Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 14Co/489/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913200865 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913200865.2 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. právnym zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: D. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXXX/X, M. G., štátny občan SR, do 30. 06. 2016 za účasti: 1/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, 2/ HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675, (do 30. 06. 2016 vystupujúcich ako vedľajší účastníci na strane žalovaného), o zaplatenie 478,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/287/2013 - 129 zo dňa 20. 04. 2016 vo výroku o trovách konania Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, AK so sídlom J. Kráľa 5/A, Lučenec, trovy právneho zastúpenia vo výške 130,43 Eur v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie o zaplatenie 478,87 Eur s príslušenstvom zastavil. Nariadil Slovenskej pošte, a.s., vrátenie časti zaplateného súdneho poplatku žalobcovi v sume 21,80 Eur, žalovanému ako i vedľajšiemu účastníkovi 2/ na strane žalovaného (HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom Zvolen) náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka 1/ na strane žalovaného (Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov) sumu 130,43 Eur titulom trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka 1/ na strane žalovaného v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia. Rozhodol tak s odôvodnením, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, preto bol dôvod na postup podľa § 96 ods. 1, 3 O. s. p., teda zastavenie konania v danej veci. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p., keďže žalobca zavinil zastavenie konania, prichádzala do úvahy na jeho strane povinnosť nahradiť trovy konania žalovanému a dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi 2/ na strane žalovaného, a to HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, so sídlom Zvolen, ktorí si však náhradu trov konania neuplatnili, preto im náhradu trov konania nepriznal. Náhradu trov konania okresný súd priznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, vo výške 130,43 Eur za jeden úkon právnej služby po 36,52 Eur + režijný paušál 7,81 Eur za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 29. 05. 2013, za jeden úkon právnej služby vo výške 36,52 Eur + režijný paušál 8,31 Eur, za vyjadrenie vo veci samej dňa 03. 07. 2015, za vyjadrenie k odvolaniu, ktoré sa netýka merita veci vo výške polovice úkonu právnej služby, t. j. 18,26 Eur + režijný paušál 8,58 Eur, všetko zvýšené o DPH vo výške 20 %, spolu vo výške 130,43 Eur. Nepriznal náhradu za jeden úkon právnej služby, a to meritórne podanie zo dňa 03. 06. 2013, pretože sa jednalo o odpor voči vydanému platobnému rozkazu a vedľajší účastník nebol oprávnenou osobou na podanie odporu. Poukázal na to, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník s poukazom na ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p., to znamená, že vedľajší účastník má právo na právnu pomoc pred súdmi, ako aj právo na náhradu trov konania. Zo samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je založený za účelom ochrany spotrebiteľa nemožno vyvodiť, že je sám spôsobilý zabezpečiť kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v súdnom konaní. 2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie do výroku, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, a to Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, trovy právneho zastúpenia vo výške 130,43 Eur, podal odvolanie žalobca. Žiadal v napadnutom výroku súdu prvej inštancie rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov neprizná, súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to, že aj keď sa dovtedajší vedľajší účastník mohol dať zastúpiť advokátom, tak trovy konania, ktoré s takýmto zastúpením vznikli, nemožno považovať za účelne vynaložené. Predovšetkým namietal to, že združenie vytvorené za účelom ochrany práv spotrebiteľov musí byť tak personálne a materiálne vybavené, aby bolo spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc bez toho, aby sa dávalo zastupovať právnym zástupcom z radov advokátov. Okrem toho označený vedľajší účastník vstupoval do konania bez toho, aby mu bol známy predmet sporu, pričom podania boli abstraktné, všeobecné, bez znalosti konkrétnej prejednávacej veci, pričom sú v nich zbytočne opakované údaje, ktoré s danou vecou ani nesúvisia. Za takýchto okolností preto nemožno hovoriť o účelne vynaložených trovách za účelom ochrany práv spotrebiteľa. 