KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica28. 9. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/172/2016 z 28. 9. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 28. septembra 2016, sp. zn. 43Cob/172/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6913204808.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/172/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913204808
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913204808.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha
1, IČO: 264 29 705 Česká republika, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09
Bratislava, IČO: 36 864 421 proti žalovanému Z. B., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom P. XX, okres E. F.,
zast. Centrom právnej pomoci v Rimavskej Sobote, Čerenčianska 20, 979 01 Rimavská Sobota, za
ktorú koná JUDr. Danuša Repčoková o zaplatenie zmenkovej sumy 1.122,87 Eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 9C/491/2013-35 zo dňa
2. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

I. Čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie zmenkových úrokov 0,19% denne zo sumy 1.122,87 Eur od
27.10.2010 do zaplatenie nepripúšťa.

II. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 9C/491/2013-35 zo dňa 2. novembra 2015 v prvej
výrokovej vete mení tak, že žalobu zamieta.

III. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 9C/491/2013-35 zo dňa 2. novembra 2015 v časti
rozhodnutia o trovách vzniknutých v prvostupňovom konaní mení tak, že žalovanému priznáva nárok
na ich náhradu.

IV. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.122,87
Eur s príslušenstvom, ktorú si ako zahraničná právnická osoba uplatnil titulom zmenkovej sumy,
zmenkového úroku vo výške 0,25% denne z tejto čiastky od 27.10.2010 do zaplatenia, 6% úroku z
omeškania ročne zo zmenkovej sumy od 29.11.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3
% zmenkovej sumy vo výške 3,74 Eur. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania
v sume 67,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 166,13 Eur.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca ako indosatár nadobudol všetky
práva zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný. Indosovaná zmenka je vlastnou zmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom do jej textu bol zahrnutý záväzok
žalovaného zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1.122,87
Eur spolu s 0,25% denným úrokom od 27.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného
zmenkového veriteľa. Vystaviteľ nezaplatil na zmenke uvedenú sumu a keďže bola zmenková listina
opatrená doložkou „bez protestu“ žalobca nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Zmenku



predložil na zaplatenie a keďže od žalovaného nezískal úhradu, podal na súd návrh na uplatnenie
pohľadávky na vzorovom tlačive „A“ podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporov (ďalej
Nariadenie). K návrhu priložil ako dôkaz len originál zmenky, pretože inými listinami nedisponoval.

3. Okresný súd mal za to, že na prejednanie veci je podľa Nariadenia daná jeho vecná a miestna
príslušnosť. Podľa čl. 19 Nariadenia sa európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, t.j. v prejednávanej veci zákonom č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení.

4. Okresný súd doručoval žalovanému návrh na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ tlačivom.
Žalovaný nezaslal do 30 dní k návrhu žalobcu odpoveď a nevyjadril nesúhlas s nariadením pojednávania
vo veci, preto okresný súd podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil v prejednávanej veci rozsudok.

5. Okresný súd posúdil nárok žalobcu podľa čl. I, § 11, § 17, § 48 ods.1 a § 75 zák.č. 191/1950
Sb. zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov, pri aplikácii ktorých dospel k záveru, že
žalovaný ním vystavenú zmenku v konaní nespochybnil. Súd prvého stupňa vychádzal aj z rozhodovacej
praxe Krajského súdu Banská Bystrica ako súdu odvolacieho a nárok žalobcu na zaplatenie uplatnenej
zmenkovej sumy, zmenkového úroku, zákonného úroku aj zmenkovej odmeny posúdil ako dôvodný a v
celom rozsahu mu vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p. a ich náhradu priznal
žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný.

6. S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil žalovaný a podal proti nemu v zastúpení Centrom
právnej pomoci odvolanie. V odvolaní namietal, že okresný súd nevyhodnotil prejednávanú vec s
poukazom na úpravu spotrebiteľského práva, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci
a následné nedostatočné zistenie skutkového stavu. S prihliadnutím na Stanovisko občianskoprávneho
a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 93 zverejneného v Zbierke stanovísk NS SR
č. 8/2015, ako aj na rozhodnutia okresných a krajských súdov Slovenskej republiky a na judikatúru
Európskeho súdneho dvora sp.zn. C-419/2011 Česká sporiteľňa a.s. c/a Geraldovi Feichterovi zo
dňa 14.03.2013 sú všeobecné súdy v každom štádiu konania povinné aj bez návrhu posúdiť nekalé
povahy sankcií, ako aj akýchkoľvek zmluvných dojednaní obsiahnutých v zmluve o úvere, čo platí aj pri
uplatnení práva zo zmenky a skúmať tak postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný uviedol, že
pohľadávka vznikla na základe poskytnutia spotrebiteľského úveru spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o.
dňa 05.05.2010 podľa zmluvy č. XXXXXXXXX, ktorá nebola žalovanému pri podpise predložená ani v
kópii, preto žiadal, aby ju odvolací súd zabezpečil z úradnej povinnosti sám.

7. K hmotnoprávnej aplikácii právnych predpisov uviedol, že súd mal postupovať striktne podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007 a mal vec prejednať, pričom žalovanému
mal zaslať tlačivo B na doplnenie ďalších informácií a dôkazov. Podľa jeho názoru je možné zmenku
prehlásiť za nevykonateľnú s poukazom na § 17 Zákona zmenkového a šekového (ZZŠ), resp. absolútne
neplatnú, pretože skutočnosť, že v čase jej vystavenia Zákon o spotrebiteľských úveroch v platnom
znení precizoval použitie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, t.j. že suma, na ktorú je vystavená
zmenka nemôže prevyšovať 30% istiny úveru podľa § 25 ods.5 zák.č. 129/2010 Z.z. napĺňa objektívne
skutočnosti pre aplikáciu § 17 ZZŠ.

8. Okresný súd mal podľa jeho názoru s poukazom na dobré mravy podľa § 3 Občianskeho zákonníka
uviesť, že jej potrebné rozlíšiť neplatnosť zmenky ako cenného papiera podľa ZZŠ aj pre neplatnosť
dojednania o vyplnení zmenky a následne neplatnosti samotnej zmenky vystavenej na základe
neprijateľných zmluvných podmienok aj v rozpore so Zákonom o poskytovaní spotrebiteľských úverov.
Úverová zmluva podľa jeho názoru nespĺňa základné kritériá požadované zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v platnom znení v čase uzavretia zmluvy, a to najmä § 9 ods.2 písm. f/,i/,j/ až
p/, s/ až w/ v nadväznosti na ods.6 až 8 cit. zák. Nesprávne je v nej uvedená aj RPMN, pričom dohoda
obsiahnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach o vyplnení zmenky má bezpochyby charakter
nekalej zmluvnej podmienky a je v prospech spotrebiteľa nevyvážená a odporujúca dobrým mravom a
§ 52 a nasl. OZ. Poukázal tiež na nekalé praktiky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. a v tejto súvislosti
aj na rozhodnutia Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom Bratislava a na
list Európskej komisie zo dňa 25.04.2013 pod č. 2012/4165 vrátane rozhodnutí všeobecných súdov.



