Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 2To/17/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914010697 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914010697.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obž. K. H., stíhaného pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.d/ Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 17.marca 2016, o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T 184/2014 zo dňa 20.10.2015, takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr.por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 2T/184/2014 zo dňa 20.10.2015 bol obž. K. H. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora pre skutok podľa obžaloby právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. d/ Tr.zák. a prečin krivej výpovede a krivej prísahy v štádiu návodu podľa § 21 ods. 1 písm.b/, § 346 ods. 1 Tr.zák. , ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že 26.03.2014 v čase o 16,30 h telefonicky z presne nezisteného miesta sa vyhrážal V. Q., ktorý sa vtom čase nachádzal na adrese svojho trvalého pobytu v H. J. XX, že keď pustia jeho syna K. H., nar. XX.XX.XXXX, tak ten ho zbije a následne 26.03.2014 asi o 17,45 h v spálni rodinného domu XXX v H. J., okres I. T. navádzal V. Q., aby stiahoi svoju výpoveď a aby na polícii povedal, že bol s K. H., nar. XX.XX.XXXX a L. K., nar. XX.XX.XXXX, 25.03.2014 vo Z. predať telefón, lebo tak vypovedal aj K. H. a L. K. a že potom z toho nebude mať problém on, ani K. H., ani L. K., pričom tieto vyhrážky telefonoval a následne navádzal V. Q. na zmenu výpovede za účelom pôsobiť na svedka v prebiehajúcom trestnom konaní vedenom pod GVS:ORP-152/1-VYS-RS-2014 na Odbore kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote, vo veci obvinených K. H. a L. K., stíhaných za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona, § 20 Tr. zákona, v ktorej veci V. Q. vypovedal ako svedok 25.03.2014 o 22.55 h a následne po vyššie uvedených vyhrážkach zo strany páchateľa v obave, že tieto vyhrážky uskutoční 26.03.2014 o 20.15 h po vznesení obvinenia K. H. a L. K. za vyššie citovaný zločin pri výsluchu v procesnom postavení svedka odmietol vypovedať. Okresný súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by obžalovaný K. H. spáchal skutok takým spôsobom, ako je to presne popísané v obžalobe a preto svojím konaním ani nemohol naplniť všetky zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm.d/ Tr.zák., keďže nebolo preukázané, že by v trestnom konaní použil hrozbu násilia, aby pôsobil na svedka a tiež nebolo preukázané, aby naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu krivej výpovede a krivej prísahy v štádiu návodu podľa § 21 ods. 1 písm.b/, § 346 ods. 1 Tr.zák., pretože nebolo preukázané, že by úmyselne naviedol iného na spáchanie trestného činu a aby ako svedok v trestnom konaní uviedol nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti samosudca aplikoval zásadu „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného. Z uvedeného dôvodu obžalovaného spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. c/ Tr.por. Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení podal odvolanie okresný prokurátor a to v neprospech obžalovaného. Podstatou odvolania bol záver prokurátora, že rozhodnutie súdu pokladá za nedôvodné a nezákonné. Prvostupňový súd nesprávne aplikoval ust. § 285 písm.c/ Tr.por. V tejto súvislosti prokurátor poukázal na výpoveď obv. K. H. v prípravnom konaní, ktorú urobil pred vyšetrovateľom, kde obžalovaný okrem iného uviedol, že absolútne násilím nikoho neprosil ani neprehováral, aby urobil krivú výpoveď, lebo na to nemal dôvod. Na mladistvého Q. nekričal, nevyhrážal sa mu, nenavádzal ho, aby stiahol svoju výpoveď, Q. klamal. V súvislosti s touto výpoveďou prokurátor poukázal na to, že svedkovia H. Q. a V. Q. sa odmietli konfrontovať s obv. K. H., pretože sa ho báli. Ďalej obvinený H. bol v prípravnom konaní konfrontovaný so svedkyňou D. J., pričom poprel, že by pred ňou povedal V. Q., aby V. Q. hovoril, že boli predať mobil vo Fiľakove a V. na to nič nepovedal. Dňa 29.03.2014 pred sudcom pre prípravné konanie obvinený H. znovu zopakoval, že nijakým spôsobom nenútil V. Q., aby vypovedal na polícii, resp., aby zmenil svoju výpoveď. Na hlavnom pojednávaní obž.K. H. zotrval na týchto skutočnostiach. Podľa prokurátora obžalovaný nevypovedal rovnako