3. Na odvolanie žalobcu sa vyjadril dovtedajší vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania potvrdiť, keď toto považoval za správne a navrhol priznať mu aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že v konaní riadnym spôsobom chráneným záujmy spotrebiteľa, a to písomným podaním, v ktorom reagoval na konkrétne okolnosti daného sporu a bol toho názoru, že aj v dôsledku takéhoto podania z jeho strany bola žaloba v konečnom dôsledku vzatá proti žalovanému späť. Žalobca nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto tento stav je potrebné považovať za jeho procesný neúspech a žalobca je povinný nahradiť úspešnej protistrane náhradu trov konania. Bol to práve žalobca, ktorý masovo podával žaloby proti spotrebiteľom, a preto bol daný právny dôvod k tomu, aby v konaní boli chránené práva spotrebiteľa. Trovy, ktoré v konaní vznikli, považoval za účelne vynaložené, pretože každý účastník konania, teda aj dovtedajší vedľajší účastník, mal právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Zákon v tomto smere dovtedajšieho vedľajšieho účastníka neobmedzoval a pokiaľ takýmto spôsobom postupoval a právneho zástupcu si zvolil, rozhodol súd len v súlade so zákonom, pričom právny zástupca dovtedajšieho vedľajšieho účastníka vykonal len nevyhnutné úkony na zabezpečenie právnej ochrany žalovaného, ako spotrebiteľa. V konečnom dôsledku jeho snaha bola úspešná, čo sa prejavilo tým, že žalobca vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť a konanie bolo zastavené. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol správne v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p. 4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 5. Krajský súd, ako súd odvolací, považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý je platný a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Podľa § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 7. Vzhľadom na to, že napadnutý výrok o trovách konania sa týka trov, ktoré boli priznané v konaní subjektu, ktorý mal do 30. 06. 2016 postavenie vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného, krajský súd musel skúmať, či môže s označeným vedľajším účastníkom v danej veci konať aj za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. 8. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie Okresného súdu Lučenec, ktorým bolo konanie zastavené a ktorým bolo rozhodnuté aj o trovách konania č. k. 8C/287/2013 - 129 bolo vydané dňa 20. 04. 2016, odvolanie žalobcom bolo podané proti výroku o trovách konania dňa 10. 06. 2016, pričom na podané odvolanie sa doterajší vedľajší účastník vyjadril podaním zo dňa 13. 07. 2016. Odvolacie konanie teda začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vyjadrenie občianskeho združenia, Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, bolo podané už za účinnosti Civilného sporového poriadku. Odvolací súd uvádza, že zákonodarca v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. 9. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č. k. 8C/287/2013 - zamietol námietku žalobcu o vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov a HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie, J. Bánika 2009/2, Zvolen, pričom na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, uznesením č. k. 15Co/71/2016 - 106 zo dňa 15. 03. 2016 uznesenie okresného súdu potvrdil, uznesenie prvostupňového súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 14. 04. 2016. Bolo teda nesporné, že súd prvej inštancie s doteraz označeným vedľajším účastníkom riadne konal, doručil mu uznesenie o zastavení konania, odvolanie žalobcu a súčasne sa dovtedajší vedľajší účastník vyjadril aj k podanému odvolaniu žalobcu (hoci na podanie vyjadrenia žiadnym spôsobom vyzvaný nebol). 10. V súlade s ustanovením § 470 ods. 4 CSP mohol krajský súd konanie s dovtedy označeným vedľajším účastníkom konania dokončiť, pretože podľa uvedeného zákonného ustanovenia konania začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 11. Aj keď Civilný sporový poriadok v prípade právnickej osoby zriadenej za účelom ochrany práv spotrebiteľa nepozná u nej označenie vedľajšieho účastníka, môže mať takáto právnická osoba postavenie osobitného subjektu podľa ustanovenia § 95 CSP, avšak za splnenia iných zákonných podmienok platných od 01. 07. 2016. Táto okolnosť však neznamená, že by pri procesnom postupe krajského súdu, ktorý rozhoduje o odvolaniach podaných do 30. 06. 