v tomto rozhodnutí. Pokiaľ by aj súd mal za to, že je nutné uhradiť poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky 17a Zákona o súdnych poplatkoch, tvrdí, že žalobcovi nemožno uložiť povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pretože konanie je podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch od poplatkov oslobodené. Na základe svojej argumentácie žalobca navrhol, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. s článkami 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe uvedených argumentov sa žalobca domáhal zrušenia uznesenia okresného súdu bez náhrady. 3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal odvolanie žalobcu v medziach daných jeho rozsahom a dôvodmi podľa ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 4. Krajský súd poznamenáva že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“). 5. Podľa § 470 ods. 1, 2, 3 a 4 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia mohol krajský súd rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti podľa O. s. p. platného do 30. 06. 2016, lebo CSP v § 357 už nepozná odvolanie proti uzneseniu o poplatkovej povinnosti. Účinky podaného odvolania do 30. 06. 2016 zostali zachované, a preto s ohľadom na § 470 ods. 4 CSP a čl. 2, 3 základných princípov CSP mohol krajský súd konanie vo veci dokončiť podľa práva platného do 30. 06. 2016 a s použitím jeho procesných ustanovení. O návrhu na prerušenie konania v odvolacom konaní mohol krajský súd rozhodnúť, pretože to umožňoval O. s. p., ale aj CSP. 7. Odvolací súd sa predovšetkým ako s prvoradou otázku vysporiadal s návrhom žalobcu na prerušenie konania v zmysle postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. platného v čase podaného návrhu, ktorému obsahovo zodpovedá ustanovenie § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom ustanovenie § 378 ods. 1 CSP umožňovalo v spojení aj s § 470 ods. 4 CSP o danom návrhu rozhodnúť. 8. Žalobca navrhoval, aby konajúci súd prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. s článkami 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd v danej právnej veci nepovažuje za nutné postupovať v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP, a to z dôvodu, že z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že súd takto postupuje, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov. V takomto prípade podá návrh ústavnému súdu na začatie konania. Odvolací súd žiadny takýto rozpor položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nezistil a na dôvažok poukazuje na závery obsiahnuté v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 124/2011 - 13 zo dňa 30. 03. 2011, takže sa domnieva, že túto otázku Ústavný súd SR už zodpovedal. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd návrh žalobcu na prerušenie konania podľa ustanovenia § 162 ods. 1 písm. b/ CSP zamietol. 9. K prvej odvolacej námietke žalobcu, že nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. a spoplatňovanie fiktívneho návrhu je bezpredmetné, odvolací súd poukazuje na skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na začatie konania, kde tvrdí, že súd nemôže vo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení z prejednania veci pre ich pomer k veci a k účastníkom konania. Žiadal preto v zmysle ustanovenia § 12 O. s. p. prikázať vec inému súdu. Z uvedeného je teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca namietal zaujatosť všetkých sudcov okresného súdu a práve z tohto dôvodu žiadal o využitie inštitútu nutnej delegácie podľa § 12 O. s. p. Tomuto záveru svedčí aj rozhodnutie Ústavného súdu SR (II. ÚS 331/09). 10. Ďalej v odvolaní žalobca napáda nesprávnosť vyrubenia súdneho poplatku z dôvodu, že konanie je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch od poplatkovej povinnosti oslobodené. 11. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení do 30. 09. 2012 (žalobný návrh bol súdu doručený dňa 27. 09. 2012) je od poplatku oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. 12. Podľa položky I/17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou k Zákonu o súdnych poplatkoch, je súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania 66,- Eur. 13. Ustanovenie § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch upravuje, v ktorých veciach je oslobodené súdne konanie od poplatku (ide o tzv. vecné oslobodenie) a v druhom odseku predmetného ustanovenia je upravené, kto je oslobodený od poplatku (ide o tzv. osobné oslobodenie). 14. Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej veci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Táto skutočnosť neznamená, že žalobca je zároveň oslobodený aj od súdnych poplatkov vyrubovaných za úkony súdu. Vyplýva to aj z ustanovenia § 4 ods. 4 Zákona o súdnych poplatkoch, podľa ktorého ustanovenia sa oslobodenie podľa odsekov 1 a 2 vzťahuje aj na konanie o odvolaní, dovolaní, obnove konania a výkone rozhodnutia alebo exekúcie. Skutočnosť, že konanie (o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím) je (alebo bolo) od súdnych poplatkov vecne oslobodené, nemá však vplyv na zákonnú povinnosť žalobcu zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. S takýmto právnym názorom sa stotožnil aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení II. ÚS 124/2011 - 13 zo dňa 30. 