Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 12Co/252/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211308 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914211308.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Amy Odalošovej, právnej veci navrhovateľa Quantum Credit a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zastúpeného PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, proti odporkyni H. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E. XX, v konaní o zaplatenie 533,61 Eur s prísl., na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 14C/271/2014 -zo dňa 30. 10. 2014, takto r o z h o d o l : Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 05.06.2011, uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom služby a odporkyňou ako užívateľom služby, v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur, je neprijateľná (druhý výrok); v časti výroku, ktorým návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur zamietol (tretí výrok) a v súvisiacom výroku o trovách prvostupňového konania (štvrtý výrok), p o t v r d z u j e. Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 30. 10. 2014 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 114,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 45,37 Eur od 18. 08. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 14,52 Eur od 18. 09. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 25,86 Eur od 18. 10. 2011 do zaplatenia, vo výške 9,25 % ročne zo sumy 28,96 Eur od 18. 11. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok). Okresný súd určil, že zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa 05. 06. 2011, uzavretá medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako poskytovateľom služby a odporkyňou ako užívateľom služby, v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur, je neprijateľná (druhý výrok). Návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 418,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 418,90 Eur od 18. 12. 2011 do zaplatenia zamietol (tretí výrok). Odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal (štvrtý výrok). Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že medzi právnym zástupcom navrhovateľa (Slovak Telekom, a.s.) a odporkyňou bola dňa 05. 06. 2011 uzavretá Zmluva o poskytovaní služby Magio Sat (ďalej aj „Zmluva“). Pretože odporkyňa nezaplatila za poskytnuté služby právnemu predchodcovi navrhovateľa na základe faktúr : č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 08. 2011 splatnej dňa 17. 08. 2011 sumu 45,37 Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 09. 2011 splatnej dňa 17. 09. 2011 sumu 14,52 Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 10. 2011 splatnej dňa 17. 10. 2011 sumu 25,86 Eur, č. XXXXXXXXXX zo dňa 03. 11. 2011 splatnej dňa 17. 11. 2011 sumu 28,96 Eur, okresný súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 114,71 Eur so zákonným úrokom z omeškania z každej čiastkovej žalovanej sumy od 18. 08. 2011, 18. 09. 2011, 18. 10. 2011, resp. od 18. 11. 2011 až do zaplatenia. Ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur okresný súd uviedol, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni program služieb Magio Sat Komplet a nájom Magio Sat Boxu za akciovú cenu dobrovoľne, za účelom jeho marketingovej a obchodnej stratégie. Zmluvný vzťah vzniknutý medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou okresný súd vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský (§ 52 Občianskeho zákonníka - ďalej aj „OZ“). Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku v neprospech spotrebiteľa. Generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky, obsahuje ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter. Pri uvedenom zákaze sa vychádza z prezumpcie, že v spotrebiteľských zmluvách často vystupujú nerovné subjekty, kde práve spotrebitelia sú v postavení slabšej zmluvnej strany, ktorej je potrebné poskytnúť ochranu proti "zneužitiu právomoci zo strany dodávateľa, najmä proti jednostranným štandardným zmluvám a neprimeranému popretiu ich základných práv v zmluvách" (Smernica Rady 93/13/EHS). Podľa názoru okresného súdu zmluvná podmienka dojednaná v Zmluve v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a teda neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne (spotrebiteľky). Predmetná zmluvná podmienka nebola s odporkyňou dojednaná individuálne. Okresný súd z obsahu Zmluvy zistil, že vznik nároku na zmluvnú pokutu v prospech právneho predchodcu navrhovateľa sa viaže na akékoľvek konanie alebo opomenutie odporkyne, ktoré by mohlo byť dôvodom na predčasné skončenie zmluvného vzťahu pred uplynutím dohodnutej doby viazanosti, pričom nebola dohodnutá žiadna zmluvná pokuta v prospech odporkyne pre nedodržanie akejkoľvek (alebo čo i len jednej) zmluvnej povinnosti. Predmetná zmluvná podmienka navyše zaväzovala odporkyňu k zaplateniu zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti 26 mesiacov. Nárok na zmluvnú