2016, nemohol konanie dokončiť s dovtedy označeným vedľajším účastníkom pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Krajský súd takéto konanie dokončí v súlade s ustanovením § 470 ods. 4 CSP, ako aj s čl. 2 a čl. 3 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. Z., pretože na strane dovtedajšieho vedľajšieho účastníka musí existovať právna istota, ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor, v ktorom vystupuje a uplatňuje svoje nároky, bude rozhodnutý v súlade so zákonom, jeho princípmi, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. 12. Na základe vyššie uvedeného krajský súd, ako súd odvolací, na základe podaného odvolania žalobcu, ktoré sa dotýkalo práve výroku, ktorým boli súdom prvej inštancie priznané dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi trovy konania, s označeným združením konal, pretože časť konania sa ho dotýkala podľa platných predpisov účinných do 30. 06. 2016. 13. Súd prvej inštancie pri náhrade trov konania postupoval podľa ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety O. s. p., podľa ktorej, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. 14. Po pripustení vstupu doterajšieho vedľajšieho účastníka do konania sa tento k sporu vyjadril, pričom po tomto došlo k späťvzatiu podanej žaloby žalobcom späť. Za daných okolností treba mať potom za to, že v dôsledku procesného úkonu žalobcu došlo k zastaveniu konania a potom súd prvej inštancie pri náhrade trov konania správne postupoval podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p., keď v dôsledku procesného zavinenia žalobcovi uložil povinnosť nahradiť dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi uplatnené trovy konania. 15. Pokiaľ ide o dovtedajšieho vedľajšieho účastníka v konaní, tak vstup do konania bol povolený v súlade s ustanovením § 93 ods. 2 O. s. p. a pokiaľ sa tento dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, tak zákon takýto procesný postup nezakazoval, pretože tak, ako žalobca sa dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, takisto aj vedľajší účastník mohol takúto zákonnú možnosť využiť, pretože mu to nezakazoval žiaden právny predpis. Ak postupoval v súlade so zákonom, poskytol právnu pomoc spotrebiteľovi a v dôsledku aj takto poskytnutej právnej pomoci následne žalobca vzal žalobu späť, tak je povinný žalobca uhradiť trovy konania aj dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi, pretože procesný následok zastavenia konania a z toho vyplývajúca náhrada trov sa vzťahuje nielen na žalovaného, ale aj dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, ktorý na jeho strane vystupoval. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal dovtedajšiemu vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov konania, rozhodol správne. Žalobca výšku priznaných trov v konaní nerozporoval, namietal len to, že takéto trovy neboli účelne vynaložené. K tomu je potrebné uviesť, že právny zástupca dovtedajšieho vedľajšieho účastníka poskytol v konaní len nevyhnutnú právnu pomoc za účelom ochrany práv žalovaného, ako spotrebiteľa, pričom súd priznal trovy konania len za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie písomného vyjadrenia k veci a podanie odvolania, pričom tieto úkony právnej pomoci boli v konaní účelne vynaložené, pretože v konečnom dôsledku bola poskytnutá právna ochrana žalovanému a táto sa prejavila na konečnom výsledku, a to v procesnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom. 16. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, za vecne správne, a preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 17. Ostatných nenapadnutých výrokov sa krajský súd nedotkol. 18. O trovách odvolacieho konania dovtedajšieho vedľajšieho účastníka, a to Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, s prihliadnutím k tomu, že vyjadrenie k odvolaniu žalobcu bolo vykonané už za účinnosti Civilného sporového poriadku, ktorý inštitút vedľajšieho účastníka nepozná a bez ďalšieho občianske združenie nemožno považovať ani za osobitný subjekt konania v zmysle § 95 CSP, nebolo možné občianskemu združeniu nárok na náhradu trov konania za podané písomné vyjadrenie (pričom na podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu žalobcu nebol súdom ani vyzývaný) priznať. Odvolací súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania bol limitovaný procesným postupom podľa zákona č. 160/2015 Z. z., pričom mohol rozhodnúť už len o prípadnom nároku dovtedajšieho vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania; s prihliadnutím na hore uvedené odvolací súd dospel k záveru, že občianske združenie, a to Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).