KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Banská Bystrica22. 6. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/41/2016 z 22. 6. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. júna 2016, sp. zn. 43Cob/41/2016, ECLI:SK:KSBB:2016:6914212436.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/41/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914212436
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914212436.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. v
právnej veci navrhovateľa R A L, s.r.o. so sídlom A. Hlinku 28, 022 01 Čadca, IČO: 36 403 903, právne
zast. JUDr. Milan Rojček, advokát so sídlom Sládkovičova 9, 010 01 Žilina proti odporcovi I. M., E.
H. U. XX, XXX XX S. D., právne zast. JUDr. Dana Ďalaková, advokátka so sídlom Daxnerova 2, 979
01 Rimavská Sobota o zaplatenie 1.000 Eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu
Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/4/2015-22 zo dňa 18. marca 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

?
Rozhodnutie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 1Cb/4/2015-22 zo dňa 18. marca 2015 p o t v r
d z u j e.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania za právne zastúpenie vo výške
69,80 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 01.07.2014 až do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania vo výške 60 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 138,90 Eur.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 1.000 Eur s prísl. z dôvodu, že na základe mandátnej zmluvy uzavretej medzi
navrhovateľom a odporcom umiestnil navrhovateľ dňa 05.01.2012 videoterminál v prevádzke odporcu
Expresso Corzo na Hlavnej ulici 88, Rimavské Janovce. Odporca prevzal ročnú zálohu na IVT vo výške
1.000 Eur. Keďže videoterminál nedosahoval požadovanú rentabilitu, bola ukončená jeho prevádzka
výpoveďou zo strany navrhovateľa ku dňu 16.06.2014. Navrhovateľ požiadal odporcu o vrátenie zálohy
vo výške 1.000 Eur, pričom odporca na výzvu nereagoval a zálohu nevrátil.

Okresný súd v zmysle ust. § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) uložil odporcovi
uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril v lehote 10 dní a zároveň ho poučil, že v prípade ak sa v danej
lehote bez vážneho dôvodu nevyjadrí, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b OSP. Doručenie uznesenia spolu s návrhom mal odporca vykázané dňa
20.01.2015. V stanovenej lehote sa nevyjadril.

Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že podľa § 153b ods. 3 OSP mal za to, že navrhovateľom
tvrdený skutkový stav možno považovať za nesporný a zakladajúci uplatnený nárok v plnej výške. Keďže
odporca si bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť podľa § 114 ods. 3 OSP, súd rozhodol s poukazom



na ust. § 114 ods. 5 OSP rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP, ktorým návrhu vyhovel v celom
rozsahu.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že
neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie a z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že rozsudok pre zmeškanie musí byť
doručený účastníkovi konania do vlastných rúk, čo nebolo splnené. Ak súd uviedol, že má od odporcu
vykázané doručenie zo dňa 20.01.2015, tak došlo zrejme k prevzatiu zásielky jeho synom, ktorý sa
taktiež volá I. M. a býva taktiež v S. D. a zrejme vinou pošty došlo k doručeniu zásielky nesprávnemu
adresátovi. Navrhol porovnať podpisy na doručenke zo dňa 20.01.2015 a na doručenke prevzatia
rozsudku zo dňa 13.04.2015. Navrhol tiež vo veci vypočuť ako svedka jeho syn I. M. mladšieho.

Ku veci samej uviedol, že voči navrhovateľovi nemá žiadny záväzok, pretože suma 1.000 Eur
predstavovala počiatočný vklad a bola určená na vyplácanie výhier zákazníkom. Odporca z tejto sumy
výhry zákazníkom pravidelne vyplácal. Transakcia mala vždy prebehnúť tak, že odporca vyplatil vždy
výhru zákazníkovi a túto sumu mal p. A. S. zaplatiť odporcovi späť, čo však dlhodobo nerobil, pretože mu
dával menšie sumy, než boli vyplatené výhry a tak vznikal nedoplatok, ktorý narastal. S touto sumou po
celý čas disponoval p. A. S., ktorý je v pracovnom pomere s navrhovateľom a nie s odporcom. On, a nie
odporca zodpovedal v konečnom dôsledku aj za finančné transakcie. Odporca uviedol, že rozhodnutie
súdu bolo vydané bez vykonania dokazovania a zisťovania skutkového stavu nie jeho zavinením a bola
mu tým odňatá možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril, že uplatnená pohľadávka vznikla z titulu dohodnutých
zmluvných podmienok, ktoré vyplývali z mandátnej zmluvy o dodávke prác pri prevádzkovaní výherných
prístrojov zo dňa 28.10.2011. Podľa čl. II bod 8 mandátnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi sa
mandatár zaviazal do 3 dní od ukončenia zmluvy vrátiť počiatočný vklad vo výške 1.000 Eur s
príjmovým lístkom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Počiatočný vklad prevzal odporca
od navrhovateľa dňa 05.01.2012, čo potvrdil svojim podpisom. K ukončeniu zmluvy došlo výpoveďou
navrhovateľa ku dňu 16.06.2014, kedy bol odporca požiadaný aj o vrátenie počiatočného vkladu vo
výške 1.000 Eur.