9. Tvrdil, že pôvodný veriteľ nepochybne vyplnil zmenku v rozpore so zákonom a následne ju indosoval,
čím znemožnil žalovanému ako spotrebiteľovi účinnú obranu voči zmenkovej sume a zmenke ako takej,
čo napĺňa znaky nekalého konania a nepriameho obchádzania zákona.

10. Namietal tiež zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne ako odporujúci dobrým
mravom, ktorý vo svojej podstate predstavuje úžeru. Podľa jeho názoru je úlohou súdu v takýchto
prípadoch ex offo skúmať prijateľnosť zmluvných podmienok a v prípade, že sú neprijateľné, zabezpečiť
rýchlu a účinnú ochranu spotrebiteľa, a to napriek tomu, že sa jedná o vzťah uplatnený na základe
zmenky ako abstraktného cenného papiera. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zrušiť a návrh
žalobcu zamietnuť alebo ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Centrum právnej pomoci si zároveň
uplatnilo právo na náhradu trov konania vo výške 216,78 Eur.

11. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 23.12.2015 vzal žalobca návrh sčasti, a to ohľadom 0,19
% zmenkového úroku zo sumy 1.122,87 Eur od 27.10.2010 do zaplatenia späť. Žalovaný s čiastočným
späťvzatím návrhu nesúhlasil.

12. Žalobca v odpovedi na výzvu okresného súdu doručenú mu dňa 11.04.2016 uviedol, že ust. § 79
ods.3 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 nie je možné na prejednávanú vec aplikovať. Konanie, ktoré
žalobca vedie, je konaním vo veci s nízkou hodnotou sporu, ktoré je upravené Nariadením, obsahujúcim
špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania. Ani § 372y ods.1 O.s.p. v znení účinnom
od 23.12.2015, ktoré bolo novelizované zákonom č. 438/2015 Z.z. a je intertemporálnym ustanovením,
nie je možné aplikovať, pretože sa vzťahuje len na vnútroštátne občianske súdne konania, a nie na
konania, ktoré sa vedú podľa Nariadenia. Povinnosť rešpektovať prednosť úniového práva vyplýva z
čl. 7 ods.2, druhá veta Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa názoru žalobcu
z ust. § 79 ods.3 O.s.p. a ani z ust. § 372y ods.1 O.s.p. nevyplýva, že by bolo možné výkladom preklenúť
nedostatok právnej úpravy vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť pre žalobcu
návrh na začatie konania, v dôsledku čoho nie je možné § 79 ods.3 O.s.p. aplikovať. Žaloba uplatňuje v
konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky a disponuje len indosovanou zmenkou. Nemá k
dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v
návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie
nárok z iného záväzkového právneho vzťahu, pričom zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na
zmenke uvedené. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002,
sp.zn. 25Cdo/1839/2000, na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoZm/10/2013 a na
Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo dňa 07.06.1930, ktoré však Slovensko zatiaľ neratifikovalo a
od jeho úpravy sa odchyľuje. Navrhol preto pokračovať v prejednaní veci bez aplikácie § 79 ods.3 O.s.p.
13. V podaní zo dňa 27. 04. 2016 reagoval žalobca na odvolanie žalovaného. Zotrval na svojom
tvrdení, že zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine samo právo žalobcu. Zmenka
je abstraktným záväzkom, ktorý je samostatný a nie je ju možné spájať a ani podmieňovať inými
okolnosťami, než sú uvedené na zmenke. Kauzálne námietky podľa § 17 ZZŠ môže vznášať voči
majiteľovi zmenky a zmenkovému nároku len žalovaný, preto je dôkazné bremeno o jeho vlastnom
vzťahu s predchádzajúcim majiteľom len na ňom. Nie je prípustné, aby túto iniciatívu prevzal na
seba súd. V tejto súvislosti opakovane poukázal na rozhodnutia, ktoré uviedol už v odvolaní. K
Spoločnému stanovisku NS SR uviedol, že je možné ex offo prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce
námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým dlžníkom a remitentom. Nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú
hmotným zmenkovým právom platným do 22.12.2015. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu
potvrdiť.

14. Najvyšší súd SR prijal na spoločnom zasadnutí občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
dňa 20.10.2015 zjednocovacie stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v konaniach o nárokoch zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo zverejnené pod č. 93 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR 8/2015 v nasledujúcom znení:



I. Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;
2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či
je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

15. S prihliadnutím na uvedené Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa novelizoval čl. I. § 17 a
§ 3a/ zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, § 52 a nasl. zák.č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka, ako aj § 17 zák. č. 129 /2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a na prechodné ustanovenia §
470 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorých sa na všetky konania, a teda aj prebiehajúce,
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona,
vrátane ostatných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, práva a
povinnosti z nich vzniknuté a právne predpisy o ochrane spotrebiteľa, vyzval odvolací súd v súlade s
§ 382 CSP strany sporu, aby sa k možnému použitiu iných právnych predpisov, ktoré doteraz použité
neboli, vyjadrili.

16. Odvolací súd zaslal žalobcovi fotokópiu Zmluvy o úvere zo dňa 05.05.2010 spolu so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou
POHOTOVOSŤ ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom pod č. XXXXXXXXX, na rube ktorej sú
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a Dohoda o vyplnení zmenky.

17. Žalovaný v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 26.08.2016 reagoval na výzvu odvolacieho
súdu podľa § 382 CSP. Uviedol v ňom, že v rámci prostriedkov procesnej obrany súhlasí s
použitím ustanovení Zákona zmenkového a šekového, pričom poukázal aj na Spoločné stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR. Zároveň vzniesol námietky podľa čl. I § 17
zákona zmenkového a šekového, spočívajúce v okolnosti, že žalobca ako nadobúdateľ zmenky v čase
jej nadobúdania vedel o tom, že medzi indosantom a žalovaným ako dlžníkom existuje dohoda o tom, že
zmenka zabezpečuje zmluvu o úvere, podpísanú žalovaným 05.10.2010, pričom úver bol žalovanému
poskytnutý ako spotrebiteľský. Žalobca nekonal pri nadobúdaní tejto zmenky dobromyseľne. Ďalej
vzniesol námietku, že právny predchodca žalobcu vyplnil zmenkovú sumu nad hodnotu 30% istiny
žalovanému poskytnutého spotrebiteľského úveru, čo bolo v zmysle § 25 ods. 5 zák. č. 129/2010 Z. z.
neprípustné, a preto ide o zmenku vydanú v rozpore so zákonom. Rovnako bola v rozpore so zákonom
uzavretá vo VPPÚ aj Dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je nepochybne nekalou zmluvnou podmienkou,
preto odporuje nielen dobrým mravom, ale aj § 52 ods. 2 OZ. Navrhol rozhodnutie okresného súdu
zmeniť a návrh žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

18. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 14.09.2016 na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že dokazovanie
úverovou zmluvou nenavrhol, rovnako ako ani žalovaný. Zároveň poukázal na Civilný sporový poriadok,
ktorý je účinný od 01.07.2016, ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá žalobcovi
povinnosť predložiť zmluvu uzavretú medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou
žalobca ani nedisponuje. Žalobca uplatňuje v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky
a disponuje len indosovanou zmenkou. Nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny,
ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť.
Predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového právneho vzťahu,



pričom zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju nie je možné
spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002, sp.zn. 25Cdo/1839/2000, ktoré je aplikovateľné aj
na prejednávanú vec a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43CoZm/10/2013.
19. Ohľadom spoločného stanoviska NS SR uviedol, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je
regulovaná výlučne zák.č. 191/1950 Zb. zmenkovým a šekovým v znení neskorších predpisov, čo platí
aj pre dohodu o vyplnení zmenky. Ako náhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, je úplná.
Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, rovnako ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky. Zotrval
na svojom tvrdení, že zmenková pohľadávka je samostatná a nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý
zabezpečuje a je aj abstraktná, a teda nie je závislá od kauzy. Zmenkovým záväzkom zo zmenky, ktorú
nadobudol žalobca derivatívne rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza aj k prevodu práv zo zmenky
na indosatára, ktorý do týchto práv nevstupuje. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú
zo samotnej zmenky, preto má indosatár nové právo zo zmenky, ktoré nijako nesúvisí s kauzálnym
vzťahom vzniknutým medzi žalovaným a prechádzajúcim veriteľom a majiteľom blankozmenky, preto
právo žalobcu ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému nevzniklo
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu.
20. Zákon zmenkový a šekový výslovne počíta s námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku
ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť
dlžníkom tvrdený a preukázaný dôvod zneužitia obehového cenného papiera verejnej dôvery zo strany
indosatára, ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s
tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, t.j. že vedel o jeho námietkach
a o tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli
z jeho záväzkového vzťahu s veriteľom.
21. Podľa názoru žalobcu až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex offo prihliadať na
skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na
„in personam“ vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Nároky zo zmeniek vystavených
do 22.12.2015 sa správajú zmenkovým hmotným právom platným k tomuto dátumu. Podľa názoru
žalobcu preto spoločné stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vychádza vo svojich úvahách
z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola
splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej, t.j. že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť
a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel
dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až v takom konaní dokazovať, že
nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Exceptio doli je však takým oprávnením, ktoré
dlžníkovi priamo umožní napadnúť indosatárovu zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa odvoláva na riešenie rakúskej judikatúry, ktorá mala zabrániť
zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z účastníkov
zmenkového vzťahu, preto žalobca v tejto súvislosti poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho
rakúskeho súdu v civilných veciach, ako č.k. 3Ob/546/81 zo dňa 09.09.1981, SZ 54/117. Aj Ústavný
súd Českej republiky vo svojom náleze Pl ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, ako aj IV ÚS 457/10 zo
dňa 18.07.2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi bez splnenia
podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky, a to na základe aplikácie princípu
zákazu zneužívania práva, závery ktorého však nie sú na prejednávanú vec použiteľné, pretože sa
týkali kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, pričom aj nález Ústavného súdu ČR IV ÚS 457/2010
vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z rakúskej právnej
úpravy ochrany spotrebiteľa. Najzásadnejšia vec na celom spoločnom stanovisku NS SR je to, že
sa nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZŠ, t.j. o nepotrebnosti
preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky - indosatára pri nadobudnutí zmenky či
už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že § 17 ZZŠ naďalej platí a stanovisko
sa týka len povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti
kauzálneho úkonu z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Neznamená
to, že by súd nemohol pripustiť výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nie je potrebné uplatňovať
ochranu nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZŠ, a to najmä vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky
dobromyseľný. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka
z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou zák.č. 191/1950 Z.z.
zmenkového a šekového od 23.12.2015, a to bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto
dátumom. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu
je zmysluplné robiť ex offo len vtedy, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči



majiteľovi zmenky svoje námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Stanovisko nijakým spôsobom
nerieši situáciu, že ak súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu urobiť, keďže samotná neplatnosť kauzálneho
úkonu nespôsobuje nepripustenie výkonu práva nechať si zaplatiť sumu uvedenú na zmenke, ak
už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky. Aj rozsudok
BGH z 25.02.1965 umožňujúci vznášať kauzálne námietky voči indosatárovi má svojho predchodcu v
zmenkovom práve prvej Československej republiky, kedy v Sb.n.s. 13.531/1934 bolo uvedené, že túto
neplatnosť možno namietnuť aj indosatárovi, ktorý sa zúčastnil neplatného právneho úkonu a vedel v
dobe, keď prijal zmenku na zabezpečenie svojej pohľadávky voči vystaviteľovi, že vystaviteľovi bolo
povolené príročie - odklad platenia. Vždy však musel indosatár byť zúčastnený na kauzálnom úkone
a vedieť o povahe kauzálneho vzťahu, aby indosácia neprekážala námietke neplatnosti kauzálneho
úkonu. Neexistuje tak judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie § 17 čl. I ZZŠ, a teda ochrany
indosatára, okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti
indosatára na kauzálnom úkone.

23. V ďalšom poukázal žalobca na rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch a
na rozhodnutie sp.zn. 1Ob/602/87 zo dňa 10.06.1987, z ktorého citoval, pričom rakúska právna úprava
ochrany spotrebiteľa pred zmenkou je podobná nemeckej. Poukázal tiež na to, ako je potrebné vykladať
tzv. zákazy zmenky, t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom -
spotrebiteľom alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. To, že § 4 ods.6 zák.č. 258/2001 Z.z. limitoval
zabezpečenie zmenkou len do výšky 30% nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
toto percento presahuje. Jedná sa len o tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, pričom na ňu nie
je možné aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov podľa Občianskeho zákonníka.

