Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/489/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914210567 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914210567.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej veci žalobkyne X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XXX, XXX XX Z., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota, č. k. 13C/212/2014-51 zo dňa 24. 03. 2015, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobkyni nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom v Žiline, Ul. Vojtecha Tvrdého 793/21 sp. zn. RK - PC - 896/14 - EK zo dňa 27.06.2014, žalobkyni náhradu trov konania nepriznal, žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok, a to na základe žaloby žalobkyni, ktorá bola okresnému súdu doručená v zákonnej prekluzívnej lehote s tým, že žalobkyňa popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy, ako aj to, že pri rozhodovaní v rámci rozhodcovského konania boli porušené všeobecné záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Okresný súd preto podrobil kontrole rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania, ktorej platnosť žalobkyňa ako spotrebiteľ popierala. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. formulárovú zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne, pričom žalobkyňa obsah zmluvy nemohla nijakým podstatným spôsobom ovplyvniť a ani neovplyvnila. Rozhodcovská zmluva znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu nezávislým súdom, ak podá žalobu dodávateľ. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprimerané podmienky, t.j. dojednanie o zmluvných sankciách o zmluvných pokutách, ktoré neboli dohodnuté individuálne v úverovej zmluve, ale sú súčasťou len zmluvných dojednaní, ktoré sú na predtlačenom tlačive, sú všeobecne koncipované pre veľký okruh dlžníkov - spotrebiteľov, pričom je zrejmé, že sa s nimi nemal možnosť spotrebiteľ oboznámiť a zmeniť ich obsah. V zmluve o revolvingovom úvere žalovaný neuviedol dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí byť vymedzená dátumovo ako ani povinný údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere sa potom takýto úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Napriek uvedeným skutočnostiam bola žalobkyňa rozhodcovským rozsudkom zaviazaná zaplatiť sumu vo výške 1 723,57 Eur vrátane úrokov z úveru spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania. Okresný súd s poukazom na všetky uvedené dôvody preto zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok. Rozhodol tak podľa § 40 ods. 1 písm c), g) a j) Zákona o rozhodcovskom konaní z dôvodu, že žalobkyňa ako účastník rozhodcovského konania poprela platnosť rozhodcovskej zmluvy, bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, keď okresný súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy a taktiež z dôvodu zistenia, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje žalobkyňu na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom samotné rozhodcovské konania vychádza zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná a tým neplatná v dôsledku čoho možno konštatovať, že rozhodcovský súd nemal právomoc spor zo zmluvy o revolvingovom úvere prejednať a rozhodnúť, keďže právomoc na neho nebola delegovaná platnou rozhodcovskou zmluvou. Okresný súd žalobkyni, ktorá bola v konaní plne úspešná nepriznal náhradu trov konania, pretože uviedla, že si v konaní žiadne trovy neuplatňuje. Žalovaného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, nakoľko žalobkyňa bola v tomto konaní oslobodená od súdnych poplatkov a bola v konaní úspešná 2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhajúc sa zrušenia napadnutého rozsudku v celom rozsahu a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podal z dôvodu ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len ,,OSP“), § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ OSP. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho výkladu ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a konštatovaním, že rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou. Uviedol, že žalobkyňa nemusela podpísať rozhodcovskú zmluvu, mala možnosť od nej odstúpiť, čo v stanovenej lehote neurobila. Je nesporné rozhodcovská zmluva je na osobitnom liste. Žalobkyňa bola informovaná z obsahu rozhodcovskej zmluvy o tom, čo je rozhodcovské konanie. Vlastným úkonom mohla ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy a obsah, vzájomný vzťah so žalovaným. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť preto neprijateľnou podmienkou. Ak by žalobkyňa odmietla uzavretie rozhodcovskej zmluvy, na vznik samotnej zmluvy o revolvingovom úvere by to nemalo žiadny vplyv. Rozhodcovská zmluva je samostatná, od hlavného vzťahu nezávislá. Preto si neuplatnil žiadny nárok, ktorý by nebol právnym predpisom dovolený. Žaloba a príslušné zmluvné dojednania sú v súlade so zákonom a rovnako aj tam uvedené nároky. Rozhodcovský rozsudok nie je v rozpore so žiadnym zákonom. 3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila. 4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa ustanovenia § 379 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 6. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok. 7. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. Vyššie uvedené citované zákonné ustanovenie § 387 CSP umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je vo výroku vecne správne (§ 387 ods. 1), pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nielen vo výroku, ale aj pokiaľ ide o jeho odôvodnenie presvedčivé a správne. Súd prvej inštancie sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými v priebehu konania na súde prvej inštancie, preto by odôvodnenie odvolacieho súdu bolo iba kopírovaním vecne správnych dôvodov, v dôsledku čoho pristúpil odvolací súd k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. 9. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s vysloveným právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa ktorého je rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 16.05.2013 zmluvou formulárovou, ktorú žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti používal v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu účastníkov. Zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, preto aj s ňou súvisiaca rozhodcovská zmluva zo dňa 16. 05. 