Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/213/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913214637 Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913214637.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci navrhovateľa Z. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Q. C. XX, XXX XX Q. C., zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom AK Partizánska 197, Hnúšťa, proti odporcovi: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481, v konaní o zaplatenie 931,18 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/490/2013-74 zo dňa 25. 11. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu potvrdzuje. Navrhovateľovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 931,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 931,18 € od 03. 04. 2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania zodpovedajúce zaplatenému súdnemu poplatku vo výške 20 € a trovy právneho zastúpenia vo výške 628 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol: „Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 931,18 eur s príslušenstvom na tom základe, že v súvislosti s jeho nedôvodným trestným stíhaním mu vznikla škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, pričom ide o trovy obhajoby obhajcovi JUDr. Jánovi Čipkovi. Podaním zo dňa 31.1.2012 požiadal v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodov uvedených v § 4 ods. 1, písm. e/ bod 1 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Rim. Sobote, sp. zn. 1Pv 787/08 z 5.3.2010, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť zo dňa 4.2.2010 proti rozhodnutiu povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote ČVS: ORP-1767/1-OSV-RS-2008 zo dňa 2.1.2010, ktorým bolo voči nemu začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 26.9.2008 v Obci E. mal údermi a kopaním zbiť poškodeného X. L., čím mu mal spôsobiť zlomeninu čeľuste, ktoré zranenie si vyžiadalo u poškodeného dobu liečby v trvaní 35 dní. V konečnom dôsledku bol spod obžaloby oslobodený, ale celé trestné konanie voči jeho osobe bolo nedôvodné. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky mu dňa 2.4.2012 oznámila, že považuje jeho žiadosť na náhradu škody v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto odmietla. Príslušnosť Generálnej prokuratúry SR ako orgánu verejnej moci, ktorý koná v mene štátu vo veci náhrady škody odvodzuje od ustanovenia § 4 ods. 1, písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodu, že škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v trestnom konaní. Prokurátor totiž zamietol sťažnosť proti uzneseniu povereného príslušníka PZ a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. 3Ro/586/2013 zo dňa 18.10.2013 a odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy. Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom okrem iného tvrdil, že v súlade s ustanovením § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. možno právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Rozhodnutie Okresnej prokuratúry Rim. Sobota, sp. zn. 1Pv 787/08 z 5.3.2010 nikdy nebolo zmenené ani zrušené príslušným orgánom pre jeho nezákonnosť. Ďalej tvrdil, že v súlade s ustálenou judikatúrou v prípade, ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania, prípadne k oslobodeniu spod obžaloby, za nezákonné je možné považovať len uznesenie o vznesení obvinenia, nie však uznesenie prokurátora, ktorý zamietol sťažnosť obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia. Uznesenie o vznesení obvinenia je rozhodnutie, ktoré je predbežne vykonateľné a teda účinky voči obvinenému má odo dňa jeho vydania bez ohľadu na jeho doručenie adresátovi. Navrhovateľovi teda vznikla škoda len a výlučne uznesením o vznesení obvinenia, ktoré vydal vyšetrovateľ. Rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Rim. Sobota, sp. zn. 1Pv 787/08 z 5.3.2010 nebolo nikdy zrušené alebo zmenené pre jeho nezákonnosť a nie je ho možné za nezákonné považovať ani v zmysle ustálenej judikatúry. Z týchto dôvodov žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť a tiež tvrdil, že v priebehu dokazovania v trestnej veci na Okresnom súde v Rim. Sobote bolo preukázané, že navrhovateľ s poškodeným vyšli z vinárne v Klenovci za účelom bitky a teda, že obvinenie si navrhovateľ zavinil sám. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu, výsluchom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, výsluchom zástupcu odporcu, oboznámil sa s faktúrami predloženými právnym zástupcom navrhovateľa, výpisom z účtu Z. C., kópiou návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, písomnými vyjadreniami účastníkov, oznámeniami Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 15.10.2012, Ministerstva vnútra SR zo dňa 12.12.2012 a Generálnej prokuratúry SR zo dňa 12.5.2014, vypočul svedkyňu O. E. a oboznámil sa s obsahom pripojeného spisu 3T/234/2010 tunajšieho súdu a po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav: Uznesením OR PZ v Rimavskej Sobote, úradu justičnej a kriminálnej polície PZ, ČVS: ORP-1767/1- OSV-RS-2008 zo dňa 11.11.2008 bolo začaté trestné stíhanie voči navrhovateľovi a vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 26.9.2008 v čase pred 24:00 hod. na ceste pred vinárňou hotela Vepor v Obci E. údermi a kopaním mal navrhovateľ zbiť poškodeného X. L. a spôsobiť mu zlomeninu čeľuste, ktoré zranenie si vyžiadalo u poškodeného dobu liečby v trvaní 35 dní. Uznesením Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote zo dňa 5.3.2010, sp. zn. 1Pv 787/08 bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa zo dňa 4.2.2010, ktorú podal proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ v Rimavskej Sobote o vznesení obvinenia, pretože sťažnosť nie je dôvodná. Okresný prokurátor v Rimavskej Sobote podal dňa 7.12.2010 na Okresnom súde v Rimavskej Sobote obžalobu na navrhovateľa pod sp. zn. 1Pv 787/08-68, pretože vyššie uvedeným konaním mal tento spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Vo veci bolo najprv rozhodnuté trestným rozkazom v konaní 3T/234/10 tunajšieho súdu a navrhovateľ bol odsúdený z predmetného prečinu k trestu odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom a bola určená skúšobná doba jedného roka. Navrhovateľ voči trestnému rozkazu podal odpor a na hlavnom pojednávaní bol navrhovateľ spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku tak, ako to vyplýva z rozsudku tunajšieho súdu č. 3T/234/10 zo dňa 26.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.9.2011, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podaním zo dňa 31.1.2012 navrhovateľ požiadal v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. Generálnu prokuratúru SR Bratislava o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, sp. zn. 1Pv 787/08 zo dňa 5.3.2010 a požiadal o náhradu škody v sume 931,18 eur a to za obhajobu v trestnom konaní, kde svojmu obhajcovi JUDr. Jánovi Čipkovi ako odmenu za advokátske úkony a náhradu hotových výdavkov zaplatil takúto sumu. Odporcovi poslal dňa 8.2.2012 návrh na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu a nesprávnym úradným postupom. Generálna prokuratúra SR mu dňa 2.4.2012 oznámila, že prokuratúra v danom prípade postupovala v medziach platných zákonov a preto jeho žiadosť na náhradu škody považuje v plnom rozsahu za nedôvodnú a túto odmietla. Navrhovateľ podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody aj Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorý bol odstúpený Ministerstvu vnútra SR a z odpovede Ministerstva vnútra SR vyplýva, že pretože v predmetnej veci nebolo zrušené uznesenie vyšetrovateľa ako nezákonné nadriadeným orgánom, ministerstvo má zato, že nedošlo k žiadnemu porušeniu zákona zo strany policajných orgánov Policajného zboru. Následne Ministerstvo vnútra SR odstúpilo žiadosť na Generálnu prokuratúru SR. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 4 ods. 1, písm. f/ zákona č. 514/2003 Z. z. v platnom znení vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, trestnom konaní alebo v správnom konaní. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 cit. zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd mal za preukázané, že navrhovateľovi bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, sp. zn. 1Pv 787/08 z 5.3.2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ Rimavská Sobota, ČVS: ORP-1767/1-OSV-RS-2008 zo dňa 20.1.2010, ktorým bolo voči osobe navrhovateľa začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Nezákonným je aj samotné uznesenie o vznesení obvinenia, avšak nie je tu daná príslušnosť Ministerstva vnútra SR ako orgánu verejnej moci, ktorý má konať v mene štátu, pretože toto nie je možné určiť podľa ust. § 4 ods. 1, písm. b/ cit. zákona, pretože prokurátor zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu príslušníka PZ a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Nie je teda možné nepovažovať toto rozhodnutie prokurátora za nezákonné tak, ako to tvrdí odporca, pretože z rozsudku tun. súdu č. 3T/234/10 z 26.5.2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2To/222/11 z 8.9.2011 vyplýva, že navrhovateľ bol oslobodený spod obžaloby prokurátora a preto toto