03. 2011, keď vyslovil, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov. Od povinnosti zaplatiť tento poplatok možno oslobodiť účastníka iba postupom podľa § 138 O. s. p., teraz ustanovenia § 254 CSP. 15. V podanom odvolaní žalobca poukazoval na to, že závery uvedené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky v uznesení II. ÚS 124/2011 - 13 zo dňa 30. 03. 2011 sú prekonané rozhodnutím tohto súdu pod sp. zn. Pl.ÚS.109/2011 zo dňa 11. 07. 2012. S týmto názorom žalobcu sa však krajský súd nestotožňuje. Predmetné rozhodnutie ústavného súdu, na ktoré žalobca poukazuje, sa týkalo položky č. 13 písm. b/ v časti I Prílohy - poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá je už zrušená a ktorá mala nasledovné znenie: „za konanie súdu o námietkach proti exekúcii vykonávanej podľa zákona Národnej rady SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov 6 % z vymáhaného nároku, najmenej 66,- Eur, najviac 16.596,50 Eur“. Išlo teda o platenie súdneho poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii. Námietky proti exekúcii podľa § 50 Exekučného poriadku však nemožno stotožňovať s námietkami podľa § 14 O. s. p. Námietky proti exekúcii sú totiž procesným prostriedkom obrany povinného pri uskutočňovaní exekúcie, pričom účelom ustanovenia § 14 O. s. p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Námietka zaujatosti podľa § 14 O. s. p. má teda úplne iný procesný význam. Názor žalobcu, že uvedené námietky sa v podstate nelíšia, nie je preto správny. 16. V súvislosti s položkou č. 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá bola zrušená a ktorá bola v prílohe Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ústavný súd v rozhodnutí Pl.ÚS 109/2011 - 48 zaujal záver, že napadnutá položka neustanovuje osobu poplatníka a jeho určenie ponechávala súdom. Okrem toho poukázal na to, že až prostredníctvom námietok sa povinný môže prvýkrát vyjadriť k návrhu na vykonanie exekúcie, preto sú jediným prostriedkom, ktorý má povinný na účel ochrany svojich práv v exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že ide o procesnú obranu povinného v exekučnom konaní, nemôže byť možnosť účastníka exekučného konania vyjadriť sa k jeho predmetu podmienená zaplatením súdneho poplatku a v prípade nezaplatenia sankcionovaná. V tomto je podstata daného rozhodnutia ústavného súdu. 17. V položke č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. je uvedené, že súdny poplatok sa vyberá za vznesenie námietky zaujatosti účastníkom konania. V rámci procesného postupu súdu v občianskom súdnom konaní tak môže vzniesť námietku zaujatosti tak žalobca, ako aj žalovaný. Osoba poplatníka v tejto položke je dostatočne jasne identifikovaná, ako aj to, o aký procesný úkon účastníka v rámci prebiehajúceho súdneho konania ide. Akonáhle je v konaní účastníkom vznesená námietka zaujatosti, musí sa ňou súd zaoberať a posúdiť či je dôvodná, a to bez ohľadu na to, či bol súdny poplatok zaplatený. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok z námietky zaujatosti má však protiváhu v ustanovení § 11 ods. 1 vety druhej zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorej poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti sa vráti, ak bola námietka zaujatosti uplatnená odôvodnene. Poplatkovej povinnosti teda podliehajú len neodôvodnené vznesené námietky zaujatosti, čo má zabrániť tomu, aby sa v súdnom konaní neopakovalo viacnásobné podávanie neodôvodnených námietok zaujatosti, ktoré jednak predlžujú, ale aj sťažujú postup súdu v konaní. 18. Aj z vyššie uvedeného vyplýva, že námietky podľa § 50 Exekučného poriadku a § 14 O. s. p. sa podstatne líšili nielen čo do ich právneho významu, ale aj z hľadiska právnych dôsledkov v prípade nezaplatenia poplatkovej povinnosti (v čase platnosti položky č. 13 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov). Aj krajský súd je preto názoru, že závery rozhodnutia ústavného súdu Pl.ÚS 109/2011 neovplyvňujú doterajšiu rozhodovaciu činnosť súdov pri rozhodovaní o vyrubovaní súdneho poplatku za vznesenie námietky zaujatosti, a to ani bodom 61 uvedeného rozhodnutia, lebo položka č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov ustanovuje osobu poplatníka dostatočne určito a v súlade s § 5 ods. 1 písm. g/ Zákona č. 71/1992 Zb. (pri ktorom je odkaz na O. s. p.), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním námietky zaujatosti účastníkom konania podľa osobitného predpisu (§ 14 O. s. p.). 19. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku, považuje za vecne správne, a preto ho s poukazom na ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Odvolací súd poukazuje na to, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. 20. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).