Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/413/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914201709 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914201709.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, 821 02 Bratislava, IČO 35 855 673, proti žalovanému Q. S., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom S. XXX/XX, XXX XX W. K. O., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum č. 2, 040 01 Košice, IČO 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúceho v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného), právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Park Angelinum č. 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 531,54 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum č. 2, 040 01 Košice, IČO 42 326 923, proti rozsudku Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 9C/73/2014-55 zo dňa 12. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Odvolanie Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum č. 2, 040 01 Košice, IČO 42 326 923, o d m i e t a . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd v Rimavskej Sobote ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“ event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 12. 10. 2014 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 531,54 Eur spolu s 8,75 %-ným úrokom z omeškania ročne od 05. 02. 2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania z titulu zaplateného súdneho poplatku vo výške 31,50 Eur a trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia vo výške 106,94 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Proti uvedenému rozsudku prvoinštančného súdu podalo (prostredníctvom právneho zástupcu) odvolanie Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum č. 2, 040 01 Košice, IČO 42 326 923 (ďalej aj „združenie“), ktoré do 30. 06. 2016 vystupovalo v spore v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Združenie žiadalo, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu v časti výroku, v ktorej priznal žalobcovi náhradu škody vo výške 151,50 Eur a vo výroku o trovách konania zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnilo náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku presne špecifikovalo. 3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu združenia uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a vydaný v súlade so zákonom a preto ho nemá dôvod spochybňovať. Z tohto dôvodu žiadal „odvolanie vedľajšieho účastníka zamietnuť“. 4. Odvolanie združenia bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 03. 12. 2014, teda ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. 5. V prvom rade odvolací súd skúmal procesné podmienky odvolacieho konania, teda i otázku, čí odvolanie bolo podané oprávnenou osobou. 6. 1. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podalo len združenie, ktoré v rámci prvoinštančného konania vystupovalo podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p. v procesnej pozícií vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. 6. 2. Pokiaľ ide o vstup združenia do sporu (pôvodne - konania) v pozícii vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, tak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je nesporné, že predmetom sporu (konania) je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 93 ods. 1 O.s.p., sa ako vedľajší účastník mohol popri žalobcovi alebo žalovanom zúčastniť konania ten, kto mal právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nešlo o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa popri žalobcovi alebo žalovanom mohla zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu. Podľa § 93 ods. 4 O.s.p., v konaní mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil ich súd po uvážení všetkých okolností. 6. 3. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z. (ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. Občiansky súdny poriadok). Dávalo možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považoval aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 bolo z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžadovalo splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1, ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania. 6. 4. Z uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplývalo, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti bola ochrana práv spotrebiteľa) malo do 30. 06. 2016 oprávnenie vystupovať v tomto spore (konaní) ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemuselo preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože (ako už bolo uvedené vyššie) možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal Občiansky súdny poriadok, došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedená novela tohto ustanovenia však nadobudla účinnosť až 1. januára 2015 a nebolo ju možno aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom (čo je i tento prípad). Uvedenej skutočnosti preto zodpovedá aj odôvodnenie tohto rozhodnutia. 7. Pokiaľ ide o otázku legitimácie vedľajšieho účastníka na podanie odvolania, táto bola predmetom mnohých rozhodnutí všeobecných súdov a v tomto smere došlo v priebehu doby k posunu v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie sp. zn. 3Cdo/296/2014 zo dňa 13. 08. 2015, v ktorom je uvedené, že : „Právne názory najvyššieho súdu k otázke, či vedľajší účastník je oprávnený podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu aj vtedy, ak ho nepodá účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, sa postupne kryštalizovali a dotvárali.“ Z uvedeného rozhodnutia, ako aj ďalších rozhodnutí na ktoré odkazuje možno dôjsť k záveru, že vedľajší účastník sa nesmie nanucovať účastníkovi konania a v konaní vystupovať proti vôli hlavného účastníka. Preto je potrebné zistiť, aký postoj zaujíma podporovaný účastník k úkonu vedľajšieho účastníka. Z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nemožno dospieť k záveru, že vedľajší účastník by mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, pričom svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom nemusí ani odôvodňovať. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozhodnutí poukázal aj na (vyššie uvádzanú) novelu Občianskeho súdneho poriadku účinnú od 01. 01. 2015, pričom za určujúcu okolnosť pre posúdenie oprávnenia vedľajšieho účastníka podať vo veci odvolanie považoval doručenie výzvy na vyjadrenie k odvolaniu vedľajšieho účastníka žalovanému. Ak bola účastníkovi (subjektu, o práva a povinnosti ktorého v konaní bezprostredne ide), ktorý sám odvolanie nepodal, vytvorená náležitá procesná možnosť, aby sa vyjadril k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom, tento účastník ale zostal pasívny a túto možnosť nevyužil, je opodstatnený záver, že samotný účastník sa k procesnému úkonu vedľajšieho účastníka stavia negatívne a nemá záujem, aby v odvolacom konaní bola preskúmaná správnosť prvostupňového rozhodnutia. 8. Podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 9. V prejednávanom spore vyzval prvoinštančný súd žalovaného výzvou zo dňa 27. 04. 2015 (č.l. 71 spisu), či súhlasí s odvolaním (pôvodného) vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane, teda žalovanému bola vytvorená náležitá procesná možnosť, aby sa vyjadril k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom. Uvedená výzva prvoinštančného súdu sa považuje za doručenú dňa 26. 06. 2015. Žalovaný zostal nečinný, teda súhlas s odvolaním (pôvodného) vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane neprejavil a preto odvolací súd odvolanie združenia (pôvodného vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaného) podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietol. 10. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalobcu nemal odvolací súd preukázanú ani zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).