24. Žalobca nesúhlasil ani s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v odôvodnení jeho
stanoviska o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného a že by výkon práva bol v
rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so Zákonom o spotrebiteľských úveroch § 4 ods.7 č.
258/2001. Ak žalobca konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže použiť
námietku, že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze. Nespôsobuje to však rozpor
s dobrými mravmi, ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Podľa názoru žalobcu nie je
možné aplikovať v prejednávanej veci zásadu efektivity pri ochrane zmenkových dlžníkov na úrovni
ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných podmienok, pretože sa takýmto
postupom nerešpektuje princíp obehu zmenkového cenného papiera. Podľa jeho názoru nestačí
preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale aspoň
nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto
škody pri kúpe zmenky. Nemôže preto stačiť, ak je na zmenke uvedené nejaké číslo spotrebiteľskej
zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má a v čom spočíva možný vznik
škody pri uplatnení zmenky.

25. Pokiaľ ide o dohodu o vyplnení zmenky, táto nemá na platnosť zmenky žiaden vplyv, aj keby
bola neplatná. V tejto súvislosti poukázal na výklad Najvyššieho súdu Českej republiky v rozhodnutí
RvII 473/32 zo dňa 11.10.1932, v ktorom je uvedené, že prepis § 6 (2) Zmenkového zákona
poskytuje zásadne ochranu dobrej viery „bezelstnému“ zmenkovému veriteľovi, ktorý zmenku nadobudol
dôverujúc vyplnenému obsahu, aj keď bol vyplnený bezprávne alebo proti dohode. V súčasne platnom
ustanovení zodpovedá toto ustanovenie § 10 čl. I ZZŠ, do ktorého sa však prenieslo iba ustanovenie
o následkoch v prípade vyplnenia v rozpore s dohodou. Podľa cit. rozhodnutia zmenka vyplnená proti
dohode (§ 6 ods.2 Zmenkového zákona) nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci dohody.
Ak sa teda zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných podmienkach úveru nemá
žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a bude sa týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá
bola individuálne dojednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok ani taký, ktorý
je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o vyplňovacom
práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o
vyplňovacom práve nespomínal, preto dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná, a ani
porušená.

26. Pokiaľ ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadom výšky uplatneného
nároku uviedol, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z



istiny v rozpore s dobrými mravmi. Stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však jednoznačne
požaduje zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky
do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi -
podanie žaloby a od tohto momentu sa už počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% ročne.

27. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 26.09.2016. S
jeho tvrdeniami o platnosti zmenky sa nestotožnil. Vyslovil názor, že táto je absolútne neplatná a zotrval
na tom, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

29. Podľa ods.2 cit. ust. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

30. Odvolací súd rozhodoval o odvolaní žalovaného po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového
poriadku. Odvolací súd postupoval podľa § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Žalovaný
podal odvolanie ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťal odvolanie proti
napadnutému rozhodnutiu, preto právne účinky podania odvolania zostali zachované.

31. Podľa § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

32. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

33. Podľa § 300 CSP na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

34. Podľa čl. I v § 17 ods. 2 cit. zákona v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky
sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti ( napríklad § 52 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964
Zb.%252352'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> zákona č. 40/1964 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='40/1964
Zb.'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> Občiansky zákonník, § 5a <aspi://module='ASPI'&link='250/2007 Z.z.
%25235a'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> zákona č. 250/2007 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='250/2007
Z.z.'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. <aspi://module='ASPI'&link='372/1990 Zb.'&ucin-k-dni='11. 1.2016'> o priestupkoch v
znení neskorších predpisov v znení zákona č. 102/2014 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='102/2014
Z.z.'&ucin-k-dni='11. 1.2016'>) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo
zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

35. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

36. Podľa ods. 2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

37. Vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez toho, aby muselo byť súčasne podané
odvolanie, a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas
odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.
38. Späťvzatiu návrhu môže zabrániť žalovaný, ktorého je súd povinný vyzvať, aby sa vyjadril, či so
späťvzatím žaloby súhlasí alebo nie. Ak žalovaný nesúhlasí so späťvzatím žaloby, nemusí uviesť žiaden
dôvod, stačí, ak iba vysloví svoj nesúhlas.



39. S prihliadnutím k tomu, že žalovaný s čiastočným späťvzatím návrhu ohľadom zaplatenia
zmenkových úrokov 0,19% denne zo sumy 1.122,87 Eur od 27.10.2010 do zaplatenia z vážnych
dôvodov nesúhlasil, odvolací súd o čiastočnom späťvzatí návrhu žalobcom rozhodol tak, že ho s
poukazom na § 370 ods. 2 CSP nepripustil a v odvolacom konaní pokračoval prejednaním veci.

40. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods.1 a na
prejednanie veci nariadil podľa § 385 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pojednávanie,
pretože bolo potrebné doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie.

41. Na pojednávanie predvolal odvolací súd strany sporu, ktoré neúčasť na pojednávaní ospravedlnili,
avšak o odročenie nežiadali, preto prejednal vec bez ich prítomnosti.

42. Zo spisového materiálu a z dokazovania vykonaného odvolacím súdom prečítaním listín tak, ako
to vyžaduje § 204 CSP, a to zmenky vystavenej žalovaným dňa 05.05.2010 v prospech zmenkového
veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 358 07 598, Pribinova 25, Bratislava zistil, že sa žalovaný
ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť pri jej predložení na rad spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava sumu
1.122,87 Eur a zmenkový úrok 0,25% denne od 27.10.2010. Zmenka obsahuje údaj „bez protestu“ s
poznámkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalovaný je na zmenke identifikovaný
ako vystaviteľ adresou, rodným číslom a jeho podpisom. Zmenka je vypísaná na predtlačenom formulári,
rukou sú na nej dopísané údaje o mieste a dátume vystavenia, číslo zmluvy, ako aj údaje o žalovanovi,
zatiaľ čo zmenková suma a dátum začiatku úročenia je na zmenke doplnený tlačenou formou. Na
rube zmenky je údaj o indosácii: „namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru
3269/25A, Praha, ČR, IČO: 264 297 05“ s podpisom konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. L. I..
Zmenka obsahuje v pravom hornom rohu č. XXXXXXXXX, ktoré sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy
uzatvorenej medzi spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava a žalovaným, ktorou odvolací súd tiež
vykonal dokazovanie.

43. Odvolaciemu súdu je z úradnej činnosti známe, že spoločnosť Pohotovosť s.r.o. vedie voči dlžníkom
ako veriteľ, ale aj ako remitent exekučné konania a k návrhu na výkon rozhodnutí prikladá Zmluvy o
úvere, návratnosť ktorého bola zabezpečená vlastnou blankozmenkou, preto si odvolací súd postupom
podľa § 295 CSP vyžiadal za účelom vykonania dokazovania z exekučného spisu vedeného Okresným
súdom Rimavská Sobota pod sp.zn. 2 Er/1325/2011 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.05.2010,
ktorá obsahuje odkaz na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na rube tejto zmluvy
a v nich obsiahnutú Dohodu o vyplnení zmenky, ktoré listiny žalobcovi doručil pred pojednávaním.

