Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 43Co/100/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212912 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912212912.3 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, v mene ktorého pred súdom koná Doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ proti žalovanému Slovenská republika, za ktorého pred súdom koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 14C/181/2012-61 zo dňa 23. februára 2015 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 14C/181/2012-61 zo dňa 23. februára 2015 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd napadnutým uznesením návrhy žalobcu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) OSP zamietol. 2. Žalobca podal návrh na prerušenie konania až do rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti žalobcu podanej proti rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým neboli vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota. Žalobca tvrdil, že v konaní o jeho sťažnosti sa rozhoduje o otázke, ktorú nie je súd v tomto konaní oprávnený riešiť a zároveň ide o konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Navrhol, aby súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia ÚS SR o ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd, dôsledkom ktorej podľa žalobcu bude zrušenie rozhodnutia KS vo veci nevylúčenia sudcu povereného prejednávaním veci. 3. Žalobca tiež navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov prebieha pod sp. zn. 7C/6/2010 konanie, v ktorom zodpovedanie prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre terajšie konanie z dôvodu, že pre vznik nároku na náhradu škody má posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu ako exekučného titulu fundamentálny význam. 4. Pokiaľ ide o žalobcov návrh na prerušenie tohto konania z dôvodu, že na Okresnom súde Prešov prebieha konanie pod sp. zn. 7C/6/2010, v ktorom zodpovedanie prejudiciálnych otázok má podľa žalobcu zásadný význam pre toto konanie, súd poukázal na to, že prerušenie konania podľa §109 ods. 2 písm. c) OSP predpokladá splnenie dvoch zákonných predpokladov, a to buď že konajúci súd dá podnet na súdne alebo iné konanie, v ktorom by sa mala riešiť otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, alebo že už prebieha konanie, v ktorom sa takáto otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci rieši. Konajúci súd však žiadny podnet na súdne alebo iné konanie, v ktorom by sa mala riešiť otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci nedal, a už v prebiehajúcom konaní pred súdnym dvorom EÚ o prejudiciálnych otázkach položených v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa neriešia žiadne také otázky, ktoré by mali význam pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci, resp. sa nerieši žiadna taká otázka, ktorú by si súd v tomto konaní nevedel vyriešiť sám. 5. Súd prvého stupňa žalobcov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia ÚS SR nepovažoval za dôvodný. Uviedol, že o námietke zaujatosti zákonného sudcu rozhodol KS Banská Bystrica postupom podľa § 16 ods. 1 OSP tak, že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania v tejto veci nevylúčil. O námietke zaujatosti žalobcu bolo rozhodnuté v súlade so zákonom, nie je preto daný dôvod na prerušenie konania. V odôvodnení tiež súd prvého stupňa uviedol, že subjektívny názor účastníka konania nezakladá dôvodnú obavu z nestranného a nezaujatého rozhodovania, ide tu o vyriešenie otázky procesného charakteru bez priameho dopadu na vecné posúdenie nároku žalobcu. Okresný súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. 6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie žalobca odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c) a f) OSP. Tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu veci, súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil a že konanie súdu prvého stupňa má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukazoval na to, že dôvod na prerušenie konania súdu preukázal, keď mu doručil návrh na zrušenie pojednávania spolu s ústavnou sťažnosťou, v ktorej namieta porušenie základného práva na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom. Sudca OS má podľa neho pomer k veci, pričom už v žalobe žalobca oznámil súdu skutočnosti nasvedčujúce tomu, že sudcu, ktorému vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Názor krajského súdu, ktorý sudcu v tejto veci nevylúčil súd považuje za nesprávny, v rozpore s rozhodovacou praxou krajských súdov, ÚS SR aj Európskeho súdu pre ľudské práva, a preto podal ústavnú sťažnosť pre porušenie práva žalobcu na nestranný súd, výsledkom ktorého bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Podľa žalobcu nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej v nej konal a rozhodoval vylúčený sudca. Žalobca tiež namietal, že v konaní pred OS Prešov sp. zn. 7C/6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva EÚ budú súdnemu dvoru EÚ predložené prejudiciálne otázky, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu žalobcu v tomto konaní, čím je podľa neho daný dôvod na prerušenie tohto konania. Opodstatnenosť návrhu na prerušenie tohto konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok položených v konaní na OS Prešov žalobca vidí v tom, že v uvedenom konaní bude zodpovedaná práve otázka, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na základe právoplatného rozhodnutia rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom. Predmetom tohto konania je náhrada škody za nesprávny úradný postup exekučného súdu pri vydávaní poverenia na totožnom podklade, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu, a preto zodpovedá nesprávnosti postupu exekučného súdu Súdnym dvorom EÚ bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu aj v tejto veci. 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal v zmysle § 379, §380 ods. 1 a §385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak,platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 9. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 10. Žalovaný podal v tejto veci odvolanie ešte za účinnosti Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý bol s účinnosťou od 01.07.2016 zrušený a plne nahradený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). Vzhľadom na citovanú úpravu § 470 CSP, odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. 11. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) Zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP), súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. 12. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. 13. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. 14. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu a súd prvého stupňa zistený skutkový stav správne právne posúdil, keď vydal napadnuté rozhodnutie. 15. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca nepreukázal vedenie takého konania, pre ktoré by bolo potrebné v predmetnej veci prerušiť, a to či už podľa § 109 ods. 1 písm. b) alebo podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. 16. Žalobca z návrhu tvrdil, že v tejto veci by nemali rozhodovať sudcovia okresného súdu, pretože práve pochybením sudcov tohto súdu došlo u žalobcu k majetkovej škode a nemajetkovej ujme, ktorá mu mala vzniknúť nesprávnym úradným postupom tohto súdu a ktorej ujmy sa žalobca v konaní domáha. O námietkach zaujatosti vznesených žalobcom v tejto veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený tak, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci nevylúčil zákonného sudcu v tejto veci. Odvolací súd pritom vychádzal zo záveru, že z prejednávania a rozhodovania tejto veci je vylúčený iba ten sudca okresného súdu, ktorý konal v exekučnej veci, z ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, subjektívny názor účastníka konania nezakladá bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z nestranného a nezaujatého rozhodovania súdu. Najvyšší súd SR už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca súdnictvo vykonáva (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010). Podľa názoru odvolacieho súdu nie je tu daný dôvod na prerušenie konania, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať súd vyššieho stupňa na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie však ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv v takejto súvislosti (viď uznesenie Ústavného súdu SR skutkovo a právne totožnej veci, sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, sp. zn. I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, kde ústavný súd sťažnosť žalobcu odmietol pre nedostatok právomoci ÚS SR na prerokovanie a rozhodnutie). 17. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa aj v tom, že v konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 sa nerieši žiadna otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto veci, a rovnako tak ani v konaní o prejudiciálnych otázkach, ktoré boli položené Súdnemu dvoru EÚ sa nerieši otázka, ktorá by mohla byť významná pre rozhodnutie v tejto veci. Z údajov uvedených žalobcom vyplýva, že predmetom ním označeného konania na OS Prešov je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. nárok na náhradu škody na tom základe, že v exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi na OS Prešov sa podľa žalobcu vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky a v rozpore s komunitárnym právom zameraným na ochranu spotrebiteľa. Ako to uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia, predmet konania, ale aj okruh účastníkov konania vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 je úplne odlišný od konania v tejto veci. Pre rozhodnutie súdu v tejto veci nie je potrebné pristúpiť k výkladu únijného práva. 18. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania v tejto veci a preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. 19. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).