Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 17Co/152/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914200843 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914200843.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36234176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Korytár, s. r. o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47243279, za ktorú koná Mgr. Ing. Pavol Korytár, advokát, proti odporcovi J. B.G., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, XXXXX I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., IČO: 42309166, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom v Banskej Bystrici, J. Kráľa 7, v konaní o zaplatenie 1477,31 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/147/2014-58 zo dňa 26.11.2015, r o z h o d o l : Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania v sume 191,42 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v sume 53,12 Eur na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta so sídlom v Banskej Bystrici, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd konanie zastavil (prvý výrok), nariadil vrátiť navrhovateľovi 81,80 Eur zo súdneho poplatku zaplateného za podaný návrh (druhý výrok), uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy jeho právneho zastúpenia vo výške 191,42 Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka (tretí výrok) a odporcovi nepriznal právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi (štvrtý výrok). O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Okresný súd po preskúmaní výšky uplatnených trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb (príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci samej, t.j. dvakrát po 71,37 Eur s dvomi režijnými paušálmi po 8,39 Eur) + 20% DPH, spolu v sume 191,42 Eur, na úhradu ktorých zaviazal v konaní neúspešného navrhovateľa. Proti uzneseniu okresného súdu vo výroku o povinnosti nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 26.11.2015. V odvolaní uviedol, že navrhovateľ vzal žalobu v celom rozsahu späť podaním zo dňa 23.11.2015 z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody. Poukázal tiež na neúčelnosť trov konania, ktoré si uplatňuje vedľajší účastník, tvrdí, že tieto neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva. Navrhovateľ má za to, že vedľajší účastník nezastupuje záujmy spotrebiteľov v dobrej viere, iba zdanlivo. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím práva na právnu pomoc alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany. Pri vstupe vedľajšieho účastníka navyše bol potrebný súhlas spotrebiteľa s poskytovaním a sprístupňovaním jeho osobných údajov, ako aj súhlas s jeho vstupom do konania. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania mu doručené nebolo a až doručením napadnutého uznesenia sa dozvedel o vstupe vedľajšieho účastníka do konania. V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil súdu na ďalšie konanie, alebo zmenil tak, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o trovách konania potvrdiť. Vyjadril názor, že mu nesporne vznikli trovy právneho zastúpenia, ktoré boli nielen účelne vynaložené, ale viedli k úspechu odporcu ako spotrebiteľa v spore. Ďalej poukázal na postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý je neziskovým občianskym združením, ktorého cieľom je ochrana spotrebiteľa a postavenie navrhovateľa, ktorého hlavnou náplňou činnosti je vymáhanie pohľadávok, k tomu má rozsiahly aparát a je všeobecne známe, že pri podnikaní dosahuje značný zisk a jeho majetková sféra zaplatením priznanej náhrady trov vedľajšiemu účastníkovi nebude ohrozená. Navyše navrhovateľ v základnom ani odvolacom konaní nepreukázal, že by späťvzatie návrhu bolo podané pre správanie odporcu, nepredložil údajnú dohodu o urovnaní, ani inú listinu, preto vedľajší účastník považuje jeho tvrdenia za účelové s cieľom vyhnúť sa úhrade trov konania. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania zo dňa 17.01.2014 sa navrhovateľ voči odporcovi pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1477,31 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených splátok vyplývajúcich z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Dňa 06.10.2014 doručil vedľajší účastník okresnému súdu písomné podanie, ktorým oznámil svoj vstup do konania na strane odporcu. Vedľajší účastník na strane odporcu vo vyjadrení zo dňa 28.07.2015 poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní; zdôraznil, že revolvingová zmluva nebola uzatvorená na základe slobodnej, určitej a vážnej vôle odporcu a je absolútne neplatná. Zmluva nespĺňa ani základné náležitosti v zmysle § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V závere vyjadrenia vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov. Pre správne rozhodnutie o odvolaní je potrebné primárne zodpovedať na otázky, či vedľajší účastník, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a či mu v súvislosti s týmto právnym zastúpením môže vzniknúť právo na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Od účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č. 353/2014 Z. z. účinným od 01. 01. 2015 sa v ustanovení § 93 ods. 3 O. s. p. za prvú vetu vložila nová druhá veta, ktorá znie: "Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada."; predmetný zákon v tejto súvislosti nezakotvil žiadne prechodné ustanovenia, v zmysle ustálených procesných zásad sa preto v plnom rozsahu aplikuje aj na všetky neskončené súdne konania; súčasne v zmysle zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31. 