44. Z obsahu Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 05.05.2010 odvolací súd dokazovaním zistil, že
žalovanému bol spoločnosťou Pohotovosť s.r.o. Bratislava poskytnutý úver vo výške 500,,- Eur. Žalovaný
ako dlžník sa v nej zaviazal zaplatiť spoločnosti Pohotovosť s.r.o. sumu 500,- Eur zvýšenú o poplatok
484,- Eur v celkovej sume 984,- Eur v 12 mesačných splátkach po 82,- Eur mesačne počnúc dňom
12.06.2010. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obch. zák. dňa 05.05.2010, kedy
bola podpísaná žalovaným ako vystaviteľom aj zmenka, a to vo forme blankozmenky. Dlžník podpísal
prehlásenie a súhlas so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej VPPÚ), ktoré sú na zadnej
strane tejto zmluvy, ku ktorým nemal žiadne výhrady. Zmluva o úvere neobsahuje žiadne úroky z úveru
a ani ročnú percentuálnu mieru nákladov.

45. Z čl. 14 VPPÚ, ktorými tiež odvolací súd vykonal dokazovanie vyplýva, že tento obsahuje Dohodu o
vyplnení zmenky, v ktorej sa dlžník ako vystaviteľ zmenky zaviazal vystaviť na zabezpečenie peňažného
záväzku, ktorý vyplýva z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi zmenku, v ktorej nie je
vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že
zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent (Pohotovosť s.r.o.) najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4
týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky,
prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky.
Dohodli sa tiež, že zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči
dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy
vyplnil na zmenke remitent tak, že ním bol deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný
celý dlh, s čím žalovana súhlasil, keď na prednej strane zmluvy o úvere obsah všeobecných podmienok
prehlásených za súčasť zmluvy o úvere akceptoval.



46. Odvolací súd tiež zistil, že žalobca, ako zahraničná právnická osoba podal na predtlačenom
formulári A podľa bodu 4.4.2. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007
o európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) na súd návrh na zaplatenie
zmenky ako indosatár, na ktorého bola zmenka remitentom potom, ako ju vyplnil, indosovaná. Žalobca
na preukázanie nároku zo zmenky predložil s návrhom originál vyplnenej vlastnej zmenky „na rad“,
vystavenej žalovanom. Žiadne iné listiny, a to ani na výzvu odvolacieho súdu podľa § 382 CSP žalobca
súdu nepredložil, pretože podľa jeho tvrdenia nimi nedisponoval. Na výzvu odvolacieho súdu zaslanú
žalovanému podľa § 382 CSP s poučením podľa § 295 CSP žalovaný doručil súdu vyjadrenie, ktoré
obsahovalo kauzálne námietky s poukazom na § 17 ods. 1 a 2 ZZŠ.

47. Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o
Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej Nariadenie) pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

48. Podľa čl. 5 ods.1 Nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

49. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, do 30.06.2016 sa riadilo zák. č. 99/1963
Zb. Občianskym súdnym poriadkom v znení platnom v čase rozhodovania a od 01.07.2016 sa konanie
pred všeobecným súdom spravuje zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom.

50. Vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, považoval odvolací súd za potrebné
nariadiť podľa článku 5 bod 1 v spojení s článkom 7 bod 1 písm. c) Nariadenia č. 861/2007/ES ústne
pojednávanie, pričom nebol povinný osobitným uznesením rozhodnúť o nariadení pojednávania, len ak
by odmietal žiadosť niektorého z účastníkov na nariadenie pojednávania, čo sa v prejednávanej veci
nestalo.

51. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že aj keď si v prebiehajúcom konaní o nároku zo zmenky uplatnil
žalobca právo podľa Nariadenia, ktoré je právnym predpisom Európskeho spoločenstva s priamym
účinkom, jeho právna úprava nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory. Pri postupe podľa
Nariadenia je súd povinný rovnako, ako aj podľa vnútroštátnej úpravy rešpektovať právo na spravodlivý
proces. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo
veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

52. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že v prejednávanej veci bolo možné
aplikovať všetky procesnoprávne princípy a ustanovenia použiteľné v slovenskom právnom poriadku, a
teda aj § 79 O.s.p. v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 a od 01.07.2016 ust. § 290 a § 295
CSP a súbežne zohľadniť ochranu slabšej strany v konaní práve preto, že Civilný sporový poriadok z
vecnej pôsobnosti nevylučuje spotrebiteľské spory, v ktorých môže byť spotrebiteľ stranou v spore nielen
na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného.

53. Odvolací súd sa vzhľadom na uvedenú zmenu právnej úpravy musel odkloniť od doterajšieho
právneho názoru, vyjadreného vo svojich rozhodnutiach (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 43 CoZm 10/2013-131 zo dňa 21.11.2013, č.k. 43 CoZm 50/2014 zo dňa 20.11.2014)
vydaných v konaniach o nároku z indosovanej zmenky, v ktorých oprávnenosť posudzoval len podľa
Zákona zmenkového a šekového a nerozhodoval o ňom ako o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
zmenka zabezpečovala, pretože bol toho názoru, že účastníci sporu nemali postavenie ako zmluvné
strany kauzálneho (úverového) vzťahu, a teda ako dlžník alebo veriteľ zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, keďže žalobca ako majiteľ zmenky, ktorú nadobudol indosamentom voči žalovanému ako
vystaviteľovi zmenky nie je v postavení dodávateľa, a preto ani žalovaný nemohol mať v zmenkovom
spore postavenie spotrebiteľa. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter mal právny
vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu, preto ani nebolo možné určiť, či žalovaný mal alebo nemal pri
vystavení zmenky postavenie spotrebiteľa. Rovnaký záver o abstraktnom charaktere zmenky vyplýval



aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/V/31/2010 zo dňa 24.5.2012, na ktoré odvolací
súd odkazoval.

54. Zákonom č. 438/2015 Z.z. došlo k zmene čl. I., § 17 zák. č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a
šekového, ktorá zásadným spôsobom zasiahla do inštitútu zmenky ako abstraktného cenného papiera
bez ohľadu na to, kedy došlo vystaveniu samotnej zmenky.

55. S prihliadnutím na právnu úpravu obsiahnutú v § 79 ods. 3 a 4 a § 372y Občianskeho súdneho
poriadku v znení účinnom od 23.12.2015 do 30.06.2016 vrátane úpravy obsiahnutej v § 17 ods. 1 a
2 zák. č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového, ktorého zmena bola od 23.12.2015 zavedená zák.č.
438/2015 Z.z., ako aj na prechodné ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, podľa ktorých sa aj na konania začaté
pred dňom jeho účinnosti použijú predpisy účinné od jeho účinnosti a právne účinky tých úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostanú zachované, je v konaniach
o nárokoch zo zmenky vedených proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca, ktorý svoje právo
preukazuje nepretržitým radom indosamentov povinný preukázať skutočnosti, ktoré sa týkajú vlastného
vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným tak, že k návrhu musí pripojiť okrem zmenky aj ďalšie
listiny, ktoré sú potrebné na uplatnenie práva z nej, pokiaľ ho na ich predloženie súd vyzve.