2013 uzavretá v rovnaký deň je zmluvou, ktorá má spotrebiteľský charakter a z jej formulácie, ako aj obsahu je zrejmé, že nebola dojednaná individuálne. Spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy pri jej uzatváraní, mohol ju prijať len ako celok, alebo ju ako celok neprijať. Okresný súd preto správne s odkazom na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v podstate vzhľadom na obsah dojednania výlučne v rozhodcovskom konaní. Možnosť, aby žaloba voči spotrebiteľovi bola prejednaná na všeobecnom súde je vylúčená, pokiaľ bolo medzi účastníkmi výslovne dojednané, že v prípade, že dodávateľ, ako žalobca (žalovaný v tomto konaní), sa rozhodne podať žalobu na rozhodcovský súd, nemôže už spotrebiteľ ako žalovaná (žalobkyňa v tomto konaní) uvedenú skutočnosť ovplyvniť. 10. Rozhodcovskú zmluvu koncipovanú v takom znení, ako bola založená do súdneho spisu, správne okresný súd posúdil ako neprijateľnú, a s poukazom na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tým absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne dojednaná ( spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ujednaniami, ale nemohol ovplyvniť obsah dojednania § 53 ods. 2 OZ. Ani skutočnosť, že spotrebiteľ ako celok rozhodcovskú doložku mohol, resp. nemusel podpísať, a že od dojednania - rozhodcovskej zmluvy ako celku mohol odstúpiť nespôsobuje individuálnosť jej dojednania ). Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva o revolvingovom úvere ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli žalobkyni pristúpiť na túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú Zmluvu o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívnou. Žalovaný ( dodávateľ ) podaním návrhu na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný v rozhodcovskej zmluve. Po tomto výbere už žalobkyňa ( spotrebiteľ ) nemala faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom, musela sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom. Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že len žalobca (v tomto konaní žalovaný ), teda dodávateľ určuje rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo žalobkyni odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa, keď nemožno navyše opomínať, že ak je rozhodcovská zmluva súčasťou viacerých formulárov predložených spotrebiteľovi na podpis navyše uzatvorená nie v čase „zvýšenej bdelosti“ spotrebiteľa, ale na začiatku zmluvného vzťahu, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jeho nekalosť, či už v dôsledku svojej nevedomosti alebo nečinnosti. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal (výslovne si ho želal). V danom prípade, naviac v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 12.05.2013 dodávateľ zavádzajúco uviedol, že rozhodcovský súd, ktorý si účastníci rozhodcovskej zmluvy dohodli na riešenie sporov je Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, teda že má sídlo v Banskej Bystrici. V Obchodnom vestníku, Ročník XIX, Číslo 122C zo dňa 24. júna 2011,: ,,Zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu: Victoria legal arbiter s.r.o., so sídlom: Farská 3, 010 01 Žilina, IČO: 44 826 460, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel: Sro, vložka číslo: 53057/L, podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov zverejňuje oznámenie - o zmene sídla zriaďovateľa aj ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu z pôvodného: Zvolenská cesta 37, 974 05 Banská Bystrica, na nové: Farská 3, 010 01 Žilina“. Potvrdzuje to aj výpis z Obchodného registra v ktorom je uvedené, že Victoria legal arbiter s.r.o. mal sídlo Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica 974 05, v čase od 12.06.2009 do 10.05.2010 a od 11.05.2010 už mal sídlo Farská 3, Žilina 010 01. Z uvedeného je tiež zrejmé, že ide o formulárové tlačivo, nie individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, ide o tlačivo, ktoré sa vypĺňa bez prejednania obsahu automaticky, pričom sám dodávateľ formulár predložil bez toho, aby bližšie sa zaoberal jeho obsahom, keď nesprávne v Rozhodcovskej zmluve uvádza sídlo Rozhodcovského súdu, v čase uzatvárania zmluvy 12.05. 2013 v Banskej Bystrici, hoci sídlo súdu bolo v Žiline. Odvolateľ síce poukazuje na niektoré závery iných všeobecných súdoch v iných konaniach Krajského súdu v Banskej Bystrici, Nitre, Žiline, avšak treba poznamenať, že ide o rozhodnutia z roku 2013, 2014. Od tohto času sa v dôsledku spresňujúcich úprav Európskej únie zmenila aj prax súdov. Odvolací súd sa nestotožnil so závermi uvedenými v týchto rozhodnutiach a to z dôvodov ako bolo uvedené vyššie. 11. Okresný súd teda dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa dôvodne uplatňovala nárok na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c), g) a j) Zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014 a bolo potrebné tomuto návrhu vyhovieť. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. 12. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti ani dôvody, ktoré by boli významnými a odôvodňovali by iné, resp. také rozhodnutie, na základe ktorého by súd mal povinnosť rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Námietky odvolateľa, že v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP došlo v konaní k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) OSP, nie sú dôvodné. Po preskúmaní konania, ktoré rozhodnutiu okresného súdu predchádzalo, súd nezistil, že by účastníkovi konania bola akýmkoľvek postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, boli mu doručené všetky listinné dôkazy predložené žalobkyňou, mal možnosť sa k ním vyjadriť, bolo mu doručené riadne odôvodnené rozhodnutie okresného súdu v súlade s § 157 ods. 2 OSP účinnom v čase konania na súde prvej inštancie a zároveň bol žalovaný riadne poučený o svojich procesných právach a povinnostiach. Neobstojí ani dôvod na zrušenie rozhodnutia v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP, nakoľko okresný súd vec právne správne posúdil tým, že použil správne ustanovenia právneho predpisu a dostatočne zistil aj skutkový stav. V konaní nedošlo k vadám v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. b) d) a f) OSP, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 CSP potvrdil. 14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného v odvolacom konaní by vznikol nárok na náhradu trov konania žalobkyni., žalobkyni nevznikli trovy v odvolacom konaní, preto odvolací súd nepriznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 15. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.