Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 16Co/731/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213827 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6912213827.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/310/2012-66 zo dňa 24. februára 2015, takto r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania, ktorého sa domáhal do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Okresný súd rozhodol podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.. Dospel k záveru, že o námietkach zaujatosti vznesenej navrhovateľom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 23NcC/405/2012 zo dňa 15. 10. 2012, ktorým zákonnú sudkyňu v tejto veci nevylúčil z konania. Zo sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci len JUDr. Zoltán Boros, ktorý konal v exekučných veciach, v ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje nároky. Samotná skutočnosť, že navrhovateľ s týmto rozhodnutím nie je spokojný a podal preto sťažnosť na Ústavný súd SR, nie je dôvodom na prerušenie konania. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 05. 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010, v zmysle ktorého rozhodnutia dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O. s. p.) nie je sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo. A dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia navrhovateľa) svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej 15 dňovej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. a), b) c) a f) O. s. p., ako aj podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.. Uviedol, že súd v napadnutom rozhodnutí vôbec nekonkretizuje (nezdôvodňuje), prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Uvedené rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a musí byť zrušené. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami. Poukázal na to, že podal elektronicky na emailovú adresu súd návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou. V čase podania návrhu na prerušenie konania súd ňou disponoval a mal poznať jej obsah a dôvody. Tvrdil, že uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Namietal, teda, že vo veci nebolo rozhodnuté zákonným sudcom. Takýto procesný postup je nezlúčiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy, z čl. 38 ods. 1 listiny, a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu možno vyvodiť, že tvrdenie účastníka, podľa ktorého v jeho veci nekoná zákonný sudca, treba považovať za námietku zaujatosti, a to z objektívneho pohľadu (uznesenie z 08. 10. 2009, II. ÚS 336/09). Uznesenie okresného súdu žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p. Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 toho istého ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, na ktoré v ďalšom len poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd len dodáva, že otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať len súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe, na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných práv, ako je uvedené vyššie a ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR v skutkovo a právne totožnej veci, napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, I. ÚS 92/2013 zo dňa 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci, na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie. V súdenej veci teda neprebieha žiadne konanie, v ktorom by s riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok navrhovateľa nebola uplatnená dôvodne, odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením navrhovateľa, že uznesenie okresného súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa názoru odvolacieho súdu uznesenie okresného súdu spĺňa všetky atribúty ust. § 157 ods. 2 O. s. p., je v ňom uvedené na základe akých skutočností okresný súd rozhodol, rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správny právny záver. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je jasné, stručné, výstižné a zrozumiteľné tak pre laickú, ako aj odbornú verejnosť. V uvedenom uznesení okresný súd riadne konštatoval, z akých dôvodov dospel k záveru, že v súdenej veci nie sú splnené podmienky na prerušenie konania. Odvolací súd taktiež poukazuje aj na to, že navrhovateľ v podanom odvolaní uvádza nepravdivé a zavádzajúce skutočnosti, ktorými zrejme úmyselne sťažuje postup súdu. Napríklad uviedol, že nesúhlasí s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami, pričom takéto tvrdenie okresného súdu z napadnutého uznesenia vôbec nevyplýva. Ide o námietku, na ktorú, teda, odvolací súd nemohol prihliadnuť. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.