56. Odvolací súd v konaní zistil, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie záväzkov z písomnej
zmluvy, ktorú si s prihliadnutím na doplnenie dokazovania, ktoré bolo v prejednávanej veci nevyhnutné
vykonať, podľa § 295 CSP zaobstaral.

57. Z novelizovaného ust. § 17 ods.1 zák.č. 191/1950 Sb. zmenkového a šekového v platnom znení
vyplýva, že ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, je možné vždy robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom. Z ods.2 cit. ust. vyplýva, že v konaní
o nároku zo zmenky, aj keď zmenkový dlžník, ktorý má postavenie spotrebiteľa a ktorý podpísal ako
vystaviteľ zabezpečovaciu zmenku žiadne kauzálne námietky nepodá, musí súd z úradnej povinnosti
prihliadnuť na všetky relevantné skutočnosti, ktoré vyplývajú napr. z § 52 zák.č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, z § 5a) zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj na iné právne predpisy, na ktoré §
17 ods.2 cit. zák. odkazuje a ak takéto skutočnosti odôvodňujú námietky žalovaného, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k predošlým majiteľom, tzv. kauzálne námietky, ktoré by žalovaný mohol
v prejednávanej veci uplatniť aj v situácii, keď tak neurobí, musí súd ex offo na všetky rozhodujúce
skutočnosti, ak zaviazanosť žalovaného zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
prihliadnuť. Zákon tak expressis verbis zavádza povinnosť súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku
zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.
58. Pre samotné posúdenie uplatneného nároku zo zmenky je preto zásadný záver, či je správne
tvrdenie žalobcu, že predmetom konania je výlučne nárok zo zmenky a nie nárok z iného záväzkového
právneho vzťahu, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy, preto ju
nie je možné spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené, či právo žalobcu
ako indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi - žalovanému nevzniklo v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo v dôsledku rubopisu, či je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi žalovaným
a remitentom (spoločnosťou Pohotovosť) po indosovaní zmenky irelevantný, či musí dlžník preukázať,
že žalobca bol v čase nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po
indosácii môže vzniknúť dlžníkovi škoda, či až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné ex
offo prihliadať na skutočnosti, ktoré odôvodňujú námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ako aj
to, či sú kauzálne námietky po indosovaní zmenky neprípustné, či nie je potrebné uplatňovať ochranu
nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I ZZŠ vtedy, ak bol nadobúdateľ zmenky dobromyseľný, či dohoda o
vyplnení zmenky má vplyv na platnosť zmenky, aj keby bola neplatná a či má žalobca nárok na primeranú
výšku zmenkového úroku.

59.Podľa § 48 ods. 1 Zák. č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ), majiteľ môže
postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.



60. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného k 24.09.2010 sa na zabezpečenie
nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru zmenkou alebo šekom do 31. decembra 2010 vzťahujú
ustanovenia doterajších predpisov.

61. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o
Obchodnej inšpekcii platného k 24.09.2010, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej
osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a
zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského
úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp.
vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi
kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky.

62. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

63. Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb Občiansky zákonník (ďalej OZ) je neplatný právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

64. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

65. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

66. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

67. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

68. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

69. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

70. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

71. V prejednávanej veci dospel odvolací súd po doplnení dokazovania k záveru, že zmenka vystavená
dlžníkom ako zmenka vlastná spĺňa všetky formálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950
Sb. zmenkového a šekového a je zmenkou platnou. Žalovaný ju vystavil ako zmenku na rad s
doložkou bez protestu, ktorá zabezpečovala splnenie jeho záväzku zo zmluvy o úvere, ktorú uzavrel v
postavení spotrebiteľa, pričom sa nejedná o spotrebiteľský úver na kúpu, výstavbu, opravu alebo údržbu
nehnuteľností.

72. Zmenka bola vystavená a podpísaná v ten istý deň, ako zmluva o úvere. Z vykonaného dokazovania
je nepochybné, že ide o tzv. blankozmenku, ktorá bola veriteľom vyplnená v súlade s Dohodou o vyplnení



zmenky obsiahnutej v bode 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmenka bola vystavená na
predtlači pripravenej vopred veriteľom Pohotovosť s.r.o. a okrem zákonom predpísaného textu „zaplatím
za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť s.r.o. Bratislava“, bol na nej vopred uvedený aj
zmenkový úrok 0,25% denne, údaj o splatnosti v prospech veriteľa Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, ako aj ďalšie údaje „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na
zmenke bola zmenková suma a dátum začiatku úročenia dopísaný neskôr, a to až po podpísaní zmenky
žalovanom ako vystaviteľom. Zmenka bola remitentom POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava prevedená
nedatovaným indosamentom na žalobca.

73. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že v čase uzavretia zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
dňa 05.05.2010, kedy došlo aj k vystaveniu blankozmenky a Dohody o vyplnení zmenky žalovaným,
ktorú žalovaný osobitne nepodpísal, nebolo používanie zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch zásadne
vylúčené. Podľa § 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku
dňu podpísania zmluvy o úvere dňa 05.05.2010 sa v súvislosti s poskytovaním úveru spotrebiteľovi
zakazovalo len splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek
na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, avšak musel postupovať tak, aby boli
zachované všetky práva dlžníka ako spotrebiteľa, ktoré zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
vyplývajú. Príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

74. Z odvolacím súdom vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že zmluva o úvere uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju na jednej strane uzatvorila
spoločnosť Pohotovosť s.r.o., predmetom činnosti ktorej je poskytovanie úverov a ktorá vystupuje vo
vzťahu k žalovanému v pozícii podnikateľa, ktorý je dodávateľom a na druhej stane ju uzavrel žalovaný
ako fyzická osoba, ktorý žiadal o poskytnutie finančných prostriedkov pre vlastnú potrebu ako spotrebiteľ.
Pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv je dlžník tou slabšou stranou a v záujme obstarania si finančnej
hotovosti pristúpi na podmienky veriteľa bez toho, aby sa s nimi podrobne oboznámil, resp. sú mu
tieto podmienky predložené len ako VPPÚ na zadnej strane formulárovej, veriteľom vopred pripravenej
úverovej zmluvy, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Z úverovej zmluvy tiež vyplýva, že v nej nebola
uvedená žiadna sadzba úroku z úveru, pretože sumu, ktorú spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. poskytla
žalovanému, zvýšil veriteľ len o sumu poplatkov bez toho, že by bližšie špecifikoval ich druh, pričom
celková suma na vrátenie žalovanému dosahovala podľa úverovej zmluvy dvojnásobok a podľa sumy
vyplnenej spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako remitentom do zmenky takmer trojnásobok sumy
úveru. Súčasťou zmluvy o úvere neboli ani podmienky uplatňovania úrokovej sadzby, index alebo
referenčná úroková sadzba ani RPMN - ročná percentuálna miera nákladov tak, ako to v tom čase
vyžadoval zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2. V zmysle § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy
sa preto spotrebiteľský úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

75. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nielen zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou,
ale spotrebiteľskou zmluvou je aj zmenková dohoda, ktorá je obsiahnutá v Dohode o vyplnení
zmenky začlenenej do čl. 14 VPPÚ, a to v zmysle definície obsiahnutej v § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Veriteľ - spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. bol povinný pri vystavení blankozmenky, ktorá
síce v tom čase úplnou zmenkou ešte nebola (zmenkou sa blankozmenka stala až doplnením
chýbajúcich údajov o výške zmenkovej sumy a o jej splatnosti), avšak nesporne tak, ako to
vyplýva z Dohody o vyplnení zmenky mala zabezpečovací charakter, pretože zabezpečovala splnenie
spotrebiteľského úveru, postupovať tak, aby dlžníkovi umožnil rovnakú obranu proti prípadnému novému
nadobúdateľovi zmenky, akú by bol mal voči pôvodnému veriteľovi a zároveň remitentovi zmenky, t.j. voči
POHOTOVOSŤ s.r.o. Ak uzatvárala spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľ a pôvodný remitent
s dlžníkom Dohodu o vyplnení zmenky, a teda zmenkovú dohodu tak, že dlžník vystaví v jej prospech
zmenku bez toho, že by bolo z tejto zmenkovej dohody zrejmé, že vystavuje blankozmenku, že táto
je vystavená výslovne „na rad“, tzv. ordre zmenka, a teda že sa nejedná o zmenku „nie na rad“, tzv.
rekta zmenku a že by bolo z obsahu tejto dohody jasne, určite a zrozumiteľne zrejmé, že dlžník mal
vedomosť o tom, aké dôsledky pre neho vystavenie blankozmenky na rad spôsobí a akú celkovú sumu
bude musieť na zmenku zaplatiť, zhoršil podľa názoru odvolacieho súdu postavenie žalovaného, a tým
aj jeho obranu voči novým nadobúdateľom zmenky, na ktorých mohol pôvodný majiteľ kedykoľvek, aj
bez súhlasu žalovaného ako zmenkového dlžníka zmenku previesť. Takýmto konaním obmedzil práva



dlžníka zo zmenky podať tzv. kauzálne námietky, na ktoré by bol mal právo podľa čl. I § 17 ZZŠ v znení
účinnom do 23.12.2015 vo vzťahu k novému nadobúdateľovi zmenky. Podľa rubopisu na zmenke bola
táto indosovaná na žalobcu nedatovaným indosamentom, ktorý si v tomto konaní ako majiteľ zmenky
uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy aj so zmenkovými úrokmi a zmenkovou odmenou, pričom
okrem iného uviedol, že indosant predložil zmenku k zaplateniu a žalovaný ako vystaviteľ ním uplatnenú
sumu nezaplatil.

76. Keďže si žalobc v konaní uplatnil nárok zo zmenky, musel odvolací súd podľa § 17 ods. 2 Zákona
zmenkového a šekového z úradnej povinnosti prihliadnuť na všetky námietky, ktoré žalovaný v konaní
uplatnil, najmä v súvislosti s Dohodou o vyplnení zmenky, na základe ktorej bola zmenka veriteľom a
remitentom vyplnená a následne indosovaná na žalobcu.

77. K tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho vyjadreniach k odvolaniu žalovaného v priebehu odvolacieho
konania o tom, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Zb. pripúšťal, aby na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka, pričom limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a že zmenka aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná, keďže tento zákon nelimitoval použitie len
istého druhu zmeniek, ani nevylučoval použitie určitých doložiek, a teda že prípustné sú akékoľvek
zmenky, doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom
práve, čo nevylučovala ani formulácia ust. § 4 ods.6 cit. zák. a v ňom obsiahnuté slovné spojenia „v čase
vyplnenia“ alebo „vyplnené veriteľom“, z ktorých je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú
vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“ alebo by vylúčil
vyplňovanie zmeniek zo strany veriteľa úplne a že z týchto dôvodov nemohla byť dohoda o vyplňovacom
práve neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských
úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťa používanie blankozmeniek odvolací súd uvádza, že
aj keď právna úprava týkajúca sa vystavenia zabezpečovacích zmeniek vyplývajúca z § 4 ods.6 zák.č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v čase vystavenia zmenky nezakazovala ich vystavenie, je
možné nepriamo odvodiť nemožnosť veriteľa uzatvárať takú zmenkovú dohodu, účelom ktorej bolo
použitie zmenky „na rad“ zo zákazu stanoveného v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a teda neprijateľné podmienky.

78. Dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. bola
vyhotovená dopredu na predtlačenom formulári rovnako, ako aj Zmluva o úvere a bola začlenená
do VPPÚ drobným písmom a medzi množstvo iných dojednaní, ktoré sa nachádzali na jej zadnej
strane. Táto spoločnosť ako veriteľ podmienila poskytnutie úveru vystavením blankozmenky žalovaným,
pričom tento dôležitý údaj, že žalovaný vystavuje blankozmenku výslovne v Dohode o vyplnení zmenky
neuviedla. Neuviedla tak dostatočne určito, jasne a zrozumiteľne všetky zmluvné podmienky ohľadom
výšky a spôsobu platenia zmenkovej sumy pre žalovaného. Podstatné je aj to, že výška zmenkovej sumy
v čase jej vyplnenia závisela výlučne od veriteľa, o ktorej nemal žalovaný vopred žiadnu vedomosť. Jej
obsahom bol najmä súhlas vystaviteľa s tým, aby mohol veriteľ vyplniť do blankozmenky údaj o výške
zmenkovej sumy a jej splatnosť. Žalovanému nebola Dohoda o vyplnení zmenky vôbec predložená na
podpis, rovnako ako ani VPPÚ.