rozhodnutie súdu má rovnaké právne následky a význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. V prípade, že by prokurátor okresnej prokuratúry rozhodoval vo veci správne, mal vyhovieť sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia a napadnuté rozhodnutie príslušníka PZ zrušiť. V takomto prípade by nebolo pokračované v trestnom stíhaní navrhovateľa a nebola by mu vznikla škoda. Navrhovateľ si zvolil na svoju obhajobu advokáta, ktorému v súlade so zákonom zaplatil odmenu vo výške žalovanej sumy, takto mu teda vznikla škoda na uhradenie ktorej má nárok od odporcu. Súd sa nestotožňuje s tvrdením zástupcu odporcu na pojednávaní, že by z trestného spisu vyplynulo, že navrhovateľ sa dopustil protiprávneho konania a že len z dôvodu nedostatku dôkazov bol oslobodený spod obžaloby a ani s tvrdením, že celý proces si navrhovateľ zapríčinil sám, pretože z odôvodnenia rozsudku tun. súdu č. 3T/234/10 okrem iného vyplýva, že vina obžalovaného v priebehu dokazovania nebola preukázaná a že obžalovaný svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Samotný poškodený XX.X.XXXX, L. od počiatku uvádzal, že zranenia mu spôsobil Z. N., ktorého tvár videl, keď mu zasadil úder päsťou do sánky a spôsobil mu následné zranenia. Aj počas konfrontácie poškodený X. L. jednoznačne za páchateľa označil Z. N.. Vo vzťahu k tvrdeniam zástupcu odporcu na pojednávaní, že je problematické vyúčtovanie trov trestného konania, kde na faktúre je uvedený dátum prevzatia právneho zastupovania navrhovateľa obhajcom dňa 27.4.2011, pričom z trestného spisu vyplýva, že celé konanie sa viedlo v roku 2010, súd uvádza, že sa jedná len o chybu v písaní, preto takéto tvrdenia zástupcu odporcu nepovažuje za relevantné vo vzťahu k vyčísleniu náhrady škody. Z výpovede samotného navrhovateľa na pojednávaní vyplýva, že v roku 2010 tento pracoval ako živnostník pri lesoch, kde si dobre zarobil a to v priemere okolo 1000,- eur mesačne, tieto peniaze dal v hotovosti matke O. E., ktorá ich vložila na účet advokáta v pobočke N. v D. a boli to platby na dvakrát, najprv v sume 708,48 eur a potom doplatok v sume 227,70 eur, pričom v žiadnom prípade to neboli peniaze jeho matky, ktorá ako robotníčka v D. zarába 350,- eur mesačne. Samotná svedkyňa O. E. potvrdila, že odmenu za advokátske úkony pri zastupovaní svojho syna v trestnom konaní JUDr. Jánom Čipkom zaplatila tak, že syn jej dal peniaze, ktoré si zarobil a tieto vložila na účet advokáta, boli to platby na dvakrát tak, ako to uvádzal aj navrhovateľ. Z týchto dôvodov mal súd za preukázané, že nárok navrhovateľa je dôvodný, z dôvodov uvedených vyššie je pasívne legitimovaným v tomto spore odporca, bola dostatočne preukázaná výška škody predloženými faktúrami aj výpismi z účtu právneho zástupcu navrhovateľa z N. pobočky v D., preto súd návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. O povinnosti odporcu zaplatiť úroky z omeškania rozhodol súd podľa § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal právo na náhradu trov konania voči odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd považuje za účelne vynaložené trovy konania súdny poplatok zaplatený navrhovateľom za podaný návrh vo výške 20,- eur a trovy právneho zastúpenia navrhovateľa, ktorý bol v konaní zastúpený advokátom a to za sedem úkonov právnej pomoci po 51,45 eur podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení (prevzatie a príprava zastupovania, návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody, návrh na začatie konania, vyjadrenie k odporu, vyjadrenie vo veci samej, účasť na pojednávaní a účasť na druhom pojednávaní), súd nepovažuje za dôvodné uplatnenie úkonu za dôkazný návrh zo dňa 2.10.2014 v sume 51,45 eur, pretože je to len žiadosť, aby svedkyňa O. E. bola na súdom nariadený termín predvolaná písomne a boli predložené potvrdenia o vklade peňazí v hotovosti. Ďalej súd považuje za účelný aj úkon - ďalšia porada s klientom vo výške 25,72 eur v zmysle § 10 a § 13a/2d zákona č. 655/2004 Z. z. Priznané trovy právneho zastúpenia pozostávajú ďalej z režijných paušálov a to 2 x po 7,63 eur, 1 x 7,81 eur a 5 x po 8,04 eur, teda spolu 457,18 eur + 20 % DPH a tieto trovy pozostávajú aj z náhrady trov cestovného právneho zástupcu navrhovateľa v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach súdu dňa 23.9.2014 a 25.11.2014 na ceste D. - Q. K. a späť vo výške 12,95 eur a 12,84 eur ako aj z náhrady za stratu času vo výške 13,40 eur x 4, teda spolu 53,60 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 628,- eur. Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je odporca povinný uhradiť navrhovateľovi trovy konania na účet jeho právneho zástupcu“. 3. Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že okresný súd svoj rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľovi bola spôsobená škoda nezákonným rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote, sp. zn. 1Pv 787/08 z 05. 03. 2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu povereného príslušníka OR PZ Rimavská Sobota ČVS: ORP-1767/1-OSV-RS-2008 zo dňa 20. 01. 2010, ktorým bolo voči osobe navrhovateľa vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Uvedené rozhodnutie okresného súdu označil odporca v odvolaní za nezákonné - také, ktorým bol porušený zákon. V uvedenej súvislosti poukázal odporca v odvolaní na ust. § 7 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Ďalej odporca v odvolaní poukázal na ust. § 6 ods. 1 a ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, podľa ktorého „ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu“. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní uviedol, že týmito ustanoveniami sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil a pochybil, ak si vymedzil oprávnenie hodnotiť zákonnosť rozhodovania prokurátora o sťažnosti obvinenej osoby, ktorá má v tomto konaní právne postavenie navrhovateľa. Zdôraznil, že postup a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní môžu hodnotiť len a výlučne im hierarchicky nadriadené orgány činné v trestnom konaní, v žiadnom prípade tak nesmie postupovať súd konajúci v režime Občianskeho súdneho poriadku. Súd prvého stupňa podľa odporcu nebol oprávnený zaujímať akékoľvek stanoviská k zákonnosti, či správnosti akýchkoľvek rozhodnutí prokurátora, ani na základe takýchto úvah rozhodovať o vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi jej vznikom a rozhodnutím prokurátora. Tým, že súd prvého stupňa na základe takejto úvahy rozhodol, porušil podľa odporcu nielen ust. § 7 ods. 2 OSP, ale vybočil aj z ustálenej súdnej praxe, ktorá rešpektuje právnu fikciu nezákonného rozhodnutia v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby len v prípade uznesenia o vznesení obvinenia. U iného rozhodnutia ustálená súdna prax takúto fikciu neuznáva a preto akékoľvek iné rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní môžu súdy konajúce v režime Občianskeho súdneho poriadku považovať za podklad nároku na náhradu škody až po ich zrušení oprávneným orgánom. V závere odvolania odporca navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici jeho odvolaniu vyhovel. 4. K obsahu odvolania odporcu sa vyjadril navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že s odvolaním odporcu nesúhlasí a rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne. Poukázal na to, že v žalobe o náhradu škody v bode 1. uviedol, že škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota sp. zn. 1Pv 787/08 z 05. 03. 2010, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti uzneseniu povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, Oddelenie skráteného vyšetrovania Rimavská Sobota ČVS:ORP-1767/1-OSV-RS-2008 zo dňa 20. 01. 2010, ktorým bolo voči jeho osobe začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. V žalobe zároveň uviedol, že za nezákonné považuje aj uznesenie o vznesení obvinenia. Generálnu prokuratúru SR, ako orgán príslušný konať v mene štátu, označil z toho dôvodu, že príslušnosť Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ako orgánu verejnej moci, ktorý má konať v mene štátu vo veci náhrady škody nie je možné určiť podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z., lebo prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu povereného príslušníka PZ a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu zdôraznil, že v prejednávanej veci nie je sporné to, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T 234/2010 z 26. 05. 2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To 222/11 z 08. 09. 