Navrhovateľ sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu v odôvodnení
rozsudku. Upozornil, že obsah podaného odvolania neobsahuje také nové tvrdenia a dôkazy, ktoré by
mohli niečo zmeniť na skutkových zisteniach a záveroch rozhodnutia súdu. Poukázal na skutočnosť,
že syn odporcu býva na adrese U. XXX, kým odporca na adrese U. XX, takže nie je dôvod, prečo by
mala pošta doručovať zásielku určenú odporcovi na adresu, kde nebýva. Prvostupňový súd postupoval
v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a jeho postup nevykazuje žiadne znaky porušovania
základných práv odporcu. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd posúdil odvolanie odporcu podľa obsahu aj ako návrh na zrušenie rozsudku v zmysle
§ 153c veta prvá OSP, o ktorom je príslušný rozhodnúť súd, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie a z
uvedeného dôvodu vrátil spis Okresnému súdu Rimavská Sobota, aby najskôr rozhodol o návrhu na
zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Okresný súd uznesením č. k. 1Cb/4/2015-41 zo dňa 28.10.2015
návrh odporcu na zrušenie rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota 1Cb/4/2015-22 zo dňa
18.03.2015 a návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia zamietol. Krajský súd
v Banskej Bystrici uznesením č.k. 43Cob/156/2016 zo dňa 23.06.2015 rozhodnutie okresného súdu
potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP, pretože
nie je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol
odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP. V zmysle § 156 ods. 3
OSP bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici,
pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 16.09.2014 návrh na vydanie
platobného rozkazu na zaplatenie 1.000 Eur s prísl, k čomu priložil fotokópiu mandátnej zmluvy IVT č.



20/2011 zo dňa 28.10.2011, uzavretú medzi navrhovateľom a odporcom a príjmový pokladničný doklad
č. 1 na sumu 1.000 Eur podpísaný odporcom a výpoveď navrhovateľa z mandátnej zmluvy zo dňa
16.06.2014. Okresný súd uznesením č. k. 1Cb/4/2015-17 zo dňa 13.01.2015 uložil odporcovi, aby sa v
lehote 10 dní vyjadril k návrhu vo veci samej a poučil ho, že pokiaľ sa v lehote 10 dní od doručenia tohto
uznesenia písomne nevyjadrí, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom
pre zmeškanie podľa § 153b OSP. Doručenie uznesenia spolu s návrhom mal odporca vykázané dňa
20.01.2015 a k návrhu sa v uloženej lehote 10 dní nevyjadril.

Podľa ust. § 153b ods. 1 zák. č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ak sú v
rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2, súd môže rozhodnúť o žalobe
rozsudkom pre zmeškanie.

Podľa ust. § 153b ods. 2 OSP, rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný ( § 79 ods. 6 a
§ 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci
ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti (§ 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,

Podľa ust. § 153b ods. 3 OSP, skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený
skutkový stav, ak ho súd považuje za nesporný.

Podľa ust. § 153b ods. 5 OSP, rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť
a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi účastníkmi,
b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,
c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,
d) v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a
odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky.

Podľa ust. § 153c ods. 1 OSP, ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní,
na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť
konať.

Podľa ust. § 153c ods. 2 OSP, ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre
zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal.

Podľa § 114 ods. 3 OSP, ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a
v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach
uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.

Podľa § 114 ods. 4 OSP, uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné
doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je
podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 114 ods. 5 OSP, ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením
vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre
zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a
ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.

Podľa § 114 ods. 6 OSP, ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia
podľa odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie spolu s
vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na podanie vyjadrenia. Ak súd, ktorý rozsudok
pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.



Podľa § 202 ods. 1 OSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo
vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie je v zmysle ust. § 202 ods. 1 OSP prípustné iba z dôvodu, ak
neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 153c ods. 2 OSP, ak žalovaný zároveň
s návrhom na zrušenie rozsudku podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu
na zrušenie rozsudku, platí, že žalovaný odvolanie nepodal. Keďže okresný súd návrhu na zrušenie
rozsudku nevyhovel, odvolací súd rozhodol o odvolaní odporcu proti rozsudku pre zmeškanie.

Odporca v odvolaní svoje tvrdenie, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie
odôvodnil tým, že rozsudok pre zmeškanie musí byť účastníkovi doručený do vlastných rúk, čo nebolo
splnené, keďže uvedenú zásielku zrejme prevzal syn odporcu. S uvedeným tvrdením sa okresný súd
riadne vysporiadal v uznesení č.k. 1Cb/4/2015-41 zo dňa 28.10.2015, kedy správne uviedol, že poštová
doručenka je podľa § 45 ods. 2 OSP verejnou listinou, a preto pokým odporca nepreukáže opak, údaje
uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé. Zároveň poukázal na ustanovenie § 114 ods. 4 OSP,
podľa ktorého sa v prejednávanej veci doručenie do vlastných rúk nevyžaduje, keďže odporca je fyzickou
osobou oprávnenou na podnikanie a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti.

Ako odvolací súd zistil, doručenka potvrdzujúca prevzatie uznesenia č. k. 1Cb/4/2015-17 zo dňa
13.01.2015 identifikovala odporcu ako podnikateľa, keďže je na nej uvedené identifikačné číslo pridelené
odporcovi v súvislosti s jeho podnikaním. V zmysle ust. § 114 ods. 3 a 4 OSP sa uznesenie, ktorým
bol odporca vyzvaný, aby sa vo veci písomne vyjadril a zároveň poučený, že pokiaľ sa nevyjadrí,
môže byť vo veci rozhodnuté aj rozsudkom pre zmeškanie, môže v prípade fyzickej osoby, ktorá
je podnikateľom a spor sa týka jej podnikateľskej činnosti, doručiť aj náhradným doručením. Je na
zodpovednosti podnikateľa, aby si zabezpečil preberanie zásielok v sporoch, ktoré súvisia s jeho
podnikateľskou činnosťou. V týchto prípadoch poštový doručovateľ nie je oprávnený vyžadovať od
osoby, ktorá preberá v mene podnikateľa poštu osobitné splnomocnenie od podnikateľa na preberanie
zásielok, ani nie je oprávnený preverovať, či má daná osoba k podnikateľovi pracovnoprávny, rodinný,
alebo iný vzťah. Zároveň platí ustanovenie § 16 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého podnikateľa
zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca
osoba na to nie je oprávnená. Preto aj pokiaľ si podnikateľ - fyzická osoba na adrese zapísanej ako
miesto podnikania zabezpečí preberanie pošty napr. rodinnými príslušníkmi, ktorí takýto úkon vykonajú,
zásielka je považovaná za doručenú. Doručenka potvrdzujúca prevzatie zásielky pre osobu I. M., U.
XX, S. D., O.: XXXXXXXX je podpísaná aj s pečiatkou prevzatia dňa 20.01.2015, takže k jej doručeniu
do dispozičnej sféry adresáta došlo. Keďže v tomto prípade sa nevyžaduje doručenie do vlastných rúk,
vykonanie dokazovania na preukázanie skutočnosti, či zásielku fyzicky prevzal odporca alebo jeho syn,
nie je účelné. Zároveň výpoveď syna odporcu, ktorej vierohodnosť by vzhľadom na blízky rodinný vzťah
medzi odporcom a svedkom mohla byť spochybnená, by na právnom závere okresného súdu nemohla
nič zmeniť.

Vzhľadom na uvedené došlo v zmysle ust. § 114 ods. 4 OSP k riadnemu doručeniu uznesenia č. k.
1Cb/4/2015-17 zo dňa 13.01.2015, ktorým bolo odporcovi uložené, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k
návrhu vo veci samej a zároveň bol poučený o možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie
podľa § 153b OSP. Okresný súd tým, že odporcu vyzval, aby sa vyjadril k návrhu v uloženej lehote
10 dní, umožnil odporcovi uviesť všetky tvrdenia, týkajúce sa skutkového stavu, a pokiaľ odporca túto
možnosť z akýchkoľvek subjektívnych dôvodov nevyužil, nemá právo namietať, že mu tým bola odňatá
možnosť konať pred súdom.

Odporca ako druhý odvolací dôvod uviedol, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec, keďže
voči navrhovateľovi nemá žiaden záväzok. Ako odvolací súd zistil, okresný súd zistil skutkový stav
na základe písomných dôkazov predložených navrhovateľom, z ktorých vyplýva, že odporca prevzal
dňa 05.01.2012 od navrhovateľa sumu 1000 Eur ako ročnú zálohu na IVT, ktorú je podľa čl. II. bod 8
Mandátnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 28.10.2011 povinný do troch dní
od ukončenia zmluvného vzťahu vrátiť navrhovateľovi. Keďže odporca sa k návrhu nevyjadril, okresný



súd ho správne na základe predložených listinných dôkazov zaviazal, aby peniaze prevzaté ako ročnú
zálohu na IVT navrhovateľovi vrátil, pretože došlo k ukončeniu ich vzájomného zmluvného vzťahu.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže odvolací súd zistil, že v konaní na okresnom súde boli splnené
podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pričom napadnutý rozsudok vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci na základe tých písomných dôkazov, ktoré boli v konaní predložené, dospel k
záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP
v celom rozsahu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP
a § 151 ods. 1 OSP. Keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, odvolací
súd mu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. g) a § 16 ods. 3 priznal
trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k odvolaniu, pričom pri hodnote sporu 1.000 Eur je základná
sadzba za jeden úkon právnej služby 61,41 Eur a nárok na náhradu paušálnych nákladov za rok 2015
je 8,39 Eur. Navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní
vo výške 69,80 Eur, ktoré je odporca podľa § 149 ods. 1 OSP povinný uhradiť právnemu zástupcovi
navrhovateľa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 1Cb/4/2015

    potvrdené

Podobné rozhodnutia (zhoda citovaných ustanovení)