v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní o skutočnostiach týkajúcich sa advokáta p.P., ktorý mal byť prítomný pri výsluchu. Vzhľadom na vyhodnotenie dôkazov prokurátor dospel k záveru, že obžalovaný sa od začiatku prípravného konania, ako aj po podaní obžaloby V. Q. a jeho rodine vyhrážal, nútil ich, aby svoju výpoveď zmenili, resp. na hlavnom pojednávaní ju urobili zmätočnou, pričom svedok V. Q., H. Q. a D. J. tak aj urobili, pretože sa podľa prokurátora obžalovaného boja, majú z neho strach, čo výslovne na hlavnom pojednávaní nedokázali potvrdiť do očí obž. H.. Tak isto svedkovia R. Q., policajt OKP Rimavská Sobota a vyšetrovatelia J.. O. R., rod. Q. a S.. L. R. potvrdili, že vykonávali procesné úkony vo veci so svedkom - poškodeným V. Q. zákonným spôsobom a neboli svedkami žiadneho ovplyvňovania, prípadne fyzického napadnutia menovaného zo strany polície. V závere odvolania prokurátor zhodnotil listinné dôkazy a znalecký posudok vypracovaný na V. Q. a navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol potvrdiť rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota, pretože ho považoval za zákonný a správny. V tejto súvislosti sa opýtal, čo porušil obžalovaný, pričom podotkol, že policajti v predprípravnom konaní zobrali svedka V. Q. k sebe, napísali za neho trestné oznámenie a dali mu ho podpísať. Na základe toho potom bol obžalovaný zadržaný a predvedený pred sudcu. Obhajca ďalej zdôraznil, že svedkovia viackrát opakovali, že p. H. nemal nič spoločné s kauzou svojho syna a pokiaľ išlo o to, prečo odmietli poškodení konfrontáciu s obžalovaným, obhajoba tvrdí, že to nebolo preto, že sa ho báli, keďže žijú v jednej dedine a nemali medzi sebou problémy. Obžalovaný na verejnom zasadnutí sa pridržiaval záverečného návrhu obhajcu. Krajský súd v Banskej Bystrici na podklade podaného odvolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dostupné dôkazy na objasnenie skutkového stavu v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por., pričom na rozdiel od prokurátora krajský súd dospel k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por. V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 Tr.por. uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, akým spôsobom sa súd vysporiadal s jednotlivými dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, predovšetkým s obsahom výpovedí svedkov poškodených V. Q. a H. Q., svedkyne D. J., ktorí na hlavnom pojednávaní zmenili svoje výpovede oproti tvrdeniam z prípravného konania, pričom svedok H. Q. zmenu svojej výpovede v prospech obžalovaného odôvodnil tým, že sa bál policajtov a že bol urobený na nich nátlak zo strany policajtov pri výsluchu v prípravnom konaní a preto vypovedali odlišne, ale po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní zotrvali na tom, že sú pravdivé ich svedecké výpovede, ktoré vypovedali na hlavnom pojednávaní. V tejto súvislosti svedkyňa D. J. zmenu svojej výpovede nevedela zhodnotiť na hlavnom pojednávaní. V tomto smere je potrebné konštatovať, že svedkovia poškodení, ako aj svedkyňa D. J. boli zákonne poučení o svojich právach, pričom po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní sa vyjadrili, že ich výpovede z hlavného pojednávania sú pravdivé. Z uvedeného dôvodu ani odvolací súd nemohol konštatovať, že by prvostupňový súd vyhodnotil dôkazy v rozpore so zásadami hodnotenia dôkazov. V tejto súvislosti pochybnosti, ktoré vznikli v svedeckých výpovediach menovaných, neodstránili ani svedkovia príslušníci polície R. Q., J.. O. R. a svedok S.. L. R.. Keďže vo vykonaných dôkazoch vznikli dôvodné pochybnosti, že by obž. K. H. spáchal skutok takým spôsobom, ako je uvedený v skutkovej vete v obžalobe, tieto okresný súd správne pričítal v prospech obžalovaného a za použitia zásady „in dubio pro reo“, t.j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ho podľa § 285 písm.c/ Tr.por. spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný K. H.. Pokiaľ ide o odvolacie námietky prokurátora, odvolací súd na ne nemohol prihliadnuť, keďže sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, na ktoré v podrobnostiach poukazuje. Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Vzhľadom na vyššie uvedené Krajský súd v Banskej Bystrici považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a zákonné, preto odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.