79. Dohoda o vyplnení zmenky tak nebola dohodnutá individuálne, preto spĺňa všetky zákonné
predpoklady neprijateľnej podmienky, ako ju má na mysli úprava obsiahnutá v § 52 ods. 2 a § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak podmienky platenia zmenky neboli dojednané individuálne, ide
o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Takéto dojednanie, ktoré
umožnilo veriteľovi - dodávateľovi len z toho dôvodu, že žalovaný musel na zabezpečenie návratnosti
úveru vystaviť blankozmenku „na rad“, previesť zmenku na tretiu osobu, proti ktorej sa spotrebiteľ
nemohol brániť, resp. len s problémami a nemohol vzniesť voči novému majiteľovi zmenky tzv. kauzálne
námietky podľa § 17 ZZŠ v znení do dňa 22.12.2015, ktoré by inak, ak by veriteľ nebol mohol
zmenku previesť, a teda keby ju bol vystavil ako rekta zmenku, bol mohol voči veriteľovi a remitentovi
zmenky vzniesť, posúdil odvolací súd ako konanie, ktoré obchádza účel právnych predpisov na ochranu
spotrebiteľa.

80. V prípade zmenky „na rad“ totiž dochádza jej jednoduchým prevodom k podstatnému sťaženiu
postavenia zmenkového dlžníka voči novému majiteľovi zmenky, pretože pri uplatnení námietok



týkajúcich sa pôvodného vzťahu so svojim veriteľom v konaní, ktoré voči nemu už vedie nový majiteľ
zmenky, musel splniť podmienky v zmysle cit. § 17 ods. 1 ZZŠ platného do 22. 12. 2015.

81. Odvolací súd preto dospel k záveru, že ak nebola v zmenkovej dohode obsiahnutej v Dohode
o vyplnení zmenky vylúčená prevoditeľnosť zmenky rubopisom, potom takáto dohoda - zmluva
obsahovala dojednanie, ktoré nesporne spôsobuje na ujmu spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán, nemôže spĺňať náležiosti individuálne dohodnutej podmienky úverovej zmluvy,
preto je pre rozpor s § 52 ods. 2 OZ neplatná.

82. Okrem toho, že odvolací súd posúdil Dohodu o vyplnení zmenky ako neplatnú pre rozpor s § 52 ods.
2, v nadväznosti na § 53 ods. 1 OZ, je neplatnou aj podľa § 39 OZ, pretože bola vyplnená v rozpore s § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.Z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu 05.05.2010. Dohoda
o vyplnení zmenky uvedená vo VPPÚ umožňovala vystavenie blankozmenky s tým, že zmenková suma
bola v čase vyplnenia ponechaná výlučne na vôli veriteľa, ktorý do nej doplnil úroky, poplatky a zmluvné
pokuty, na zaplatenie ktorých veriteľovi a remitentovi právo nevzniklo, v dôsledku čoho odvolací súd
posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov.

83. Takýto právny názor odvolacieho súdu vyplýva z gramatického výkladu § 52 ods. 1 a 2 a 53 ods.
1 OZ, ale aj § 4 zák. o spotrebiteľských úveroch v znení do prijatia zák. č. 129/2010 Z.z., keďže každý
veriteľ je povinný si počínať tak, aby boli zachované práva dlžníka, a naopak tá istá povinnosť platí aj
pre dlžníka vo vzťahu k právam veriteľa.

84. Spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o. nepostupovala zákonným spôsobom, keď uzavrela s žalovaným
zmenkovú dohodu - zmluvu o kauze zmenky, t.j. o dôvode, pre ktorý žalovaný vystavil v prospech
spoločnosti vlastnú blankozmenku „na rad“ (ordre zmenku), a nie zmenku - „nie na rad“ (rektazmenku).

85. Zmenka nie je zmluvou, preto zmenková dohoda obsiahnutá v Dohode o vyplnení zmenky
nespôsobuje jej neplatnosť podľa Zákona zmenkového a šekového, avšak zakladá dôvodnú obranu
vo forme kauzálnych námietok dlžníka proti povinnosti zaplatiť zmenku nielen remitentovi, ale aj
indosatárovi, ktorý ju ani nesmel podľa ustanovenia § 4 ods.6 zák. 258/2001 Z.z. prijať. Pritom žalobcovi
muselo byť pri indosácii zmenky od spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zrejmé, že ak sú zmenkovými
dlžníkmi výlučne fyzické osoby a ak boli na zmenkách uvedené čísla zmluvy, že tieto boli vystavené na
zabezpečenie návratnosti peňažných prostriedkov pre pôvodného majiteľa prevádzanej zmenky, ktorý
bol aj veriteľom dlžníka, inak by nebol mal informácie o tom, koľko zo zmenkovej sumy na splátky úveru
už dlžník spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. zaplatil a o akú sumu zníži ním uplatňovaný nárok zo zmenky.
Musel preto vedieť, že sa jedná o zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, keď v niektorých
návrhoch žaloval nielen znížené sumy o splátky úveru, ale aj len zmenkovú úroky a odmenu. Takéto
údaje mohol zistiť len z podkladov predložených mu zo strany pôvodného veriteľa POHOTOVOSŤ, s. r.
o. Vedel nielen to, že sa jedná o zmenky „na rad“, keďže boli na neho indosované, ale aj to, že medzi
dlžníkom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, bez
ktorej by len ťažko mohol zo samotnej zmenky zistiť všetky relevantné údaje pre uplatnenie nárokov
zo zmenky.

86. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že záväzok žalovaného ako spotrebiteľa
k založeniu zmenkovej obligácie je neplatný, v dôsledku čoho nemohol pôvodný majiteľ previesť
na nového nadobúdateľa zmenky práva, ktoré platne nenadobudol. Kauzálne námietky vznesené
žalovaným sú pre rozpor Dohody o vyplnení zmenky so zákonom dôvodné a žalovaný ako dlžník nie
je povinný majiteľovi na zmenku plniť.

87. Keďže odvolací súd čiastočné späťvzatie návrhu ohľadom 0,19% zmenkového úroku zo zmenkovej
sumy pre nesúhlas žalovaného nepripustil, bola predmetom prejednania aj táto časť rozhodnutia
napadnutá odvolaním žalovaného.

88. Zmenkový úrok 0,25% denne, ktorého ročná sadzba dosahuje až 91,25% je nielenže dohodnutý
v rozpore s dobrými mravmi, čo je v hrubom nepomere k poskytnutému plneniu, ako aj vo vzťahu k
zabezpečovanej povinnosti dlžníka plniť dlh riadne a včas, ale je dohodnutý aj neplatne, pretože zmenka
nie je zmluva.



89. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu nie je
v prvej výrokovej vete vecne správne, preto ho podľa § 388 ods. 1 CSP zmenil tak, že návrh žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

90. O trovách prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.2 a § 262 ods.1 a § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu, ktorý bol v prvostupňovom konaní úspešný.

91. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný.

92. O výške náhrady trov prvostupňového, ako aj odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2
v nadväznosti na § 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

93. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 9C/491/2013

    zmenené

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje