Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 13Co/283/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914211566 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914211566.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO 35 792 752, zast. právnym zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, P. O. BOX 41, IČO: 47 233 516, proti odporcovi L. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XX/XX, XXX XX E. F., štátny občan SR, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu I. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zast. právnym zástupcom JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom so sídlom AK Zámocká 36, Bratislava, a II. Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923, zast. právnym zástupcom Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom, so sídlom Park Angelinum 2, Košice o zaplatenie 513,28 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C/339/2014-88 zo dňa 13. 01. 2016, takto r o z h o d o l : Rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Súd odporcovi, vedľajšiemu účastníkovi I. a II. náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozhodol tak, že návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že odporcovi voči navrhovateľovi náhrada trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 86,50 € titulom trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka I. k rukám jeho právneho zástupcu a sumu 86,50 € titulom trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka II. na účet jeho právneho zástupcu č. 513084983/7500, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol: Navrhovateľ podal na súd návrh, ktorým žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej sumy titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere. Právny zástupca vedľajšieho účastníka I. vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, poukázal na ustanovenia § 52 ods.1, 2, 3,4, § 53 ods.1, § 54 ods.2, § 4 ods.8, Zákona č. 250/2007 Z.z., ako i na ustanovenia § 2 písm. b, a § 4 Zákona č. 258/2001 Z. z. a namietal samotnú výšku poplatkov za poskytnutie úveru, ako i neprimerane vysoké úroky. Takéto dojednanie je neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi. Keďže zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú vymenované v § 4 ods.1, 2, Zákona o spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej vzniesol námietku premlčania celého nároku navrhovateľa v zmysle § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, keďže z návrhu vyplýva, že odporca sa ocitol v omeškaní so zaplatením už pri splátke č.4, navrhovateľ si mohol svoje právo na súde uplatniť už počas neplnenia povinnosti odporcu, navrhovateľ zosplatnil úver k 14.07.2011, čím sa stali zročné všetky splátky a celý dlh a navrhovateľ mohol podať návrh na súd už dňa 15.07.2011, návrh podal na súd až po uplynutí premlčacej doby t.j. dňa 25.08.2014. Navrhovateľ požaduje vrátenie poskytnutého úveru od 15.07.2011, je zjavné, že všeobecná premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka už uplynula. Právny zástupca vedľajšieho účastníka II. vo svojom písomnom vyjadrení žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť, poukázal na ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako i na ustanovenia § 4 ods.1,2, Zákona č. 258/2001 Z. z. a namietal samotnú výšku odplaty, nakoľko odporcovi bola poskytnutá čiastka úveru vo výške 1.251,88 Eur, ktorú bol povinný uhradiť v 36.mesačných splátkach po 64,16 Eur, čiže mal uhradiť sumu 2.309,76 Eur. Takéto dojednanie je neprimerané a v rozpore s dobrými mravmi rovnako aj s najvyššou prípustnou mierou odplaty v zmysle platných právnych predpisov. Taktiež ročná úroková sadzba úveru vo výške 79,51 % presahuje štandardnú výšku a výška ročnej percentuálnej miery nákladov je v rozpore s ustanovením § 53b ods.1, Občianskeho zákonníka a § 3 ods.10, Zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal tú skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje povinné náležitosti v zmysle § 4 ods.2, písm. e/, g/, i/ Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a teda celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho by sa mal spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľovi tak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vznikol len nárok maximálne na úhradu reálne vyplatenej sumy vo výške 1.062,21 Eur a odporca už uhradil sumu 1.796,48 Eur, vychádzajúc z týchto údajov návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Prvostupňový súd zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Navrhovateľ podal predmetný návrh na súd až dňa 25.08.2014, bolo to v čase, keď už bol nárok navrhovateľa premlčaný. Keďže odporca a právny zástupca vedľajšieho účastníka I. na strane odporcu vzniesli námietku premlčania, súd navrhovateľovi premlčaný dlh priznať nemohol. Odporcovi, aj keď bol v konaní plne úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si náhradu trov konania neuplatnil. Právni zástupcovia vedľajšieho účastníka I. a II. na strane odporcu si uplatnili náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka I. a II. rovnako za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava právneho zastúpenia a vyjadrenie k návrhu) po 34,86 Eur a k tomu prislúchajúci režijný paušál 2 krát po 8,39 Eur, t.j. spolu 86,50 Eur, s poukazom na ustanovenie § 142 ods.1, O.s.p. súd priznal náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi I. a II. na strane odporcu“. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v súlade s § 204 OSP podal odvolanie navrhovateľ do výroku, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť sumu 86,50 € titulom trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka I. k rukám jeho právneho zástupcu a sumu 86,50 € titulom trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka II. na účet jeho právneho zástupcu. Navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd v dôvodoch neuviedol, prečo vedľajší účastník - ktorý je zo zákona považovaný za personálne a odborne vybaveného - má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony, ktoré má robiť sám, neuviedol účelnosť vynaložených trov konania a to ani účelnosť vstupu dvoch vedľajších účastníkov. Poukázal na paušálny vstup účastníkov, šablónovitosť predkladaných podaní, osobitné postavenie vedľajšieho účastníka ako subjektu vystupujúceho na ochranu práv spotrebiteľa. Neúčelnosť vyplýva aj z toho, že vedľajší účastníci vstupujú do konaní hromadne. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP , bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne. Prvostupňový súd rozhodnutie v napadnutej časti odôvodnil v súlade s § 157 ods.2 OSP, v odôvodnení rozsudku v časti, v ktorej odôvodňoval náhradu trov konania uviedol skutkový stav, ktorý považoval za rozhodujúci pre rozhodnutie v tejto časti. Uviedol, ktoré ustanovenie zákona aplikoval na danú vec a aké právne závery vyvodil, z odôvodnenia je zrejmé, na základe akých úvah prvostupňový súd rozhodol. Odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne. Pre správne rozhodnutie v konaní je potrebné primárne zodpovedať otázky, či vedľajší účastník bol oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom , či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho zastúpenia). Je nepochybné, že predmetom konania v prejednávanej veci je nárok, vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy; zmluvu uzavrel odporca ako spotrebiteľ a navrhovateľ v postavení dodávateľa. Vedľajší účastníci sú právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľov, ktorý vstup do konania oznámili pred 31. 12. 2014. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania je úkonom procesným, ktorého účinky nastávajú doručením takéhoto oznámenia súdu, vzhľadom na uvedené, keďže vedľajší účastníci oznámili svoj vstup do 31.12.2014 súd posudzoval účinky týchto úkonov podľa účinnej úpravy v čase urobenia úkonu. Novela zákona zák. č. 353/2014 Z. z. účinná od 01.01.2015 nezakotvila žiadne prechodné ustanovenia; v zmysle ustálených procesných zásad sa preto zákon č. 353/2014 Z. z. v plnom rozsahu aplikuje na všetky neskončené súdne konania, podľa zásady zákazu retroaktivity platí, že všetky účinky procesných úkonov, ktoré nastali podľa právneho stavu účinného do 31.12.2014, zostávajú v týchto konaniach v plnej miere zachované, a nie je možné spätne vyžadovať splnenie podmienok zavedených novou právnou úpravou, ktoré právna úprava účinná do 31.12.2014 nevyžadovala pre vstup vedľajšieho účastníka do konania (súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní). Podľa § 93 ods. 2 OSP ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z ust. § 93 ods. 4 OSP vyplýva, že v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu, vedľajší účastník má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) a to priamo na základe zákonnej úpravy uvedenej v ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Keďže ust. § 93 ods. 4 OSP výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (čl. 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V danej veci došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu. V súlade s § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Prvostupňový súd rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 OSP. Pojem „účelnosť“ použitý v ustanovení § 142 ods. 1 OSP treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelné vynaložené považujú. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo na ochranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že bol v konaní úspešný, každý úkon alebo každé iné vynaloženie trov treba posudzovať samostatne. Trovy vynaložené účastníkom konania (i vedľajším účastníkom konania) v spore musia byť v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Z obsahu spisu je zrejmé, že vedľajší účastníci oznámili vstup do konania, až po doručení návrhu s prílohami podali vyjadrenie vo veci samej, ktorými reagovali konkrétne na nárok uplatnený navrhovateľom, nešlo o všeobecné podanie. Argumentácia pritom bola dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľa. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka treba považovať za nevyhnutný a účelný, pretože len na základe tohto úkonu dochádza k zastúpeniu a právny zástupca sa musí oboznámiť s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania, zvoliť prostriedky postupu v konaní. Trovy vynaložené vedľajšími účastníkmi konania v spore (úkon príprava a prevzatie, vyjadrenie vo veci) boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania. Ich vynaložením sa sledovala procesná ochrana proti tvrdenému nároku. Možno teda uzavrieť, že právny zástupcovia vykonali v rámci konania úkony nevyhnutné pre úspech vedľajšieho účastníka i odporcu vo veci, t. j. poskytli právne služby, ktorých vykonanie malo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto sa nemožno stotožniť s úvahami navrhovateľa o neúčelnosti trov právneho zastúpenia, nešlo o paušálny vstup do konania. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd správne postupoval, keď na základe vyššie uvedeného priznal vedľajším účastníkom na strane odporcu náhradu trov konania (náhradu trov právneho zastúpenia), pretože uvádzané okolnosti navrhovateľom nie sú a nemôžu byť relevantným dôvodom na to, aby im nebola priznaná náhrada trov konania. Nemožno vidieť neúčelnosť vynaložených trov vedľajšieho účastníka, v tom ak aj je združenie založené na ochranu spotrebiteľa, nakoľko má právo dať sa zastúpiť v súdnych konaniach advokátom. Združenie háji záujmy spotrebiteľa, nie len v súdnych konaniach. Ak háji združenie záujmy spotrebiteľa v súdnom konaní pre efektívnu obranu sa vyžadujú znalosti, ktoré združenie, keďže sa v ňom nemusia združovať právnici, nemusí mať. Prvostupňový súd považoval trovy právneho zastúpenia za účelne vynaložené, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Zákon nevylučuje vstup viacerých vedľajších účastníkov do konania. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP, keď výška priznaných trov právneho zastúpenia v konaní nebola zo strany navrhovateľa namietaná, preto sa nestala predmetom skúmania odvolacieho súdu. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 OSP.. Navrhovateľ, hoci si trovy odvolacieho konania uplatnil, nebol v odvolacom konaní úspešný, preto navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo. Odporca a vedľajší účastníci na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.