Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 15Co/178/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914209653 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914209653.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne Y. N., r. č. XXXXXX/XXXX, bytom C. XX, XXX XX G., proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 24 09. 2015, č. k. 14C/214/2014-60, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že žaloba žalobkyne sa zamieta. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. Žalobkyňa je povinná zaplatiť štátu súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave, vydaného pod sp. zn. SR 05999/13 zo dňa 24.06.2014 rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 13.10.2011 v spojení s úverovou zmluvou č. 611900854, ktorých zmluvnými stranami boli terajšia žalobkyňa v postavení úverovej dlžníčky a terajší žalovaný v postavení úverového veriteľa. 3. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej lehote, t.j. do 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (§ 41 ods. 1 prvá veta ZoRK). 4. Ďalej mal okresný súd preukázané, že žalobkyňa uzavrela úverovú zmluvu ako podnikateľka a nie ako spotrebiteľka. V úverovej v zmluve je žalobkyňa dostatočne zrejmým spôsobom označená ako dlžník v postavení podnikateľa - IČO-m, číslom živnostenského registra, sídlom podnikania, a podpis žalobkyne je pripojený aj pri prehlásení dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon podnikania. Niet tak pochýb o tom a súd považoval za rozhodujúce, v akom postavení vystupovala žalobkyňa v čase, keď požiadala žalovaného o úver a keď uzatvárala s ním úverovú zmluvu. Rozhodcovskú zmluvu uzavreli žalobkyňa a žalovaný na samostatnej listine, jej obsahom je úprava podmienok riešenia sporov z úverovej zmluvy s možnosťou riešenia tak na rozhodcovskom ako aj na všeobecnom súde, podľa názoru súdu išlo o individuálne dojednanie medzi zmluvnými stranami. Medzi sumou trov (200,08 eur) a sumou celkovej pohľadávky 575,23 eur) nie je nepomer, či hrubý nepomer, tvrdenie žalobkyne že rozhodcovský rozsudok z tohto dôvodu odporuje dobrým mravom nie je dôvodné. Za daných okolností sa žalobkyňa nemôže domáhať takej ochrany aká prináleží len spotrebiteľovi, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú. 5. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal. pretože náhradu trov neuplatnil (§ 151 ods. 1 prvá veta O. s. p. ). Na základe výsledkov konania z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa nie je spotrebiteľkou a tak nemá nárok na oslobodenie od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby § 2 ods. 1 písm. a), položka 3c) sadzobníka tohto zákona. 6. Proti rozsudku okresného súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa. Navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 7. Žalobkyňa trvá na tom, že v predmetnom spore má postavenie spotrebiteľa, a jednalo sa o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorú sa vzťahuje Občiansky zákonník a jeho ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorých spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. V danom prípade je nepochybné, že zmluvné podmienky v zmluve o úvere neboli individuálne dojednané, boli vopred predtlačené a žalobkyňa nemohla ovplyvniť ich obsah, teda ide o neprijateľné zmluvné podmienky. V uvedenom období bola síce SZČO, ale finančné prostriedky neboli potrebné na účel jej podnikania (išlo o sprostredkovanie obchodu pre spoločnosť, pre ktorú pôsobila na základe mandátnej zmluvy, čo vyžadovalo živnostenské oprávnenie). 8. Rozhodcovská doložka, ktorú uzavrela, je neprijateľná zmluvná podmienka. Miesto rozhodcovského konania sa dohodlo v sídle dodávateľa, toto jednostranne stanovil dodávateľ, rovnako aj rozhodcu, ktorý spor prejedná. V súvislosti s rozhodcovskou zmluvou žalobkyňa v odvolaní cituje a vyberá z textu viacerých rozhodnutí súdov (napr. KS v Prešove vo veci 3CoE/29/2010, KS v Prešove vo veci 20CoE/24/2011, NS SR vo veci 6Cdo 1/2012, ÚS ČR IV. 174/02, aj z rozsudkov Súdneho dvora ES), poukazuje na smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 a domáha sa aby súd pri posudzovaní rozhodcovskej doložky postupoval v intenciách týchto rozhodnutí, z ktorých v konečnom dôsledku vyplýva, že ak rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, a ak rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, je to dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. 10. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne spolu s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pričom sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu, osvojuje si dôvody napadnutého rozsudku okresného súdu a v zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne v celom rozsahu poukazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody žalobkyne odvolací súd dodáva, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov a súčasne vec správne právne posúdil. Záver okresného súdu o nepreukázaní pravdivosti tvrdení žalobkyne o tom, že úverovú zmluvu a s ňou súvisiacu rozhodcovskú zmluvu uzavrela so žalovaným v postavení spotrebiteľky aj odvolací súd v celom rozsahu považuje za správny. 14. Odvolacia námietka žalobkyne uvedená v bode 7. nie je dôvodná. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere - po dôkladnom uvážení správne právne posúdil zmluvný vzťah medzi žalovaným (veriteľom) a žalobkyňou (dlžníkom) tak, že sa nejedná o právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 13.10.2011, ktorú pripojila žalobkyňa do spisu, možno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že zmluvu uzatvárala ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, vzhľadom na jej označenie (ako dlžníka) v tejto zmluve výlučne iba údajmi, ktoré sú typické pre podnikajúcu fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno - § 8 Obchodného zákonníka, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského oprávnenia), ako aj v zmluve označený účel uzatvorenia zmluvy, resp. účel, za akým boli peňažné prostriedky (úver) dlžníkovi poskytnuté, teda „na výkon podnikania“, kde je naviac (aj v tejto časti zmluvy) pripojený podpís dlžníčka - žalobkyne. A aj keď predmetná zmluva o úvere má viacmenej povahu formulára, do ktorého sa vpisujú jednotlivé údaje, nemožno iba z tejto samotnej skutočnosti automaticky vyvodiť, že v každom takomto prípade ide vždy o zmluvu uzatváranú medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ako tomu nie je aj v prejednávanom prípade, kedy dlžníčka v čase uzatvárania zmluvy mala postavenie podnikateľa podnikajúceho na základe živnostenského oprávnenia. 15. Žalobkyňa v danom úverovom vzťahu nemá postavenie spotrebiteľa a jej dovolávanie sa legislatívy na ochranu spotrebiteľa je neopodstatnené a rovnako nemožno prihliadať ani na judikatúru, na ktorú poukazuje žalobkyňa, kde súdy prijali určité závery o neprijateľnosti zmluvných podmienok vo veciach týkajúcich sa právnych vzťahov, ktoré vznikli medzi dodávateľmi a spotrebiteľmi, vrátane záverov o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky (zmluvy) ako zmluvnej podmienky. Pokiaľ žalovaná podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku s poukazom na to, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, resp. považuje rozhodcovskú doložku za nezákonnú, okresný súd v danom prípade, keďže žalobkyňa nemá postavenie spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a) č. 129/2010 Z. z.) potom rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou a žalovaným (správne) z hľadiska kritérií neprijateľnosti zmluvných podmienok ani neposudzoval. Pre posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy v tomto prípade je rozhodujúce, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená v písomnej forme (vo forme obligatórne predpísanej zákonom), o čom niet pochýb, keďže bola spísaná na samostatnej listine, pričom obsahuje úpravu podmienok riešenia sporov z úverovej zmluvy s možnosťou riešenia tak na rozhodcovskom súde, ako aj na všeobecnom súde s právom výberu na strane žalujúcej zmluvnej strany. 16. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalobkyne za dôvodné a preto napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. 17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 18. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).