Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/928/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913207206 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913207206.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej v právnej veci žalobcu Stredoslovenská energetika-Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanému T. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. L., H. Q. XX, štátny občan SR, zast. právnym zástupcom JUDr. Martin Landl, advokát, so sídlom Lučenec, Rázusova 47/4825 o zaplatenie 1.468,27 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C 330/2013-109 zo dňa 10. 04. 2015 takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 8C 330/2013-109 zo dňa 10. 04. 2015 z r u š u j e a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie odporcovi (žalovanému) uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (žalobcovi) sumu 1 468,27 € s 9% úrokom z omeškania ročne od 03. 05. 2012 až do zaplatenia, ako i sumu 88 € titulom trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň uložil odporcovi (žalovanému) povinnosť zaplatiť na účet predchádzajúceho právneho zástupcu navrhovateľa (žalobcu) sumu 258,05 € titulom trov právneho zastúpenia žalobcu. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si návrhom doručeným súdu dňa 22. 05. 2013 uplatnil nárok proti žalovanému vo výške 1 468,27 € titulom neoprávneného odberu elektriny. Žalobca uviedol, že na odbernom mieste žalovaného zistil dňa 02. 04. 2012, že boli falošne ciachované blomby M 5302 v počte 3 kusov, čo bolo kvalifikované ako neoprávnený odber v zmysle § 39 zák. č. 656/2004 Z. z.. V zmysle § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. zákona, je ten, kto elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Jedná sa o absolútnu objektívnu zodpovednosť za spôsobený protiprávny stav. Výška škody bola vypočítaná v súlade s Vyhl. č. 154 /2005 Z.z.. Súčasťou takto vyčíslenej škody je i zisťovací poplatok vo výške 249,60 €. 3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť, z dôvodu, že nebolo preukázané, že neoprávnený odber vykonal, odberné miesto je prípustné aj tretím osobám, spochybnil celú fotodokumentáciu, ktorá bola súdu predložená. V danom období mal odobraté najväčšie množstvo elektrickej energii, čo vyplývalo z faktúr. 4. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 39 ods. 1 a 2 Zákona č. 656/2004 Z. z. podľa § 1 ods. 1 písm. a/ ods. 2,4 písm. b/, odsek 5 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z.. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobcovi vznikla škoda, keďže žalobca je držiteľom povolenia na distribúciu elektriny a je vlastníkom a prevádzkovateľom distribučnej sústavy. Žalobca je pripojený k SEPS a ďalej pripája k svojej distribučnej sústave odberateľov v zmysle technických podmienok a obchodných podmienok pripojenia. Je povinný zabezpečiť meranie všetkej elektriny, ktorá je dodaná z jeho distribučnej sústavy odberateľom a je tiež povinný viesť evidenciu odberateľov. Ak niekto neoprávnene odoberie elektrinu z distribučnej sústavy, ide o elektrinu, ktorá bola dodaná do distribučnej sústavy žalobcu z prenosovej sústavy, ktorá nebola k žiadnemu odbernému miestu priradená a odmeraná. Neoprávnene odobratá elektrina z distribučnej sústavy ide na žalobcu, ktorú musí uhradiť prenosovej sústave SEPS, resp. priamo výrobcovi, ktorý elektrinu do prenosovej sústavy dodal. Poškodeným subjektom je žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorému neoprávneným odberom vznikla škoda. 5. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon - neoprávnený odber, vzniknutá škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, s poukazom na ust. zák. č. 656/2004 Z.z. a na základe vykonaného dokazovania žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, pričom žalovaný zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie, pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber, dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil sám odberateľ. Poukázal na to, že ust. § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 jednoznačne hovorí o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla, nie o škode, ktorú spôsobil. V konaní bol preukázaný neoprávnený odber elektriny a to v súlade s § 39 ods. 1 písm. c/ t.j. poškodením plomby. 6. Súd prvej inštancie mal za to, že pokiaľ ide o výšku škody, táto bola uplatnená a vypočítaná v zmysle vyhl. MH SR č. 154/2005 Z.z. a to vo výške 1 218,60 €. Zároveň mal preukázané aj náklady so zisťovaním neoprávneného odberu vo výške 249,60 €. V súlade s § 517 ods. 1,2 OZ zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania dňom 03. 05. 2012 t.j. nasledujúci deň po splatnosti faktúry. 7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 142 ods. 1 OSP. 8. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. V súlade s § 61 CSP stranami v konaní sú žalobca a žalovaný, preto odvolací súd namiesto pôvodného označenia účastníkov navrhovateľ a odporca, ich označuje žalobca a žalovaný. 10. Proti rozsudku podal v súlade s § 204 zák. č.99/1963 účinného do 01. 