2011 bol podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora. Rozhodnutie súdu o jeho oslobodení spod obžaloby má rovnaké právne následky a význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť. V prípade ak by prokurátor okresnej prokuratúry rozhodoval vo veci správne, mal sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniu o vznesení obvinenia vyhovieť a napadnuté rozhodnutie povereného príslušníka PZ zrušiť. Podľa názoru navrhovateľa, štát sa nemôže zbaviť zodpovedností za postup orgánov činných v trestnom konaní, ak sa ich úradný postup na základe nezákonného rozhodnutia o vznesení obvinenia ukáže byť ako nesprávny. Prvostupňový súd v odvolaním napadnutom rozsudku podľa navrhovateľa dostatočne podrobne hmotnoprávne odôvodnil skutkové zistenia a preto odôvodnenie jeho rozhodnutia považuje za presvedčivé. K dôvodom odvolania odporcu poznamenal, že by bolo v rozpore so záujmami poškodených osôb ak by bolo nevyhnutné prísne trvať na zrušení rozhodnutia prokurátora, ktoré z hľadiska procesno-právnych ustanovení Trestného poriadku a ani iných všeobecne záväzných právnych predpisov v čase keď navrhovateľovi vznikla škoda nebolo možné dosiahnuť. Napriek nedôvodnému trestnému stíhaniu a vzniku škody by sa navrhovateľ nemohol domáhať náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní. Za takúto škodu zodpovedá štát a preto je potrebné rozsudok okresného súdu považovať za zákonný a spravodlivý. V závere vyjadrenia k odvolaniu odporcu navrhovateľ uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a zároveň si uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 71,81 €. 5. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie odporcu v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 378 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 6. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že okresný súd z hľadiska procesného postupoval podľa príslušných ustanovení zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej do 30. 06. 2016. 7. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, kde sa v Piatej časti označenej ako Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia v § 470 ods. 1 a 2, veta prvá uvádza, že: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované“. Z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2, veta prvá CSP vyplýva, že ak aj podal odporca odvolanie za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy uskutočnenej Občianskym súdnym poriadkom, tak účinky podaného odvolania zostávajú zachované, len odvolací súd toto odvolanie prejedná už podľa príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, t. j. podľa právnej úpravy platnej a účinnej od 01. 07. 2016. 8. Po preskúmaní správnosti záverov okresného súdu z hľadiska odvolacích námietok odporcu odvolací súd uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu je vecne správny. 9. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa ust. § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora. Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (§ 38 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre). 10. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením vydaným povereným príslušníkom Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, Úrad justičnej a kriminálnej polície PZ, Oddelenie skráteného vyšetrovania, ČVS: ORP-1767/1-OVS-RS-2008 zo dňa 11. 11. 2008 bolo voči osobe navrhovateľa začaté trestné stíhanie a uznesením zo dňa 20. 01. 2010 bolo voči osobe navrhovateľa vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1 Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia podal navrhovateľ sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote uznesením sp. zn. 1Pv 787/08-44 zo dňa 05. 03. 2010 zamietol ako nedôvodnú. Dňa 07. 12. 2010 podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote na Okresnom súde Rimavská Sobota na navrhovateľa obžalobu sp. zn. 1Pv 787/08-68, pretože dospel k záveru, že konaním navrhovateľa došlo k spáchaniu prečinu ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1 Trestného zákona. Dňa 21. 12. 2010 vydal Okresný súd Rimavská Sobota v predmetnej veci trestný rozkaz sp. zn. 3T/234/10. Voči uvedenému trestnému rozkazu podal navrhovateľ odpor. Rozsudkom sp. zn. 3T/234/10 zo dňa 26. 05. 2011 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08. 09. 2011) Okresný súd Rimavská Sobota navrhovateľa spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal navrhovateľ (obžalovaný). Proti predmetnému rozsudku okresného súdu podal prokurátor odvolanie; Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením sp. zn. 2 To 222/11 zo dňa 08. 09. 2011 odvolanie okresného prokurátora zamietol. 11. Z uvedeného je zrejmé, že vzhľadom na vyššie popísané skutkové okolnosti je Generálna prokuratúra SR tým orgánom, ktorý má v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. v danej veci konať, pretože pre konanie Ministerstva spravodlivosti SR a Ministerstva vnútra SR nie sú v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a) a písm. b) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. splnené podmienky. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8 Cdo 289/2014 zo dňa 14. 10. 