pokutu v plnej výške mal preto právny predchodca navrhovateľa aj v prípade, ak by odporkyňa porušila zmluvnú povinnosť (s následkom predčasného ukončenia Zmluvy) hoci aj v posledný deň tejto doby a to i napriek tomu, že dovtedy by neporušila žiadnu zmluvnú povinnosť, eventuálne ak by porušila svoju zmluvnú povinnosť včas a riadne uhrádzať cenu za poskytnuté služby a nájom koncového zariadenia, čo i len do minimálnej sumy (napr. 5,- Eur). Nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán (dodávateľ) zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje zmluvné podmienky, ktoré druhá strana (spotrebiteľ) buď bezvýhradne príjme alebo s ním dodávateľ zmluvu neuzavrie. Dojednanie o zmluvnej pokute okresný súd nepovažoval za individuálne dohodnutú, pretože bola dodávateľom navrhnutá vopred a odporkyňa (spotrebiteľka) sa s ňou oboznámila až pred podpisom zmluvy, a teda nemohla ovplyvniť podstatu podmienky. Existenciu vopred pripravovaných formulárových (typových) zmlúv o poskytovaní rôznych programov služieb Magio zo strany právneho predchodcu navrhovateľa obsahujúcich obdobnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná so spotrebiteľom, okresný súd zistil i z veľkého množstva sporov vedených navrhovateľom na okresnom súde (v pozícii právneho nástupcu pôvodného veriteľa Slovak Telekom, a.s.). Zmluvy o poskytovaní služby Magio - obsahujúce ustanovenia o zmluvnej pokute - sa svojím obsahom navzájom líšia len v údajoch o spotrebiteľovi, aktivovaných službách, cenách za program služieb a nájom koncového zariadenia a dobe viazanosti. Okresný súd uviedol, že nepopiera význam zmluvnej pokuty a dohody o nej, avšak treba mať na zreteli skutočný zmysel a cieľ zmluvnej pokuty ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch na strane spotrebiteľa, i osobitné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa v Občianskom zákonníku, ktoré majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami časti Občianskeho zákona, upravujúcimi záväzkové právo. Pokiaľ ide o nároky navrhovateľa na zmluvné pokuty vo výške 150,- Eur, 20,- Eur, 19,95 Eur a 29,95 Eur, i tieto okresný súd považoval za nedôvodné, pretože navrhovateľ v konaní nepreukázal vznik povinnosti odporkyne vrátiť koncové zariadenie - Magio Sat Box, diaľkový ovládač, kartu a ostatné príslušenstvo a súčasne nepreukázal, že by odporkyňa tieto veci nevrátila, stratila, poškodila alebo odcudzila. Navrhovateľ ďalej nepreukázal, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou dojednali zmluvnú pokutu za nevrátenie, stratu, odcudzenie Magio Sat Boxu vo výške 150,- Eur, diaľkového ovládača vo výške 20,- Eur, karty vo výške 19,95 Eur a ostatného príslušenstva vo výške 29,95 Eur. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“). Odporkyňa mala vo veci úspech čiastočný a miera jej úspechu predstavuje 57 % (úspech mala v rozsahu 78,50 % a neúspech v rozsahu 21,50 %). Odporkyni okresný súd nepriznal náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 prvá veta v spojení s § 151 ods. 2 O.s.p., pretože odporkyňa si trovy neuplatnila a zo súdneho spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia žiadne trovy konania v jej prospech nevyplývali. Proti rozsudku okresného súdu navrhovateľ podal v zákonnej lehote odvolanie. Z obsahu odvolania je možné vyvodiť, že navrhovateľ podal odvolanie do výroku, ktorým okresný súd určil zmluvnú podmienku ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur za neprijateľnú (druhý výrok) a do časti výroku, ktorým prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur zamietol (tretí výrok). V odvolaní uviedol, že odporkyňa uzatvorila Zmluvu o poskytnutí služby MAGIO Sat, predmetom ktorej bolo poskytnutie služby MAGIO Sat Komplet. Odporkyňa sa zaviazala pri porušení zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorá bola špecifikovaná v zmluve, ako aj v tarife na poskytovanie služieb MAGIO Sat. Spoločnosť Slovak Telekom a.s. (právny predchodca navrhovateľa) poskytol odporkyni program služieb MAGIO Sat Komplet s lehotou viazanosti 26 mesiacov. Z daného programu vyplynula odporkyni povinnosť platiť mesačný poplatok za využívanie MAGIO Sat Klasic TV služby a to po dobu viazanosti 26 mesiacov. Podľa jeho názoru zmluvnú pokutu vo výške 199,- Eur nie je možné považovať za neplatnú. Súd ani v jednom prípade nevyslovil záver, že samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje neprijateľnú podmienku. Zákon dohodu o zmluvnej pokute žiadnym spôsobom neobmedzuje. Poukázal na komentár k ustanoveniu § 544 OZ, z ktorého vyplýva: „Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre nesplnenie záväzku vôbec alebo pre prípad porušenia akejkoľvek inej zmluvnej povinnosti. Dohoda musí mať obligatórne písomnú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie výšky pokuty, alebo určenie spôsobu jej určenie.