06. 2016 (ďalej len OSP) odvolanie žalovaný navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh súd v celom rozsahu zamietne resp. rozhodnutie zruší. Odvolanie podal z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/, d/ a f/ zákona 99/1963 Zb., t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 11. Odvolateľ uviedol, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, z čoho vyplýva jeho nepreskúmateľnosť. Súd sa nevysporiadal s jeho tvrdením, že na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, tvrdenie, že nemal o neoprávnenom odbere vedomosť, tvrdenie, že do elektromeru nezasahoval, tvrdenie, že žalobca nepreukázal, že na predmetnom elektromere boli osadené správne plomby. Súd prvej inštancie sa teda nevyrovnal s jeho argumentmi. 12. Súd neodôvodnil prečo nezobral pri rozhodovaní vo veci samej do úvahy jeho tvrdenie ohľadne nepreukázania skutočnosti žalobcom, že na elektromer boli namontované pôvodné plomby t.j. iné plomby ako tie, ktoré sa na elektromery nachádzali v čase jeho kontroly) tiež jeho argument, že elektromer sa nachádza na verejnom priestranstve, pričom nie je možné, aby on zabezpečil elektromer pred prípadnými zásahmi tretích osôb a tiež sa nezaoberal jeho argumentom ohľadne aplikácii ustanovení spotrebiteľských zmlúv na daný prípad. Súd mal prihliadnuť aj na okolnosť, že bol zrušený zákon 656/2004 Z.z. zák. č. 251/2012 Z.z., ktorý okrem iného upravil aj nové ponímanie zodpovednosti za neoprávnený odber elektrickej energie koncovým odberateľom, najmä čo sa týka sankcie za neoprávnený odber spôsobený porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií, keď podľa nového znenia ak ide o prvý neoprávnený odber odberateľa elektriny v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa ods. 1 písm. c/ výška škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva elektriny určeného pomocou odberového diagramu. Sám zákonodarca teda považoval za potrebné upraviť zodpovednosť za neoprávnený odber elektriny spôsobený porušením zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, priaznivejšie pre prospech koncového odberateľa. V danom prípade ide o prvý neoprávnený odber zistený na odbernom zariadení. 13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedol, že neoprávnený odber bol jednoznačne preukázaný výpoveďami svedkov, v zmysle § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. V súlade s týmto si žalobca vyčíslil škodu, v zmysle § 415 OZ odberateľ je povinný udržiavať odberné elektrické zariadenie v stave, ktorý zodpovedá technickým požiadavkách a to v súlade s § 29 zákona o energetike, vzhľadom na to, že zariadenie bolo nefunkčné, lebo do meracieho zariadenia bolo zasahované a tým nespĺňalo požiadavky zákonného meradla, nebolo možné použiť nameranú spotrebu, ktorá bola na ňom uvedená, číselník bol úplne rozhádzaný resp. čísla neboli v jednej línii. 14. Odvolateľ vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu poukázal na to, že samotný právny predpis nemožno vykladať len z hľadiska textu zákona a to ani keď sa tento môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale je potrebné ho vykladať podľa zmyslu a účelu zákona, ako aj v záujme ochrany ústavnoprávnych princípov vrátane ochrany základných práv. V tomto prípade je potrebné, aby súd pri rozhodovaní vo veciach bral do úvahy aj zmysel a účel, pre ktorý bol zákon prijatý prípadne jeho zmenu v čase, cieľ pre ktorý sa zákon prijal a najmä princíp spravodlivosti. Súd sa môže odchýliť od právnej normy v prípade, že rozhodnutie v súlade s touto právnou normou by bolo extrémne nespravodlivé. Za extrémne nespravodlivé v tejto súvislosti považuje najmä skutočnosť, že výška údajnej škody, ktorá vznikla žalobcovi bola vyčíslená síce v súlade s vyhláškou, ale nie je vôbec zrejmé, či k neoprávnenému odberu došlo a ak áno, v akej výške. Považuje svoju zodpovednosť a s tým súvisiacu povinnosť zaplatiť pomerne vysokú peňažnú sumu za údajný neoprávnený odber za extrémne nesúhlasné s princípom spravodlivosti a práve pre túto skutočnosť by to súd pri rozhodovaní mal zohľadniť. Žalovaný tiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu ČR zo dňa 01. 04. 2014 sp. zn. PL ÚS 29/2013, kedy sa súdy Českej republiky priklonili k názoru, že danú vyhlášku nie je možné mechanicky aplikovať, ale súd mal prihliadať na špecifické okolnosti každého prípadu, tak aby sa zistená škoda, čo najviac priblížila skutočnej škode. 15. Žalobca zotrval na svojich vyjadreniach. 16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP. 17. Predmetom konania je nárok uplatnený žalobcom voči žalovanému za neoprávnený odber elektriny. 18. Odvolací súd považoval za neodôvodnenú o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, nevysporiadal sa s jeho tvrdením, že na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, že nemal o neoprávnenom odbere vedomosť, tvrdením, že do elektromeru nezasahoval, že žalobca nepreukázal, že na predmetnom elektromere boli osadené správne plomby, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie v tejto časti, uviedol, ktoré ustanovenie zákona aplikoval na danú vec a aké právne závery vyvodil, v žiadnom prípade nemožno považovať za nesprávne, že súd rozhodnutie neodôvodniť podľa predstáv žalobcu. Súd prvej inštancie na danú vec aplikoval správny zákon č. 656/2004 Z.z. k zisteniu neoprávneného odberu došlo 02.04.2012. 19. Súd prvej inštancie správne na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny úkon - neoprávnený odber, vzniknutá škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, s poukazom na ust. zák. č. 656/2004 Z.z. Správny je aj záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalovaného, pričom žalovaný zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na zavinenie, pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber, dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil sám odberateľ, ust. § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. jednoznačne hovorí o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá neoprávneným odberom vznikla. V konaní bol preukázaný neoprávnený odber elektriny a to v súlade s § 39 ods. 1 písm. c/ t.j. poškodením plomby, na základe svedeckých výpovedí bolo preukázané, že plomby na elektromere boli poškodené, neoprávnený odber elektriny bol vyvodený z manipulácie s elektromerom. 20. Súd prvej inštancie výšku nároku - náhradu škody posúdil v súlade s vyhl. č. 154/2005 Z.z.. Pokiaľ však ide o výšku priznanej sumy, titulom náhrady škody súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne úvahy na základe, ktorých považoval vzhľadom na veľký rozdiel medzi bežnou ročnou spotrebou elektriny žalovaným a nárokom uplatneným žalobcom za jeden mesiac za súladný s princípom spravodlivosti. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na nález Ústavného súdu ČR I.ÚS 688/15 zo dňa 11.08.2015. 21. Odvolací súd udáva, že pokiaľ ide o náhradu škody v občianskom práve táto plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť sankciou za neoprávnený odber. V danom prípade výška škody, ktorú má žalovaný podľa rozhodnutia zaplatiť je 1 468,27 € za 30 dní neoprávneného odberu, čo je výrazný rozdiel oproti jeho bežnej spotrebe, ktorú spotreboval či už pred neoprávneným odberom, alebo neskôr. Potom pri takto výraznom rozdiele je potrebné, aby súd oprel rozhodnutie o nejaké dôkazy preukazujúce, že žalovaný skutočne v období neoprávneného odberu takéto množstvo elektriny spotreboval a poškodený utrpel takúto výraznú škodu. Pokiaľ dôkazy, na ktorých by mohol takýto záver založiť, súd k dispozícií nemá, nemôže mechanicky akceptovať výšku škody vypočítanú výlučne podľa vykonávacích predpisov k energetickému zákonu. Pokiaľ je žalovaný nútený bez akéhokoľvek dôkazu o skutočne spôsobenej škode platiť za spotrebu elektriny niekoľkonásobne viac, keď ako sa javí z predložených dokladov - za obdobie 02. 06. 2011 až 12. 06. 2012 celkovo mal žalovaný zaplatiť za dodávku elektriny 653,92 € t.j. za 12 mesiacov, pričom v danom prípade za mesiac má uhradiť sumu 1 468,27 €, pričom spotreboval 3 723 kW a za obdobie predchádzajúcich troch rokov sa javí, že v priemere mal menšiu celkovú ročnú spotrebu, výška náhrady škody vypočítaná podľa vyhl. č. 154/2005 Z.z, sa javí, že kladie na žalovaného neprimerané a nadmerné bremeno v rozpore s jeho právom na ochranu majetku. Vzhľadom k takto javiacemu sa výraznému rozdielu súd musí právnu úpravu vykladať ústavno-komfortným spôsobom. Pokiaľ sa javí, že v danom prípade by výpočet náhrady škody podľa vyhlášky nezaisťoval len naplnenie kompenzačného princípu, je súd povinný vyhlášku neaplikovať, alebo ju aplikovať len sčasti a vo zvyšku postupovať podľa všeobecnej občiansko-právnej úpravy postavenej na princípe úhrady skutočne vzniknutej škody. 22. Odvolací súd podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1468,27 Eur s prísl. a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude zistiť, aký je rozdiel medzi bežnou spotrebou elektriny, resp. najväčšou možnou spotrebou elektriny žalovaným, v prípade, že bude zistené, že ide o tak vysoký rozdiel, kedy sa javí, že už je porušený princíp kompenzácie z uplatňovaného titulu náhrady škody je na žalobcovi, aby s určitou mierou pravdepodobnosti preukázal, že také množstvo elektriny bolo skutočne odobraté a jemu vznikla taká vysoká škoda. Pokiaľ sa to žalobcovi nepodarí, tak o výške škody musí súd rozhodnúť podľa spravodlivého uváženia jednotlivých okolností. Pri tejto úvahe súd zohľadní všetky okolnosti, ktoré ho môžu v maximálnej miere priblížiť k stanoveniu skutočnej výšky spôsobenej škody to sú napr. v tomto prípade informácia o spotrebe elektriny z predchádzajúcich období, nasledujúcich období, prípadne informácie o spotrebičoch na odbernom mieste atď. Pričom je nevyhnutné, aby jednotlivé východiská, úvahy a závery okresného súdu našli konkrétne vyjadrenie aj v odôvodnení rozhodnutia. 23. V súlade s § 379 CSP odvolací súd zrušil aj závislý výrok o náhrade trov konania. 24. V súlade s § 396 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov medzi účastníkmi súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. 25. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).