12. 2014, zostávajú v týchto konaniach v plnej miere zachované a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31. 12. 2014 nevyžadovala. Ustanovenie § 93 ods. 3 O. s. p. (v znení účinnom do 31. 12. 2014) upravovalo spôsob, akým vedľajší účastník vstúpi do konania, resp. akým získa procesné postavenie vedľajšieho účastníka. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania sú v zmysle citovaného ustanovenia spojené s okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu; oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania predstavuje procesný úkon, ktorého účinky súd posudzuje podľa právnej úpravy účinnej v čase uskutočnenia takéhoto úkonu; žiadne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. 12. 2014 nevyžadovalo výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane; Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014 umožňuje konajúcemu súdu rozhodovať o prípustnosti vedľajšieho účastníctva len na návrh (§ 93 ods. 3 posledná veta v znení účinnom do 31. 12. 2014), čo znamená, že prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd z vlastnej iniciatívy neskúma; dôvodom nepripustenia vstupu vedľajšieho účastníka do konania je len výslovný nesúhlas podporovaného účastníka, ktorý tento oznámi súdu po doručení oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania; následný súhlas podporovaného účastníka sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom vedľajšieho účastníka, ktoré v konaní vykoná (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013). Na podanie odvolania proti rozhodnutiu o nepriznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, vedľajší účastník súhlas podporovaného účastníka nepotrebuje, pretože takéto rozhodnutie vyznieva priamo v jeho neprospech. Z ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p. vyplýva samostatné procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní porovnateľné s postavením účastníka konania vo vzťahu k procesným právam a procesným povinnostiam. Z citovaného ustanovenia § 93 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky č. 10a k ustanoveniu § 93 ods. 2 O. s. p.) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. Z toho jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník s tým, že nemusí preukazovať svoj právny záujem na jeho výsledku, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť aby vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta O. s. p., podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Súčasne platí, že vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. Nakoľko v konaní došlo k zastaveniu konania a právo na náhradu trov konania vzniklo podľa ustanovenia § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. odporcovi, vzniklo právo na náhradu trov konania aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v konaní zastúpený právnym zástupcom z radov advokátov a uplatnil náhradu trov konania za poskytnuté právne služby. Ako bolo uvedené vyššie, zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku nevyplýva nemožnosť vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov. Pri rozhodovaní o jeho trovách konania posudzuje súd len účelnosť ich vynaloženia. V prejednávanej veci vzniklo vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnych služieb - 1. prevzatie a príprava zastúpenia v sume 71,37 Eur spolu s režijným paušálom v sume 8,39 Eur a 2. vyjadrenie vo veci samej zo dňa 28.07.2015 v sume 71,37 Eur spolu s režijným paušálom v sume 8,39 Eur + 20% DPH, spolu trovy konania vedľajšieho účastníka vo výške 191,42 Eur, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní konkrétne namietal, že vedľajší účastník musí byť sám schopný zo svojej podstaty poskytovať právnu pomoc, v tomto smere odvolací súd poukazuje na vyššie uvedenú argumentáciu o práve vedľajšieho účastníka dať sa v občianskom súdnom konaní zastúpiť zástupcom z radov advokátov (právo na právnu pomoc), z ktorého vyplýva aj právo na náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia. S argumentom navrhovateľa spochybňujúcim účelnosť vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka nemožno súhlasiť, pretože kvalifikované podanie vedľajšieho účastníka, v ktorom poukázal na neoprávnenosť nároku navrhovateľa, mohlo ovplyvniť pri späťvzatí návrhu, a teda malo priamy vplyv na spôsob skončenia sporu. Okolnosť, že v konaniach, kde je účastníkom spotrebiteľ súd skúma skutočnosti v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ex offo, nie je pre posúdenie dôvodnosti a účinnosti obrany vedľajšieho účastníka na strane odporcu relevantná. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu s odkazom na § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní navrhovateľ úspech nemal. Vedľajší účastník na strane odporcu bol v odvolacom konaní úspešný a uplatnil si aj právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 13.01.2016 v sume 35,69 Eur podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny a režijný paušál v sume 8,58 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., čo spolu s 20% DPH predstavuje celkom trovy odvolacieho konania vo výške 53,12 Eur, ktoré je navrhovateľ v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane odporcu; vedľajší účastník požiadal o zaplatenie náhrady trov odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Henricha Schindlera, advokáta, vedený vo Fio banke, a. s., č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.