“ Aj keď ustanovenie § 544 ods. 1 OZ expresis verbis neurčuje, že z dojednania o zmluvnej pokute musí presne vyplývať, ktorá konkrétna povinnosť je krytá zmluvnou pokutou, dá sa z gramatického výkladu predmetného ustanovenia usúdiť, že by sa malo jednať o určitú zmluvnú povinnosť. Keďže inštitút zmluvnej pokuty slúži ako zabezpečovací prostriedok v zmluvných vzťahoch, považuje jej dojednanie za oprávnené. Odporkyňa pri podpise Zmluvy bola oboznámená s možnosťou jej uplatnenia. Dojednania o zmluvnej pokute považuje za dostatočne určité a nepovažuje ich ani za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uviedol, že jeho právny predchodca bol vytvorený za účelom podnikania. Z dôvodu vytvárania, resp. dosahovania zisku vstupoval jeho právny predchodca do zmluvného vzťahu s odporkyňou za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho výsledku, čo plne korešponduje s účelom jeho založenia. Práve konania účastníkov zmluvných vzťahov (v konkrétnom prípade zo strany odporkyne) ohrozujú podnikateľské prostredie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že jeho návrhu vyhovie a prizná mu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 199,- Eur vrátane náhrady trov konania. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal vec iba v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. (v rozsahu odvolania navrhovateľa), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur (druhý výrok, časť tretieho výroku) podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil z nasledovných dôvodov: Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, okresný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Prvostupňový súd je vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Pretože odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty navrhovateľa v odvolaní. Občiansky zákonník upravuje spotrebiteľské zmluvy v ustanoveniach § 50 až § 60, pričom ustanovenia § 52 až § 54 možno označiť za všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Úpravou § 55 až § 60 sa aproximovala Smernica Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy sú zmluvy, ktoré z bežných typov zmlúv (a to v závislosti od subjektov, ktoré ich uzatvárajú) im dáva charakter spotrebiteľských zmlúv. Každá zmluva, ktorú uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ sa považuje za spotrebiteľskú, pričom nie je rozhodujúce, v akej forme je zmluva uzavretá. Bez ohľadu na prameň práva, každý zmluvný typ, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy, patrí k spotrebiteľským zmluvám a podlieha podmienkam určeným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pre spotrebiteľskú zmluvu v zmysle poskytnutia osobitnej ochrany podľa ustanovenia § 53 a nasl. OZ nie je podstatné to, ako je zmluva typologicky nazvaná, alebo aplikáciu akého zákona si zmluvné strany dohodli, resp. akú právnu formu pre daný vzťah určil zákon, alebo si zmluvné strany dohodli, ale iba to, či sú naplnené pojmové znaky ustanovenia § 52 OZ. Za dodávateľa sa považuje osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. O spotrebiteľský vzťah pôjde iba vtedy, ak samotné plnenie dodávateľa bude dôsledkom uzavretej spotrebiteľskej zmluvy. Nestačí teda, že vo všeobecnosti bude mať dodávateľ charakter osoby, ktorá inak môže byť dodávateľom. Vyžaduje sa, aby sa tento charakter prejavil v konkrétnom posudzovanom vzťahu. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Úprava Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách je úpravou kogentnou. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov). Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ výslovne zakazuje dodávateľom použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník dodávateľom zakazuje zneužívať svoje postavenie pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, najmä pri príprave svojich zmluvných formulárov (všeobecné obchodné podmienky, všeobecné dodacie podmienky a pod.), ktoré pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv predkladajú spotrebiteľovi a zároveň určuje aj právny účinok, ktorý sa spája s neprijateľnou podmienkou uvedenou v spotrebiteľskej zmluve. Neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Táto neplatnosť je absolútna s poukazom na to, že ustanovenie 52 OZ nie je uvedené v taxatívnom výpočte prípadov relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovenia § 40a. Z ustanovenia § 53a ods. 1 OZ vplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo keď neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného súdneho rozhodnutia, v ktorom súd na základe žaloby podanej spotrebiteľom alebo dodávateľom rozhodol o nároku spotrebiteľa, ktorý vyplýva alebo je odvodený od takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, tzn. ak sa súd zaoberá žalobou spotrebiteľa, ktorá sa týka zmluvnej podmienky, ktorá už bola iným súdom riešená v prospech spotrebiteľa, potom musí každý súd z takéhoto rozhodnutia vychádzať. Podmienkou aplikácie citovaného ustanovenia je, že ide o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý je založený štandardnou (adhéznou) zmluvou, pri ktorej dodávateľ opakovane používa na dojednanie zmluvy so spotrebiteľmi rovnaké štandardizované