2015, kde NS SR uvádza: „ak v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, tak orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zák. č. 412/2012 Z. z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra SR. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne súd z úradnej povinnosti.“ 12. Pokiaľ teda okresný súd žalobe voči odporcovi vyhovel, tak postupoval v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z. a tiež v súlade s citovaným rozhodnutím NS SR sp. zn. 8 Cdo 289/2014 zo dňa 14. 10. 2015. Pokiaľ ide o odvolacie námietky odporcu, v rámci ktorých odporca namietal, že okresný súd postupoval v rozpore s ust. § 7 ods. 2 OSP a v rozpore s ust. § 6 ods. 1 a 3 zák. č 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z. z., odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie námietky odporcu sú neopodstatnené, pretože zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci predstavuje špeciálnu právnu úpravu vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá predpokladá riešenie otázok súvisiacich so správnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní a zákonnosťou rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, príslušným súdom v občianskom súdnom konaní v rozsahu vymedzenom citovaným zákonom č. 514/2003 Z. z.. Ak sa teda okresný súd zaoberal tým, či rozhodnutie prokurátora o zamietnutí sťažnosti navrhovateľa (obvineného v trestnom konaní) proti uzneseniu ČVS: ORP-1767/1-OVS-RS-2008 zo dňa 20. 01. 2010 bolo zákonné alebo nie, nepostupoval v rozpore s ust. § 7 ods. 2 OSP (tým, že podľa odporcu neprípustným spôsobom hodnotil postup a rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré podľa odporcu môžu výlučne hodnotiť len im hierarchicky nadriadené orgány), tak ako to nesprávne v odvolaní tvrdí odporca. Rovnako nesprávna je aj argumentácia odporcu o tom, že okresný súd nebol oprávnený zaujímať akékoľvek stanovisko k zákonnosti, či správnosti rozhodnutia prokurátora a že vybočil z ustálenej súdnej praxe, keď nerešpektoval právnu fikciu nezákonnosti rozhodnutia, ktorá platí len pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby v prípade uznesenia o vznesení obvinenia, pretože z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu je zrejmé, že okresný súd mal za preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda (v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z.) nezákonným rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote sp. zn. 1Pv 787/08 zo dňa 05. 03. 2010, ktorým bola zamietnutá sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu OR PZ Rimavská Sobota sp. zn. ČVS: ORP-1767/1-OVS- RS-2008 zo dňa 20. 01. 2010. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že uznesením sp. zn. ČVS: ORP-1767/1-OVS-RS-2008 zo dňa 20. 01. 2010 bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie a nie začaté trestné stíhanie ( to bolo začaté uznesením zo dňa 11. 11. 2008), čo znamená, že aj keď okresný súd v texte odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku pri uznesení zo dňa 20. 01. 2010 na strane 4, v šiestom odseku zhora nesprávne uviedol, že ide o uznesenie o začatí trestného stíhania a zároveň o uznesenie o vznesení obvinenia, z ďalšieho textu odôvodnenia predmetného rozsudku vyplýva, že okresnému súdu bolo známe, že povereným príslušníkom PZ boli vydané dve uznesenia a to uznesenie zo dňa 11. 11. 2008 (ktorým bolo začaté trestné stíhanie) a uznesenie zo dňa 20. 01. 2010 (ktorým bolo vznesené obvinenie), čo znamená, že táto nepresnosť uvedená v texte odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu nemá vplyv na správnosť rozhodnutia okresného súdu, pretože rozhodnutím okresného súdu nedošlo k vybočeniu z ustálenej súdnej praxe, ktorá rešpektuje právnu fikciu nezákonného rozhodnutia v prípade oslobodenia spod obžaloby potom, čo bolo proti obvinenému vznesené obvinenie (a podaná obžaloba), tak ako to tvrdí v odvolaní odporca, keďže okresný súd za nezákonné rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote považoval uznesenie o zamietnutí sťažnosti navrhovateľa proti uzneseniu zo dňa 20. 01. 2010, t. j. proti uzneseniu sp. zn. ČVS: ORP-1767/1-OVS-RS-2008, ktorým bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie za prečin ublíženia na zdraví podľa ust. § 156 ods. 1 Trestného zákona. 13. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa ust. § 378 ods. 1,2 CSP potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 CSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. O výške priznanej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia podľa ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvého stupňa. 15. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).