Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41Cob/290/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914204572 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914204572.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Križanovej a z členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci navrhovateľky: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. F. č. 36, D. G., zast. JUDr. Jánom Sitarčíkom, advokátom, so sídlom Ul. Dr. Herza č. 20, Lučenec, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Ul. Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Cb/9/2014 - 130 zo dňa 2. júna 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13Cb/9/2014 - 130 zo dňa 2. júna 2015 potvrdzuje. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania vo výške 72,92,- Eur. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 13Cb/9/2014 - 130 zo dňa 2. júna 2015 zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06937/13 zo dňa 11.3.2014. Zároveň zaviazal odporcu k náhrade trov konania navrhovateľke vo výške 327,41,- Eur a k povinnosti zaplatiť súdny poplatok Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota vo výške 331,50,- Eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 15.4.2014 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06937/13 zo dňa 11.3.2014 a uznesením odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrh odôvodnil tým, že rozhodcovská zmluva nespĺňa požiadavku určitosti právneho úkonu, pretože nedostatočne vymedzuje hlavný záväzkový vzťah, absentuje označenie účastníkov zmluvného vzťahu, zmluvy o úvere, ako aj predmet tejto zmluvy, čo spôsobuje neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Ďalej navrhovateľka namietla platnosť rozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu, že nemala slobodnú vôľu uzavrieť takúto zmluvu. Nemala vedomosť o jej podpísaní, ani o následkoch jej uzavretia. Úver potrebovala pre svoju osobnú potrebu, ako spotrebiteľ, nežiadala ho na účely podnikania, ani povolania a ani ho na takýto účel nepoužila, preto má zato, že na zmluvu o úvere sa vzťahuje Zákon č. 129/2010 Z. z.. Uviedla, že zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, jej obsah nie je výsledkom dohody zmluvných strán, bol vopred určený bez toho, že by ho mala možnosť nejako ovplyvniť. Zmluva o úvere obsahuje celý rad neprijateľných podmienok, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech, ako spotrebiteľa. Uviedla, že jej nebolo vysvetlené, že podpisuje aj rozhodcovskú zmluvu, a preto má za to, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nebolo vôľou navrhovateľky, nemala o jej uzavretí vedomosť, a preto je tento právny úkon absolútne neplatný. V prípade, ak by súd vyhodnotil rozhodcovskú zmluvu, ako platný právny úkon domáha sa zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že bol vydaný v rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu práv spotrebiteľa. Súd prvého stupňa, na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca súdu nepreukázal, že predmetný úver bol poskytnutý navrhovateľke na výkon podnikania. Samotná navrhovateľka pri svojom výsluhu uviedla, že ona v čase podpisu zmluvy, hoci bola podnikateľkou, úver nežiadala na účely svojho podnikania, ale pre svoju súkromnú, osobnú potreby na splatenie pôžičky. To, že poskytnuté finančné prostriedky ani nepoužila na účely podnikania, preukázala súdu predložením výkazu o príjmoch a výdavkoch navrhovateľky, ako podnikateľky k 31.12.2011, ďalej výňatkom z peňažného denníka navrhovateľky, ako podnikateľky ku dňu 31.12.2011, výpisom z podnikateľského účtu navrhovateľky zo dňa 30.6.2010, z ktorého bolo zrejmé, že v čase žiadania úveru mala už poskytnutú dotáciu na rozbeh podnikania, takže mala finančné prostriedky na podnikanie. Z jej výpovede je teda zrejmé, že úver nežiadala na účel podnikania, ani ho na účely podnikania teda nepoužila. Konanie odporcu, resp. jeho zástupkyne pri uzatváraní zmluvy o úvere je podľa názoru súdu v rozpore so zásadou poctivosti a odbornej starostlivosti, keď je v záujme odporcu, ako poskytovateľa finančných prostriedkov preveriť si riadne požiadavky svojho klienta, ktorému poskytuje finančné prostriedky. Odporca sa pri uzatváraní zmluvy neopýtal navrhovateľky, na aký účel potrebuje finančné prostriedky. Odporca teda v konaní nepreukázal, že predmetný úver poskytol na výkon podnikania, hoci on mal dôkaznú povinnosť v tomto smere. Súd preto považoval predmetnú zmluvu o úvere za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať kogentné ustanovenia zákona o spotrebiteľných úveroch, Občianskeho zákonníka, ako aj iných zákonov, ktoré majú za cieľ chrániť spotrebiteľa, ako slabšiu stranu pred dodávateľom. Spotrebiteľ, podľa jeho názoru podmienky zmluvy nemal možnosť riadne prečítať a dôsledne sa s nimi oboznámiť, a teda pochopiť ich význam a následky. Okrem uvedeného, súd poukázal aj na tú skutočnosť, že rozhodcovský súd ignoroval predpisy určené na ochranu práv spotrebiteľa, nakoľko samotná zmluva o úvere neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej uviedol, že odporca neuviedol povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona č. 129/2010 Z. z., t. j. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a termín konečnej splatnosti úveru, ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. i/ citovaného zákona, t. j. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, a ani údaj podľa písm. j/ citovaného ustanovenia, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov, ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, nakoľko zmluva obsahuje len celkovú výšku splátky, počet splátok a termín prvej splátky bez toho, aby ju odporca členil tak, ako mu to určuje zákon. Súd uviedol, že podľa § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z. sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedeným skutočnostiam bola navrhovateľka rozhodcovským rozsudkom zaviazaná zaplatiť sumu vo výške 2.114,88,- Eur s príslušenstvom, a to na základe vystavenej zmenky, hoci navyše z ustanovenia § 17 ods. 3 Zákona č. 129/2010 Z. z. vyplýva, že v súvislosti s poskytnutím spotrebiteľského úveru nemožno dlh splniť, alebo zabezpečiť zmenkou. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že Smernica Rady Európskej únie č. 93/13 EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom neprimeranosť treba chápať tak, že podnikateľ, ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie, ktoré je dané najmä tým, že spotrebiteľ nie je schopný presadiť zmeny formulárových zmluvných podmienok a v prípade úverových zmlúv spotrebiteľ často koná pod tlakom finančnej tiesne, čím veriteľ získava neprimerané výhody. Podľa názoru súdu, rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samotnej listine, tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, preto je potrebné posudzovať uvedenú zmluvu podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a bol toho názoru, že sa nejedná o individuálne dojednanie, pretože tak ako to vyplynulo z výpovede navrhovateľky, táto nebola pri podpise zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy informovaná o ich náležitostiach. Podľa názoru súdu len formálne zakotvenie alternatívneho spôsobu riešenia sporov všeobecnými súdmi nepredstavuje aj faktickú, skutočnú možnosť spotrebiteľa vybrať si aj iný spôsob riešenia sporov, ako v rozhodcovskom konaní. Súd teda považoval ustanovenia rozhodcovskej zmluvy za neprijateľné a tým v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, s poukazom na ustanovenia § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Keďže na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor zo zmenky, ktorou bol zabezpečený záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zrušil rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO: 35 922 761, pod sp. zn. SR 06937/13 zo dňa 11.3.2014. Rozhodol tak podľa § 45 ods. 1 písm. e/ a i/ Zákona č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v spojitosti s ustanovením § 73 ods. 1 toho istého zákona z dôvodu, že súd posúdil rozhodcovskú zmluvu, ako neplatnú a súčasne dospel k záveru, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami, všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ustanovení § 204 ods. 1 O. s. p. odporca. V odvolaní uviedol, že je nepochybné, že rozhodcovská zmluva, resp. doložka dohodnutá medzi navrhovateľkou a odporcom je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od navrhovateľky, aby spory s odporcom riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že takýto právny názor vyslovil v uznesení zo dňa 30.5.2011, sp. zn. 14NcC/10/2011, aj Krajský súd v Bratislave. Uviedol, že platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležite je to, či doložka v čase jej uzavretia sama o sebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Prijatie argumentácie, v súdom napadnutom rozhodnutí by znamenalo pre odporcu len jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konania úplne, ale iba ho obmedziť. Prípustnosť rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy, týkajúcej sa spotrebiteľských úverov. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Ďalej zdôraznil, že platné a účinné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku, nielen lex specialis, ale aj lex posterior, a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vyplýva jednoznačne aj z odporúčania Komisie č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Zdôraznil, že medzi navrhovateľkou a odporcom bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva, a to na samostatnom liste papiera, oddelene od samotnej Zmluvy o úvere. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Ďalej napáda, že nesúhlasí s povinnosťou, uloženou mu súdom, a to zaplatiť navrhovateľke súdny poplatok, pretože ju nepovažoval za spotrebiteľku, a tak nie je dôvod na takéto rozhodnutie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľka v písomnom stanovisku k odvolaniu odporcu uviedla, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ktorá v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľka nebola oboznámená o nevýhodách rozhodcovského konania, zdôraznila, že rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná, ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Zdôraznila, že rozhodcovská doložka nesmie zhoršovať postavenie spotrebiteľa v rozhodcovskom konaní, v porovnaní s jeho základnými právami v súdnom konaní. Jedným z týchto práv je aj právo na ústne prejednanie veci pred všeobecným súdom spotrebiteľa, ak je v postavení odporcu. S poukazom na vyššie uvedené, ani odvolací súd nepovažoval rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul, za individuálne dohodnutú a stotožňuje sa preto so záverom súdu prvého stupňa v tom, že pri aplikácii ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach spotrebiteľskej zmluvy je potrebné konštatovať jej neplatnosť. Veriteľ musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybnosti preukázať, inak sa považuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia zmluvy, ani odvolací súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Ďalej vopred naformulovaná zmluva, keď spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť sa nestáva individuálne dojednanou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote, hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie, ako vecne správne potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p., ako vecne správne potvrdil. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno č. 8, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06937/13 zo dňa 11.3.2014 a výrok o trovách konania. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľka sa domáhala podaným návrhom zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 8, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06937/13 zo dňa 11.3.2014. Návrh odôvodnila tým, že rozhodcovská zmluva nespĺňala požiadavky určitosti právneho úkonu, nemala vedomosť o jej podpísaní, ani o následkoch jej uzavretia a úver potrebovala pre svoju potrebu, ako spotrebiteľ. Súd prvého stupňa, na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade bol navrhovateľke poskytnutý úver, spotrebiteľský a ďalej dospel k záveru, na základe vykonaného dokazovania, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy, v danom prípade považuje za neprijateľné a tým v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, s poukazom na ustanovenia § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné. Keďže na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu, rozhodnúť spor zo zmenky, ktorou bol zabezpečený záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd zrušil rozhodcovský rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. e/ a i/ Zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spojitosti s ustanovením § 73 ods. 1 citovaného zákonníka, z dôvodu, že súd posúdil rozhodcovskú zmluvu, ako neplatnú a súčasne dospel k záveru, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzne právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu v danej veci nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že úver bol poskytnutý navrhovateľke, ako spotrebiteľský a odporca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že tento úver bol poskytnutý navrhovateľke na podnikanie. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo zistené, že mandatárka odporcu navrhovateľke pred uzavretím zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy nič nevysvetlila, neposkytla jej žiadne podrobnejšie informácie a nevysvetlila jej ani dôsledky uzavretia rozhodcovskej zmluvy, či podpisu zmenky. Podľa názoru prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd, potom odporca, resp. jeho zástupkyňa nekonali s odbornou starostlivosťou s akou by mali konať a konali tak v rozpore s požiadavkou dobrej viery navrhovateľky. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodcovská zmluva, tak ako aj uviedol súd prvého stupňa nebola platne uzavretá s poukazom na ustanovenia § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka, pretože ustanovenia rozhodcovskej zmluvy obsahovali neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uvádza, že na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nemohla byť založená právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať spor zo zmenky, ktorou bol zabezpečený záväzok vyplývajúci zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto postupoval súd prvého stupňa správne, keď podľa § 45 ods. 1 písm. e/ a i/ Zákona č. 335/2014 Z. z.. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 8, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 06937/13 zo dňa 11.3.2014. Odvolací súd neakceptoval námietku odvolateľa, týkajúcu sa trov konania, pretože navrhovateľka bola v konaní úspešná. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v náväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p.. Úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,92,- Eur. Trovy odvolacieho konania sú uplatnené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (1 x právny úkon po 64,- Eur + 1 x režijný paušál po 8,39,- Eur). Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi senátu. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.