obchodné podmienky, keď spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy. Toto ustanovenie sa ale netýka prípadov, keď zmluva bola dojednaná individuálne. Zákaz používania zmluvnej podmienky môže byť daný výsledkom rôznych druhov konaní, v ktorých súd rozhodoval o nároku spotrebiteľa v spore s dodávateľom. Ide o prípad, keď súd: a) výslovne určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky (súd môže určiť zmluvnú podmienku dodávateľa za neplatnú, ak zmluvná podmienka nevyhovuje podmienkam uvedeným v ustanovení § 53 ods. 4 OZ, pričom neprijateľné zmluvné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách vyhlási súd na návrh spotrebiteľa za absolútne neplatné a to i bez návrhu), b) nepriznal plnenie dodávateľovi na základe jeho žaloby voči spotrebiteľovi z dôvodu neplatnosti zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť, c) uložil dodávateľovi povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, d) uložil dodávateľovi povinnosť nahradiť spotrebiteľovi škodu alebo zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie. Z ustanovenia § 153 ods. 4 O. s. p. vyplýva, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia. Ak súd už raz vyslovil neprijateľnosť konkrétnej zmluvnej podmienky, dodávateľovi vzniká ex lege povinnosť zdržať sa ďalšieho používania takejto zmluvnej podmienky. V praxi to znamená, že dodávateľ je na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo vyššie uvedených veciach povinný odstrániť zo svojich všeobecných obchodných podmienok neprijateľnú zmluvné podmienky a do tej doby je povinný zdržať sa dojednávania ďalších zmlúv so spotrebiteľmi, ak ide o dotknuté obchodné podmienky. Odvolací súd zhodne s názorom okresného súdu konštatuje, že dojednanie o zmluvnej pokute nie je možné považovať za individuálne dojednané s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 OZ, pretože dojednanie o zmluvnej pokute je v zmluve uvedené podobne ako v ďalších formulárových zmluvách uzatvorených medzi právnym predchodcom navrhovateľa so spotrebiteľmi, pričom odporkyňa nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty s tým, že výška zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu viazanosti. Okresný súd správne považoval zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože spôsobilo nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky (odporkyne) s poukazom na to, že zmluvná pokuta nezohľadňovala, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či na začiatku zmluvného vzťahu alebo na konci zmluvného vzťahu. Výška zmluvnej pokuty zostala nemenná počas celej doby viazanosti v prípade porušenia zmluvy, teda aj v prípade, ak by si odporkyňa splnila svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platila ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti (a to i v prípade nezaplatenia poslednej úhrady), mala by povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Neprimeranosť sankcie sa v danom prípade (tak, ako i v ostatných zmluvách, ktoré uzatváral právny predchodca navrhovateľa so spotrebiteľmi) sa prejavila osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že dojednanie o zmluvnej pokute determinuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov, pričom dojednanie o zmluvnej pokute za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len príkladným spôsobom, je neakceptovateľné, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Odporkyňa síce porušila zmluvnú povinnosť v prvom roku zmluvného vzťahu a môže sa javiť, že v jej prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste, avšak súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou chránil len jeden spotrebiteľ a druhý nie. Rozhodujúce je, že predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 544 OZ si účastníci pre prípad nesplnenia záväzku, resp. zmluvnej povinnosti, môžu dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov a má akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Je nesporné, že jej cieľom je dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu a musí vzniknúť na základe konsenzu vôle dodávateľa a spotrebiteľa. Zároveň však musí vyhovieť súdnej kontrole neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, po komplexnom zhodnotení všetkých okolností konkrétnej veci, pri zachovaní špecifických procesných postupov pre spotrebiteľské zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutých výrokoch ohľadne zmluvnej pokuty vo výške 199,- Eur (druhý výrok, časť tretieho výroku) ako vecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. potvrdil. Podľa uvedeného ustanovenia potvrdil rozsudok i vo výroku o trovách prvostupňového konania (štvrtý výrok), pretože okresný súd správne aplikoval zásadu pomeru úspechu v spore vyplývajúcu z ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p.. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu zostali nedotknuté (§ 206 ods. 2 O. s. p.). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnila (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.